Home » Archives » Medžugorje, deň druhý: Pokoj a radosť

Medžugorje, deň druhý: Pokoj a radosť

Ľudia na tomto mieste prechádzajú očistením, aby mohli uzrieť Božiu tvár.

Autor: Jakub Kohutiar/Bea Špaková

18.3.2022
Veľmi nás potešilo, že aj napriek tomu, že sme tu na vlastnú päsť, nie zájazdom, budeme mať svätú omšu v slovenskom jazyku. Dá sa povedať, že je to zakaždým lotéria, najmä v tomto období. Cez leto sú tu takmer stále pútnické zájazdy s kňazmi zo Slovenska. Teraz sme však veľmi radi za túto milosť.


O 10-tej hodine sme sa zúčastnili na svätej omši v kaplnke pri kostole. Mená kňazov sú nám neznáme, ale bolo radosťou zaspievať si naše piesne a stráviť čas v Božej prítomnosti v našom rodnom jazyku. Slová kňaza boli upozorňujúce. Opisoval ako dvoch vizionárov vzala Panna Mária do neba, do očistca, ale aj do pekla. Očistec opísali ako šero, povedala by som, že si to môžeme predstaviť ako hmlu. Ľudia na tomto mieste prechádzajú očistením, aby mohli uzrieť Božiu tvár. Peklo bolo pre nich hrôzostrašné. Pýtali sa, prečo to Boh vôbec dovolí alebo tomu aspoň nezabráni. Boh nemôže zabrániť našim rozhodnutiam a tí čo skončili v pekle tam doslova „radosťou“ skákali rybičku, tak sa tam ponáhľali. Odmietali akúkoľvek pomoc a záchranu. Preto si nezatvrdzujme srdcia a naučme sa prijímať lásku a pomoc, aj keď je nám to ťažké a nepríjemné.


Po menšom oddychu sme sa vybrali na Podbrdo, pretože 18.3. je každoročné zjavenie Panny Márie Mirjane Soldo (viac sa môžete dozvedieť v knihe – Moje srdce zvíťazí). Aj napriek tomu, že tentoraz mala Mirjana súkromné zjavenie, chceli sme zotrvať v modlitbe. Je naozaj jedno na akom mieste sme sa nachádzali, či sme tam kráčali alebo kľačali na Podbrde, pretože Panna Mária bola s nami a mohli sme cítiť jej prítomnosť. Nemuselo to byť nič veľkolepé ani výnimočné.
„Srdce sa mi zaplavilo pokojom a radosťou z jednoduchého bytia, aj keď som nevedela kedy presne sa Panna Mária zjavila. Vtedy akoby na chvíľu prestali existovať starosti a všetko okolo. Teda aspoň ja som to tak vnímala.“ opísala Bea.
Poobede sme strávili púťou na Križevac. Nikam sme sa neponáhľali a spoločne sme strávili výstup v tichu a osobnej modlitbe s výnimkou zastávok pri zastavení, kde sme si spravili súkromnú pobožnosť krížovej cesty. Veríme, že naše modlitby a obety prinesú svoje ovocie.

Fotografie: Jakub Kohutiar/Bea Špaková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *