Cirkev nás pozýva začas pôst prijatím popola. Aký je význam tohto symbolu? A ako k nemu viesť deti?
Označenie popolom: veľmi staré gesto s históriou
Poznačenie popolom sa nachádza v Starom zákone mnohokrát ako znak smútku a poníženia, v znamení prosby o Božie milosrdenstvo. A tak pred postupujúcou asýrskou armádou, ktorej velil impozantný Holofernes, „všetci Izraeliti z Jeruzalema, ženy a deti vrátane, padli tvárou nadol pred svätyňou a s hlavami pokrytými popolom vystreli ruky pred Hospodinom.“ ( por. Jud, 4). Rovnako Jób po takmer rúhavom volaní k Bohu sa vracia k nemu v úplnej dôvere a sľubuje, že sa na znak pokánia posype popolom. ( Job 42, 6). Prorok Jeremiáš vyzýva celý izraelský národ, aby sa „zvalil v popole“. (por. Jer 6)
Na Popolcovú stredu nik od nás nečaká vyváľať sa v popole – dostaneme z neho len štipku na čelo, no dôležitý je postoj srdca.
Začiatok pôstu: ako to vysvetliť deťom
Toto jednoduché, no nezvyčajné znamenie zaujme malé deti. Choďte s nimi na Popolcovú stredu, ak je to možné, prijať znak kríža popolom na čelo a vysvetlite im, čo to znamená. Porozprávajme sa s nimi napríklad pri rodinnej modlitbe, môžeme im názorne ukázať, ako popol vzniká po spálení suchého raždia, aby videli, čo ostalo po spaľovaní. Pre deti je výborné môcť sa dotknúť a zažiť, že popol je ozaj „nič“.
Prijatie popola na Popolcovú stredu nám pripomína, že bez Boha nie sme nič. Keby nás Boh nemiloval, keby nám nedal svoj život, keby nás neprišiel zachrániť, nestáli by sme viac ako za trochu popola… dokonca by sme mali menšiu cenu, pretože by sme neexistovali.
Pohľad tejto realite do tváre vôbec nie je smutný, práve naopak! Ak by naša hodnota vychádzala z našich osobných zásluh, mali by sme dôvod na obavy, pretože dobre vieme, akí sme obmedzení a hriešni. Ale keďže všetko k nám prichádza od Boha, ktorý je všemocný a nekonečne nás miluje, nemáme sa čoho báť – dá nám viac, ako si myslíme a vymaže všetky hriechy, ktoré mu dáme v pokore.
Popol pôstu predznamenáva našu smrť
„Prach si a v prach sa obrátiš“ Túto formulku počujeme na Popolcovú stredu každý rok, ale nie je to smutné. Vieme predsa, že sme smrteľní – prečo sa na to snažiť zabudnúť? – bolo by tragické, keby sa náš život skončil smrťou. Ale nie je to tak.
Vedomie, že sme povolaní k večnému životu, prisľúbenému vzkrieseniu, mení pohľad na všetko, čo tvorí náš každodenný život: znovu objavujeme jeho skutočný rozmer, rozmer večnosti. Čím viac si uvedomujeme, že naša existencia nie je obmedzená na pozemský horizont, tým viac sa usilujeme usmerniť svoj život na dosiahnutie Božieho kráľovstva.
Prijatie popola prejavuje našu túžbu po obrátení a pokání
„Obráťte sa a verte evanjeliu!“ , hovorí dnes liturgie. Ak to preložíme do dnešného jazyka, znamená to: „Konvertuj a ver!“ , čo je celkom dobrý program! A Pán nás dnes slovami prvého čítania prosí: „Obráťte sa ku mne celým srdcom!“
Hriech nie je obyčajné porušenie pravidla, ale rana uštedrená láskyplnému vzťahu, aký má Boh k nám. Dať dieťaťu porozumieť vážnosti hriechu – a dôležitosti obrátenia – nezačína učením mravného kódexu, ale objavením nekonečnej lásky Boha!
Hriešnik je ten, ktorý je otočený k Bohu chrbtom. Obrátenie srdca ma postaví tvárou v tvár k Nemu, ako malé dieťa, ktoré sa po tom, čo urobilo zle, vracia k svojmu otcovi a hľadí do jeho tváre s úplnou dôverou.
Strohosť pôstneho popola nás pozýva k radosti. Kresťan nie je masochista, ktorý by sa pokoril pre potešenie! Nejde mu ani tak o pohľad na jeho hriech, ako o pohľad na Boha, plač nad svojimi chybami, ako o žasnutie nad nekonečnou láskou a milosrdenstvom Otca.
Prijímanie popola počas liturgie Popolcovej stredy je proces lásky a dôvery vpísaný do kresťanského spoločenstva. Vyznávame svoj hriech, skladáme pred Pána svoj kríž, ale ešte viac vyznávame nekonečné Božie milosrdenstvo: „Zmiluj sa nado mnou, Bože môj, vo svojej láske, podľa svojho veľkého milosrdenstva, zotri môj hriech!“ (Žalm 50)
Autor: Simon Ciric
Z francúzskeho originálu spracovala Mária Kohutiarová
Fotografie: Adobe Stock
