Home » Archives » Klamár menom strach

Klamár menom strach

Milé deti, započúvajte sa, lebo to, čo vám idem povedať, nie je len rozprávka. Kiežby bola! No príliš veľa ľudí ju prežíva každý deň. O čom to hovorím?

Autor: Zuzana Novotná

Milé deti, započúvajte sa, lebo to, čo vám idem povedať, nie je len rozprávka. Kiežby bola! No príliš veľa ľudí ju prežíva každý deň. O čom to hovorím?

Bola raz jedna malá dedinka. Bola krásna, domčeky v nej boli rôznorodé a farebné, záhrady plné kvetov a vo vzduchu neustále poletovali čvirikajúci vtáčikovia. Ale napriek všetkej kráse ľudia z dedinky neboli šťastní. Prečo? Pretože nad nimi stála vysoká temná hora a na nej žil v jaskyni hrozivý drak. Niekedy zostúpil až dole a svojím revom sa vyhrážal, že všetko spáli na popol. Každý sa ho bál, a preto sa nemohli úplne tešiť zo života. Žil tu však aj jeden chlapec. Rozhodol sa, že sa už nemôže len prizerať na to, čo sa deje. Nabral odvahu, vzal svoju dýku a začal svoju cestu na horu. Vo svojom vnútri sa však bál rovnako ako všetci ostatní. Keď sa už blížil k hore, medzi stromami sa objavil drak obrovský ako desať slonov. Hrozitánsky zareval: „Kto sa to opovážil sem priblížiť?!“ Chlapca to tak vystrašilo, že sa okamžite otočil tam, odkiaľ prišiel, a bežal kus cesty naspäť. Potom sa skryl. Vystrašený si povedal, že to nemá význam. Ale keď nad tým chvíľu rozmýšľal, rozhodol sa, že sa nemôže hneď vzdať. Preto vstal a vrátil sa. Opäť sa zjavil drak, no na chlapcovo počudovanie už bol veľký iba ako dva slony. Opäť sa pred ním skryl. Napokon postupoval ďalej a pred jaskyňou zazrel draka piť z jazierka. Na jeho prekvapenie už bol veľký len ako poník. Počkal a keď drak už-už zmizol v jaskyni, vrhol sa za ním s dýkou v ruke. Nemohol uveriť svojim očiam – drak sa zmenšil na maličkú jašteričku! Chlapec sa zasmial, vzal ju do ruky a spýtal sa: „Ako sa voláš?“ Jašterička odpovedala: „Moje meno je Strach.“

Viete, aké poučenie sa skrývalo v tejto rozprávke? Hovorí o tom, že strach je veľký klamár! Zastrašuje a z diaľky vyzerá hrozivo, ale ak sa k nemu priblížiš a rozhodneš sa mu nepoddať, uvidíš, že v skutočnosti vôbec nie je nebezpečný. Tým, že sa chlapec prestal báť, obral Strach o veľkosť aj silu. Chlapec nad ním vyhral!

Viete čo? Zahrajte sa s rodičmi hru! Nechajte ich, aby vám zaviazali oči a nech vás za ruku vodia po dome. Okrem toho, že môžete bojovať so strachom, že nič nevidíte, narastie aj vaša dôvera. Keď už svoj domov budete poznať aj poslepiačky, môžete zvýšiť úroveň tým, že vyjdete von. Nechajte sa viesť a nebojte sa pádu. Vaši rodičia vás budú držať. A aj keď príde chvíľa, že pri vás nebudú môcť v živote stáť, nie ste sami. Je s vami Ježiš – ten, pred ktorým každý strach uteká!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.