Autor: Martina Chvostálová, Mária Kohutiarová
… žijú aj v Trnave a okolí. Trnavské stredisko má vyše sto členov, ktorí pôsobia v rôznych farnostiach. Kto sme, kde sme sa tu vzali a k čomu nás Boh povoláva?
Vznik a pôsobenie: Taliansko, Turín, 9. máj 1876. Momentálne spolupracovníci pôsobia na piatich kontinentoch. A od roku 1924 – príchodom saleziánov – aj na Slovensku. V súčasnosti má slovenská provincia vyše tisíc členov.
Naším zakladateľom je svätý Ján Bosco. Terajší hlavný predstavený celej saleziánskej rodiny a aj spolupracovníkov je desiaty nástupca don Bosca – don Ángel Fernández Artime. Saleziáni spolupracovníci sú po Spoločnosti svätého Františka Saleského a Inštitúte dcér Márie Pomocnice treťou vetvou saleziánskej rodiny.
Úvodom: „Keď sa slabé sily spoja, stanú sa silnými,“ asi takto rozmýšľal svätý don Bosco, keď nás zakladal. Tento taliansky kňaz, ktorý sa v Turíne, po priemyselnej revolúcii, venoval chudobným a opusteným chlapcom, pozýval laikov, mužov a ženy i členov diecézneho kléra, do spolupráce na jeho poslaní zachraňovať mladých. Vo svojej apoštolskej činnosti uprednostňoval takzvaný preventívny systém, ktorý sa zakladal na rozume, náboženstve a láskavosti. Tieto hlavné myšlienky sa aj my, spolupracovníci, snažíme realizovať v každodennom živote.
Čo bolo dôvodom nášho vzniku? Potreba venovať sa mladým v období dozrievania, hľadania svojho povolania, vstupu do sveta práce, dospelých. Tak ako kedysi, aj dnes mladý človek potrebuje niekoho, kto mu verí, kto ho vypočuje, vie správne usmerniť, je ochotný s ním kráčať, odovzdávať pravé hodnoty a verí v dobro, ktoré je v ňom.
Čo ponúka naše spoločenstvo iným? Verím, že aj svedectvo pekného manželského a rodinného života. Radosť a ochotu spolupracovať pri pastorácii mladých. Angažovanie sa v spoločenskom, výchovnom a kultúrnom živote. Materiálna výpomoc. A dúfam, že aj šírenie radostného ducha don Bosca.
Naše skúsenosti zo stretávania sa? Keďže nás je celkom požehnane, stretávame sa v menších skupinkách, približne raz za mesiac. V tejto dobe online stretnutí sme sa veľmi tešili, ak nám situácia dovolila byť spolu „naživo“. Keď bolo vonku ešte teplo, najpríjemnejšie sme sa cítili na dvore u našich sestier saleziánok na Kopánke.
Akú pomoc ponúkajú spolupracovníci farnosti, diecéze, mestu? Mnohí z nás vo farnosti slúžia ako animátori stretiek s deťmi, mladými, birmovancami. Niektorí vedú prípravu snúbencov alebo sprevádzajú mladé manželské páry. Vedú detské zbory, pomáhajú pri bohoslužbách. Upratujú, modlia sa. Robia duchovné vedenie. Vo verejných pozíciách sa snažia obhajovať hodnoty života a rodiny. Snažia sa byť dobrými mamami a otcami. Obetujú svoje utrpenia za spásu mladých…
Ako prebieha formácia a vedenie členov spoločenstva? Naše stredisko má na starosti Miestna rada na čele s koordinátorom. Po duchovnej stránke sa nám venujú bratia saleziáni, za čo sme im nesmierne vďační! Mesačne sme pozvaní sa stíšiť a zastaviť na duchovných obnovách alebo takzvaných „cvičeniach dobrej smrti“ a raz ročne je možnosť zúčastniť sa duchovných cvičení na rôznych miestach Slovenska. Saleziánskeho ducha si upevňujeme na mesačných formačno-animačných stretnutiach, kde sa preberá formačná téma, navzájom sa zdieľame , plánujeme spoločné aktivity, modlíme sa.
Ak by chcel niekto vstúpiť k saleziánom spolupracovníkom, je potrebné absolvovať dvojročnú formačnú prípravu a dovŕšiť vek plnoletosti. Záväzok stať sa saleziánom spolupracovníkom je osobné, slobodné a motivované rozhodnutia, ktoré postupne počas formácie dozrieva pôsobením Ducha Svätého. Príslušnosť k združeniu ašpirant vyjadruje osobitným apoštolským prísľubom. V prípade záujmu sa môžete obrátiť na akéhokoľvek spolupracovníka, saleziána či sestru saleziánku. Oni vás už nasmerujú správnym smerom.
Čo je pre vaše spoločenstvo výzvou v tomto čase? Hlavnou výzvou pre nás je zostať akýmkoľvek spôsobom v kontakte, zaujímať sa o seba, pomáhať si. My, čo žijeme na Kopánke, ako hlavnú výzvu vnímame dokončenie prestavby nášho kostola. Priložiť ruku k dielu, euro k euru, obetu k modlitbe. Ale popritom nezabúdať na prípravu prvoprijímajúcich, birmovancov, stretká. Výzvou pre nás je vnášať do spoločnosti nádej a pokojný, konštruktívny dialóg. A čo sa týka Cirkvi, sú to otázky synody.
V našom trnavskom spoločenstve už šiesty rok slúžim v Miestnej rade ako sekretár. Za svoje saleziánske povolanie som vďačná Bohu, saleziánom a sestrám saleziánkam, ktorých mi poslal do života. K vstupu do združenia ma viedlo vedomie, že som veľa dostala a chcela som sa podeliť aj s inými. K deťom, mladým, tým, čo sú na okraji, čo trpia, ma to vždy ťahalo. Bolo mi sympatické a príťažlivé žiť svoj život v radostnej službe, v láske, rodine a takto ísť v ústrety svätosti. Služba v miestnej rade ma naučila najmä pokore a odovzdanosti, k potrebe priľnúť k Bohu a zároveň mi priniesla veľa chvíľ láskavého a priateľského prijatia, povzbudenia zo strany mojich bratov a sestier.
Cesta saleziána spolupracovníka je cestou k svätosti. Združenie spolupracovníkov „bolo založené preto, aby prebralo z malátnosti mnohých kresťanov, ktorí v nej pohodlne zotrvávajú, a šírilo energiu lásky“- (PAŽ, čl. 14).
Fotografie: archív spoločenstva
