Home » Archives » Farnosť sv. Ladislava, Hurbanovo: Miništrantov, spoločenstvá a živú vieru musí pán dekan vymodliť

Farnosť sv. Ladislava, Hurbanovo: Miništrantov, spoločenstvá a živú vieru musí pán dekan vymodliť

Autor: Mária Kohutiarová

Cieľ dnešnej návštevy sa nedá minúť: už z diaľky na nás cez palubné sklo auta svieti nádherná žltá veža kostola. Navyše sme ani pána dekana hľadať nemuseli: vystúpil z auta rovno pred nami, húf Rómov sa mu na chodníku veľmi úctivo pozdravil. Čo všetko sme teda objavili vo farnosti Hurbanovo?

Patrón farnosti: sv. Ladislav

Kostoly: farský Kostol sv. Ladislava (v miestnej časti Stará Ďala), filiálka Kostol sv. Anny (miestna časť Bohatá)

Správca farnosti: vdp. Attila Józsa

Počet duší: pri sčítaní ľudu pred desiatimi rokmi cca 5 700 duší 

Logo farnosti: nemá, zrejme sa inšpirujú dekanátnym symbolom so znakom svätého Ladislava, patróna farnosti, farby mesta sú modrá a žltá (podľa hvezdárne), zrejme v tých odtieňoch farieb bude aj logo farnosti

Dekanát: Hurbanovo, zriadený v r. 1998

Sväté omše: Pondelok, streda piatok – maďarská; utorok, štvrtok – slovenská, 

                     v sobotu podľa oznamov

                     Nedeľa 8:00 – slovenská, 11:00 – maďarská, 9:00 – Bohatá, maďarská

História: Farský kostol sv. Ladislava stojí v starej časti mesta, ktorá sa kedysi volala Stará Ďala. Okrem toho k Hurbanovu patrí obec Bohatá, kde je Kostol sv. Anny. Tieto spojené obce teraz tvoria nielen mesto, ale aj farnosť Hurbanovo. V okolí mesta boli pustatiny, pusty a tam sa hospodárilo, z nich vznikli terajšie mestské časti. V časti Nová Trstená žijú rodiny z Rajeckej Lesnej, ktorí si svoju obec pomenovali podľa časti Rajeckej Lesnej – Frivaldu. Dodnes majú svoj spôsob prežívania viery aj komunity, jasne na nich poznať, že sú to ľudia z toho istého prostredia. Nová Trstená je od farského kostola vzdialená štyri kilometre, ale stále je to časť farnosti. Vedľa Novej Trstenej je ešte Pavlov Dvor a k ďalším mestským častiam patria Zelený Háj, Holanovo a Vék. 

Hurbanovo je dnes dekanské sídlo. Do 19. storočia bolo filiálkou, spravovanou zo Svätého Petra, v roku 1787 sa stalo Hurbanovo samostatnou farnosťou a patrilo do dekanátu v Dvoroch nad Žitavou, neskôr k dekanátu Komárno. V Hurbanove bývalo množstvo šľachtických rodín, predovšetkým Ordódyovci v Bohatej, rodina Konkoly – Thege (na ich majetku dnes stojí Hvezdáreň) či rodina Fesztyovcov. Svoj podiel na živote mesta mala aj židovská komunita, ale tá po 2. svetovej vojne, žiaľ, úplne zanikla. 

Farnosť má veľmi zložité sociologické pomery, čo je náročné v bežnej pastorácii. Je to dôsledok toho, čo sa za posledných sto rokov udialo na území dnešnej farnosti. Žijú tu veriaci slovenskej a maďarskej národnosti. Potom tu žije početná rómska komunita – asi okolo 1500 osôb, ale ani to nie je jednoliata skupina. Jednou časťou sú tzv. olašskí Rómovia, hovoria tak rómčinou, ako aj maďarčinou, majú svoju špecifickú kultúru, životný štýl aj vieru. Sú to veľké rodiny s množstvom detí. Nie je jednoduché začať s nimi pastoráciu. Druhou skupinou Rómov vo farnosti sú takzvaní muzikantskí Rómovia. Žijú bežným životným štýlom.

Život farnosti: V meste podľa pána dekana Józsu nájdeme ešte aj Reformovanú kresťanskú cirkev, v Bohatej aj evanjelikov a baptistov. Náboženskú výchovu navštevuje cca 55 % detí. Vyučuje ich pani učiteľka Mária Csákyová, ktorá dochádza z Komárna, a na ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským miestna učiteľka Katalin Heinbach, niekoľko hodín každý rok vyučuje aj miestny kňaz. Dnes vďaka Covid opatreniam vysvitlo, že bežná návštevnosť chrámu za nedeľu je okolo tristo ľudí, pred pandémiou to bolo tak o päťdesiat viac. 

