Home » Archives » Každý krok nech je naplnený láskou

Každý krok nech je naplnený láskou

Tento deň sme začali svätou omšou, ktorá bola opäť slovenská. Počas homílie sa nám prihovoril slovenský kňaz, ktorý niekoľko rokov pôsobil aj priamo v Medžugoriu. Hovoril o pripravenosti na smrť. O tom, ako musíme neustále rátať s možnosťou, že môže prísť Pán a povolať nás.

Autor: Jakub Kohutiar/Bea Špaková

Nedeľa sa stala naším posledným dňom, ktorý sme strávili ešte celý v Medžugoriu. Tento deň sme začali svätou omšou, ktorá bola opäť slovenská. Počas homílie sa nám prihovoril slovenský kňaz, ktorý niekoľko rokov pôsobil aj priamo v Medžugoriu. Hovoril o pripravenosti na smrť. O tom, ako musíme neustále rátať s možnosťou, že môže prísť Pán a povolať nás.

Po svätej omši sme sa vybrali poslednýkrát na vrch Križevac, kde je obrovský kríž, ku ktorému denne putujú stovky, až tisícky pútnikov. Podarilo sa nám ísť v čase, keď bolo mnoho pútnikov na svätých omšiach alebo na obede, a tak sme mohli putovať takmer prázdnou cestou. Nebola to len taká cesta, ale cesta sprevádzaná silnou krížovou cestou, ktorá bola o to reálnejšia, že sa obidvaja mužskí členovia našej výpravy vyzuli a šli túto náročnú kamenistú púť bosí.

Krížová cesta, ktorú sme našli na poslednú chvíľu na internete a je spod pera minoritov, bola pre nás nesmierne hlboká a nedalo sa nad ňou nezamyslieť. Nútila nás prísť myšlienkami k tomu, ako vidíme a žijeme lásku. Čo pre nás láska znamená a či v nej dokážeme rásť. Z tejto krížovej cesty by sa dalo vybrať mnoho myšlienok, no my vám radšej odporučíme pomodliť sa túto modlitbu. Nájdete ju TU

Na Križevaci sme sa pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva a potom sme si spravili aj malý piknik na čistinke plnej sŕdc vytvorených z kameňov. Bolo to skutočne zaujímavé miesto. Po náročnej púti vo veľkom teple sme sa vybrali naspäť, oprávnene sme sa mohli tešiť na výborný obed v už vyskúšanej reštaurácii.

Po oddychu po výdatnom obede sa traja z nás vybrali požehnať všetky predmety, ktoré sme tu kúpili. Boli sme aj súčasťou chorvátskej svätej omše. Po nej sme sa vybrali na záverečný výstup na Brdo, kam vyšli len dvaja z nás, keďže zdravie je dôležité. Druhá dvojica sa vybrala obdivovať nádherné hviezdy k Modrému krížu, kde sa stihli aj pomodliť. Tento deň sme zakončili spoločným posedením a malým zdieľaním sa o celej púti.

Na druhý deň ráno nás čakalo už len balenie a lúčenie sa s pani domácou. Toto ráno sme si však opäť stihli skrášliť svätou omšou, ktorou sme celý deň začali. Nebola už síce slovenská, no i tak bola krásna. Po nej sme tak ešte stihli vidieť kostol a pomodliť sa pri soche Panny Márie. Po svätej omši prišiel čas na raňajky, lúčenie sa a odchod.

Krátko pred desiatou hodinou sme sa vybrali na cestu domov. Tentoraz to bolo už len o krátkych prestávkach vzhľadom na povinnosti, ktoré nás čakali nasledujúci deň. Avšak našli sme si čas na zastávku na obed v mestečku Karlovač, ktoré sa nachádza hneď vedľa diaľnice. Obed bol skvelý a prakticky nás posilnil na celú zvyšnú cestu. Večer okolo desiatej večer sme sa lúčili v Cíferi plní vďačnosti a radosti z toho, aký krásny čas nám Pán požehnal.

Fotografie: Jakub Kohutiar/Bea Špaková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.