Autor: Mária Kohutiarová
Kúsok od stola sestry Viktórie nás otvorené dvere priam lákajú vojsť do ďalšej kancelárie. Priznávam, že som sa na toto stretnutie tešila. Moje skúsenosti z komunikácie s hovorcom KBS boli a sú len skvelé. Bola som zvedavá, ako sa to skončí u vdp. Dušana Kolenčíka, hovorcu a kancelára Arcibiskupskej kúrie.
Pozícia hovorcu je podľa noriem KBS niečím iným ako vyjadrením svojich názorov. Jeho úlohou je prinášať správy alebo komentovať dianie v mene niekoho alebo nejakej organizácie, ktorú bol poverený zastupovať navonok. Rovnaké je to aj v Cirkvi – aby niekto mohol vystupovať v jej mene v médiách, musí mať jej súhlas a poverenie, čo sa týka aj všetkých kňazov. No pán hovorca priznal, že človek musí byť aj stotožnený s tým, čo robí, inak by takúto prácu robiť nemohol.
Ako sa človek vlastne stane hovorcom kúrie, ak táto pozícia nemá tradíciu a treba na ňu skúsenosti?
Vdp. Dušan Kolenčík sa len usmial: „Do tejto pozície som nastupoval práve preto, že som už mal nejakú skúsenosť s médiami z práce v televízii, kde som vystupoval, komentoval a tlmočil.“ Práca v televízii a pozícia hovorcu sú podľa hovorcu diecézy dosť odlišné a musel sa veľa učiť tlmočiť hlas toho, v mene koho hovorí. Dôležité bolo aj pridať do svojej práce charizmu a otvorenosť, učil sa aj od iných novinárov. Znamenalo to aj poznať mediálny svet a vedieť odpovedať tak, aby to pokrylo ich prvotný záujem bez prílišného vysvetľovania. Má radosť, ak je výsledkom objektívna informácia. A aký tip má na to, aby novinári neboli v pokušení vyťahovať „pikošky“ o Cirkvi? Vdp. Kolenčík hovorí, že jednak médiá sa v tomto lepšia a jednak, že výborným pomocníkom je dobre fungujúca webová stránka. Čo má byť určite na webe?
„Informácie o dobrých veciach, ktoré sa dejú v diecéze. Správy sú aktualizované priebežne, sú dostatočne periodické a od nás ich preberá aj KBS.“
Úlohou hovorcu je teda byť aj proaktívny: nečakať len na otázky a nutnosť odpovedať, ale iniciatívne ukázať, že Cirkev nie je o príkazoch a zákazoch. Ak správy na stránke hovoria o stretávaní sa mladých, starších, o spoločných rozhovoroch, aktivitách, pripomenie sa osobnosť Cirkvi, pozve sa na mládežnícke akcie – to ukazuje plný život v Cirkvi, ktorej súčasťou sme my všetci od okamihu krstu.
„Nie sme nejakí strnulí alebo, ako sa hovorí, že dlhá sukňa, bledé líčka – jednoducho katolíčka. Život v Cirkvi je pekný práve tým, že prinášame Krista do spoločnosti.“ Pán hovorca priznáva, že stále je čo na komunikácii a ponúkaní dobrého obrazu Trnavskej diecézy zlepšovať – ale zároveň, že je to úloha každého z nás, nielen biskupov a kňazov.
Druhou pozíciou vdp. Kolenčíka je aj úloha kancelára – a tak do jeho pracovnej náplne patrí aj množstvo spisov: preklady, dekréty kňazských vysviacok, prijatia ministérií alebo dekréty o prijatí niekoho do Cirkvi. V jeho kancelárii sa pripravuje schematizmus Trnavskej arcidiecézy, obežníky… Na čo musí dať pozor? Určite na predpisy kanonického práva a potom aj na dôslednú archiváciu, lebo sa stane, že sa vo farnosti či u ľudí dokument stratí a treba kópiu, napríklad pri majetkoch Cirkvi. Najnovšie v týchto priestoroch riešia aj posúvanie informácií o aktuálnych pandemických opatreniach smerom k farnostiam. Čo hovorcu a kancelára v jednom v práci najviac teší? „Určite to, keď sa mladí dospelí hlásia do Cirkvi, často to opakujem aj na kázňach. Keď vidím žiadosť kandidáta katechumena, čo musí urobiť podľa práva sám, je krásne čítať vyjadrenia tých mladých k tomuto rozhodnutiu prijať vieru: … viete, moji rodičia ma jednoducho, aj keď boli veriaci katolíci, nedali pokrstiť. Ale ja som sa snažil žiť inak, hľadať svoju cestu, starí rodičia mi pomáhali, v súčasnosti som spoznal na vysokej škole spoločenstvo mladých veriacich, ktorí ma priviedli za Ježišom, ukázali mi správnu cestu… Keď to človek číta, akú má tento mladý človek za sebou dlhú cestu a ako krásne vie vyjadriť svoju túžbu po vstupe do Cirkvi a patriť sem, nedá sa nemať radosť!“
Fotografie: Michal Koricina
