Autor: Jakub Kohutiar/Bea Špaková
16. a 17. 3. 2022, nultý a prvý deň
Našu cestu sme začali najdôležitejšou súčasťou nášho života – svätou omšou. Vzhľadom na to, že sme vyrážali z DCM Archy v Bojničkách, dostali sme túto jedinečnú ponuku od otca Juraja, za čo sme mu nesmierne vďační. Svätá omša bola naozaj výdatnou podporou a pomocou počas celej cesty, na ktorej sme nemali žiadne komplikácie, a tak sme si mohli dovoliť aj niekoľko zastávok. V tento deň sme videli malý kúsok z krásy Slovinska, obdivovali sme tiež Varaždinské jazero a poslednou zastávkou po ceste, tesne pred západom slnka, bolo aj chorvátske more – Rovanjska plaža. Večer bol už len o príjemnom čase v spoločnosti majiteľky ubytovania a zaslúženom odpočinku po náročnej ceste.
Prvý deň v Medžugoriu sme začali malou prechádzkou a spoznávaním krásy mesta. Na nie malú chvíľu sme sa zastavili aj v kaplnke a neskôr aj v Kostole sv. Jakuba, ktorý je jednou z najväčších dominánt mesta. Neobišli sme ani sochu ukrižovaného Ježiša Krista, z ktorej vyteká olejovitá tekutina. Cestou k nej sme mali možnosť obdivovať kaplnky s tajomstvami ruženca svetla a okolo sochy sa nachádzajú kaplnky so zastaveniami krížovej cesty. Obed sme si dali v malej rodinnej reštaurácii a vzhľadom na jeho výdatnosť sme ho potrebovali trochu rozchodiť.
Prišla teda na rad krátka prechádzka pod vrch zjavenia – Podbrdo, kde sme taktiež strávili krátky čas v modlitbe pri „Plavom kríži“. Na tomto mieste sa ešte stále zjavuje Panna Mária vizionárom. Poobedie sme následne strávili aj trochu oddychovo. Večer sme sa vybrali na svätú omšu, kde sme pocítili silu, akú má toto miesto pre ľudí. Hoci sme prišli ešte ako-tak v predstihu, v kostole nebolo už miesto ani na státie, a tak nám neostávalo nič iné, ako ostať na lavičkách pred kostolom. Počas svätej omše, ktorú sme mali súbežne prekladanú do angličtiny (je tiež český aj slovenský preklad, ak je viac pútnikov), sa nám prihovoril miestny farár silnými slovami. „Čítajte každý deň Božie slovo a starajte sa oň vo svojom srdci!“ Myšlienok bolo viac, no táto sa nás osobitne dotkla.
Na záver tohto dňa sme sa vybrali na našu prvú väčšiu púť, hoci nebola vôbec dlhá. Autom sme sa vyviezli na Podbrdo a pri slovách posvätného ruženca sme putovali na Brdo Ukazanja (Vrch zjavenia Panny Márie). Krátku časť prechádzky si jeden z nás po čase obohatil bosými nohami, čo, veríme, časom prinesie svoje ovocie. Na Hore zjavenia sme opäť zažili silu tohto miesta, keď hoci aj v noci prichádzalo mnoho ľudí, ktorí prednášali svoje prosby Panne Márii v mnohých jazykoch od čínštiny a arabčiny až po juhoamerickú španielčinu. Myslím si, že táto púť bola skutočne kvalitným zakončením nášho prvého dňa v Medžugoriu.
Fotografie: Jakub Kohutiar/Bea Špaková