Polovicu mien by už vedel pán dekan napísať aj sám, pretože sú to ľudia, ktorí žijú pravidelný sviatostný život. Z ostatných spolupracovníkov vo farnosti je radosť z organistov, mladí manželia Jozef a Dominika Galloví, ktorí hoci majú dve malé deti a nemajú tu rodinné zázemie, poctivo si delia službu liturgickej hudby a vykonávajú svoju službu na veľmi dobrej úrovni. Vypomáha im aj mladý dvadsaťjedenročný organista Dominik Škuliba. Sobášov je ročne 6 – 12, k birmovke sa hlási okolo 70 mladých, no veľmi rýchlo sa po nej strácajú. Prepad je aj v krstoch a sobášoch: v roku 1921 farská matrika zaznamenala 161 novorodencov, pochovaných bolo 80 ľudí. Teraz je pohrebov 70, krstov okolo 35 – 40, z toho 70 % mimo sobáša rodičov. 

Pastorácia Rómov je náročná, hoci sa pán dekan pokúša už za nimi prísť aj domov, a tak na to ostáva už len priestor cez vyučovanie náboženstva. Úspešný v približovaní sa tejto skupine bol pán kaplán Ladislav Sebö, ale ten je momentálne od októbra na štúdiách v Ríme. Radosťou je vyučovanie náboženstva na Strednej priemyselnej škole stavebnej, kde sa vyučuje tiež náboženská výchova v jednej slovenskej a v dvoch maďarských skupinách. Pán dekan tam učí veľmi rád a odozva je dobrá, uvedomuje si, že tu vzniká budúca inteligencia, a zároveň vidí, že deti sú z rodín, kde sa viera žije. Títo žiaci hľadajú duchovnú službu aj rozhovory, navyše pán dekan oceňuje výborný prístup školy – náboženská výchova, na rozdiel od bežného prístupu iných škôl, prebieha v prvé hodiny v piatok. Vo farnosti sa nachádzajú dva domovy dôchodcov a sociálnej starostlivosti. V nich je pravidelne slávená svätá omša a vykonávaná duchovná starostlivosť. Je to tiež dôležitý terén pastorácie a starostlivosti o seniorov. 

Interiér chrámu: Farský kostol sv. Ladislava je netypicky v secesnom štýle, jeho pôdorys tvorí tvar gréckeho kríža. Zvonku je stavba zaujímavá tým, že má päť vchodov a samostatne stojacu zvonicu. Vo vnútri zaujme pozornosť precízne urobený organový chór, ktorý slúži pre organistu, ale aj ďalšie dva bočné chóry, chór šľachticov a chór mužov. Schodisko na chór šľachticov nemá umelé osvetlenie, iba architektonicky výborne navrhnuté okná po jeho dĺžke, ktoré privádzajú to prirodzené svetlo zvonku. 

Vo vnútri je kostol vybavený jednoduchšie, hoci plány na secesné oltáre boli pripravené. Kostol sa však dokončoval po prvej svetovej vojne, keď nebolo už dosť peňazí, a tak je na hlavnom oltári už len obraz svätého Ladislava z pôvodného kostola. Napravo od hlavného oltára je takzvaná zimná kaplnka, ktorá sa vykuruje. V bočnej zimnej kaplnke je obraz Čiernej Madony Čenstochovskej, ktorú kostolu darovali poľskí utečenci v roku 1942. V kostole sa nachádza aj obraz Brnianskej Čiernej Madony – takzvanej Panny Márie Svatotomskej, ochrankyne Moravy. 

Pán dekan má však jednu výhodu: nedeľná kázeň vždy znie z vyvýšenej klasickej kazateľnice. Takto vidí pekne aj na tých na chóre a aj všetci v kostole na neho. 

Farský kostol má kapacitu na sedenie 480 miest, ale naplní sa akurát tak na Vianoce alebo na birmovku, inak je skôr prázdnejší. Dominantou je už spomínaná veža, ktorá má 48 metrov. Je z nej nádherný výhľad na mesto a okolie, no farnosť ešte čaká prispôsobiť statiku, elektrinu, schody, vymaľovanie – a môžu zabezpečiť vyhliadky. Pre osobitný stavebný štýl kostola, netypický aj na Slovensku, je v letnej turistickej sezóne kostol vždy otvorený aspoň do 12:00 hod., pán dekan, pokiaľ má čas, rád robí zanieteného sprievodcu s dobrým výkladom, ako to predviedol aj nám. 

Barokový kostolík, respektíve pôvodne pohrebná kaplnka v Bohatej okolo cintorína, je zasvätená svätej Anne. Oltár patrónky kostola je však nateraz v reštaurátorskej dielni. V interiéri kostola sa plánujú skúmať maľby, ich história a pôvod, aby sa potom mohlo začať reštaurovanie výmaľby kostola. Kazateľnica nesie na sebe vyobrazenie korunovania Panny Márie. Zaujímavosťou je tu aj obraz svätého Antona, ako káže rybám, alebo socha svätého Mikuláša vo veľmi nezvyčajnom prevedení – s láskavým postojom, ako autorita biskupa. Okná však z jednej strany zatekajú, ak prší a fúka naraz. V kostole sú na bočných oltároch zobrazení typickí patróni šľachticov – Juraj, Martin, Michal, keďže na cintoríne za kaplnkou sú pochovaní Ordódyovci. 

Zaujímavosti: 

Silné zázemie šľachtických rodín tu zanechalo niekoľko stôp až dodnes: Prvou z nich je veľká úcta k svätej Anne. Šľachticom veľmi záležalo na troch veciach: na dobrej rodine, potomstve a dobrej smrti. Svätá Anna im v tomto bola vzorom, príkladom aj dobrou patrónkou. Rovnako silnou je vo farnosti, tak vo vyobrazeniach, v minulosti aj v súčasnosti, živá úcta k šaštínskej Sedembolestnej Matke. Tieto rodiny, ktoré tu žili – tak bohaté, ako aj obyčajné –, si prechádzali náročnými situáciami a šaštínska Matka im bola stále povzbudením v utrpeniach a ťažkostiach. Jej vyobrazenia nájdeme v hurbanovskej farnosti často a nie náhodou. 

Osobitnou kapitolou je farské múzeum, vytvorené v dvoch miestnostiach v rekonštruovanej budove vo farskom dvore. V prvej časti je viac národopisné a historické múzeum, no exponáty sú veľmi zaujímavé a bežne sem chodia na prehliadky deti zo škôl v okolí. V druhej miestnosti je farská expozícia, kde nás prekvapilo mnoho zaujímavých exponátov, o niektorých sme ani nevedeli, na čo sa používajú. Okrem makiet a obrazov kostola, okolia a svätých by bežný návštevník bez pohľadu na vysvetľujúci štítok niektoré exponáty ani náhodou nedešifroval, na čo by mohli vo farnosti či v kostole slúžiť. 

Aktivity a spoločenstvá vo farnosti:

Pri tejto téme si pán dekan vzdychol: okrem spomínaných organistov a katechétky sa môže „popýšiť“ len ružencovým bratstvom. Vo farnosti nefungujú okrem nich žiadne iné spoločenstvá, ba ani spevokol tu žiadny nie je. Vdp. Józsa veľmi túži, aby farníci objavili tajomstvo a dar svätej spovede. Vďačný je však za ekonomickú radu – výborne mu pomáha. Stojí však pred nimi výzva opraviť stodesaťročnú strechu farskej budovy, stavebnej kultúrnej pamiatky, nikdy nemenenú, ktorá už zateká. No viac túži po tom, aby veriaci volali k sebe kňaza aj na zaopatrovanie chorých. 

Farníci radi pomáhajú, upratujú, chlapi radi prídu na brigády, čosi si dajú a porozprávajú sa, čo je výborné na zblíženie sa. Pán dekan cíti, že potrebuje začať v práci s pastoráciou manželských párov, chýbajú mu tiež animátori pre mladých, hoci je tu pár ochotných mladých. Farnosť potrebuje aj nových miništrantov. Pán dekan má názor: „Nemeniť kňaza vo farnostiach každé dva-tri roky, farár totiž má poznať svoju farnosť, som tu piaty rok a až teraz ju začínam objavovať, chápať a rozumieť, čo potrebuje.“ 

Pridajme sa v modlitbách k nemu – nech aj táto farnosť toľkých výziev, ale aj toľko sprevádzaná pomocou svätého Ladislava, svätej Anny a šaštínskej Matky zažije požehnanie a obnovu!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *