Autor: Jakub Kohutiar/Bea Špaková
Nedeľa sa stala naším posledným dňom, ktorý sme strávili ešte celý v Medžugoriu. Tento deň sme začali svätou omšou, ktorá bola opäť slovenská. Počas homílie sa nám prihovoril slovenský kňaz, ktorý niekoľko rokov pôsobil aj priamo v Medžugoriu. Hovoril o pripravenosti na smrť. O tom, ako musíme neustále rátať s možnosťou, že môže prísť Pán a povolať nás.
Po svätej omši sme sa vybrali poslednýkrát na vrch Križevac, kde je obrovský kríž, ku ktorému denne putujú stovky, až tisícky pútnikov. Podarilo sa nám ísť v čase, keď bolo mnoho pútnikov na svätých omšiach alebo na obede, a tak sme mohli putovať takmer prázdnou cestou. Nebola to len taká cesta, ale cesta sprevádzaná silnou krížovou cestou, ktorá bola o to reálnejšia, že sa obidvaja mužskí členovia našej výpravy vyzuli a šli túto náročnú kamenistú púť bosí.
Krížová cesta, ktorú sme našli na poslednú chvíľu na internete a je spod pera minoritov, bola pre nás nesmierne hlboká a nedalo sa nad ňou nezamyslieť. Nútila nás prísť myšlienkami k tomu, ako vidíme a žijeme lásku. Čo pre nás láska znamená a či v nej dokážeme rásť. Z tejto krížovej cesty by sa dalo vybrať mnoho myšlienok, no my vám radšej odporučíme pomodliť sa túto modlitbu. Nájdete ju TU.
Na Križevaci sme sa pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva a potom sme si spravili aj malý piknik na čistinke plnej sŕdc vytvorených z kameňov. Bolo to skutočne zaujímavé miesto. Po náročnej púti vo veľkom teple sme sa vybrali naspäť, oprávnene sme sa mohli tešiť na výborný obed v už vyskúšanej reštaurácii.
Po oddychu po výdatnom obede sa traja z nás vybrali požehnať všetky predmety, ktoré sme tu kúpili. Boli sme aj súčasťou chorvátskej svätej omše. Po nej sme sa vybrali na záverečný výstup na Brdo, kam vyšli len dvaja z nás, keďže zdravie je dôležité. Druhá dvojica sa vybrala obdivovať nádherné hviezdy k Modrému krížu, kde sa stihli aj pomodliť. Tento deň sme zakončili spoločným posedením a malým zdieľaním sa o celej púti.
Na druhý deň ráno nás čakalo už len balenie a lúčenie sa s pani domácou. Toto ráno sme si však opäť stihli skrášliť svätou omšou, ktorou sme celý deň začali. Nebola už síce slovenská, no i tak bola krásna. Po nej sme tak ešte stihli vidieť kostol a pomodliť sa pri soche Panny Márie. Po svätej omši prišiel čas na raňajky, lúčenie sa a odchod.
Krátko pred desiatou hodinou sme sa vybrali na cestu domov. Tentoraz to bolo už len o krátkych prestávkach vzhľadom na povinnosti, ktoré nás čakali nasledujúci deň. Avšak našli sme si čas na zastávku na obed v mestečku Karlovač, ktoré sa nachádza hneď vedľa diaľnice. Obed bol skvelý a prakticky nás posilnil na celú zvyšnú cestu. Večer okolo desiatej večer sme sa lúčili v Cíferi plní vďačnosti a radosti z toho, aký krásny čas nám Pán požehnal.
Fotografie: Jakub Kohutiar/Bea Špaková
