Autor: Mária Kohutiarová
Jej meno Piešťanci poznajú minimálne po konci minulého roku aj vďaka výstave svätých. No Marcela Vrbová, šéfka Materského centra Úsmev, vkladá svoj podiel aj do iných projektov. Prečo?
S dobrovoľníctvom som sa stretla ešte v čase dospievania a asi tam niekde vznikol môj pozitívny vzťah k nemu. Cez rôzne farské a školské aktivity, do ktorých sme boli zapájaní, mi bolo prirodzené byť aktívna a podieľať sa na rôznych zaujímavých projektoch. Dnes, aj vďaka pracovným skúsenostiam zo sociálnej oblasti, viem prepájať rôzne zdroje, koordinovať projekty, spolupracovať a vyhľadávať nové príležitosti. No aj tak to všetko stojí na tímovej práci. Žiadny z našich projektov by nebol zrealizovaný bez dobrovoľníkov. Oni dávajú našim projektom špeciálnu atmosféru a ich osobné vloženie sa do projektu, ich obeta robia projekty výnimočnými. Tento faktor neprebije žiadny komerčný projekt.
Všetky projekty sú zamerané na podporu rodín s deťmi a na spoločné trávenie voľného času rodičov s deťmi. Naším cieľom je vytvárať výnimočné zážitky pre rodiny s deťmi, pri ktorých by spoločne zažili množstvo zábavy, no zároveň by sa aj čosi nové naučili, dozvedeli. Veríme, že všetky tieto pozitívne zážitky podporia vytváranie zdravých vzťahov v rodine a že sa o ne bude môcť rodina oprieť, keď bude prežívať ťažké životné obdobie. Vždy sa snažíme robiť čo najkvalitnejší projekt a dať mu určitú úroveň, ktorú sa z roka na rok snažíme posúvať na vyšší stupeň.
Ak budem úprimná, celé tajomstvo úspechu pozostáva v partii správne „šialených ľudí“ – dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní venovať svoj čas, energiu a neraz aj osobné prostriedky do aktivít, ktoré majú potešiť iných. Myslím si, že v Materskom centre Úsmev sa dala dokopy partička ľudí, ktorí sa až dokonalo dopĺňajú. Je medzi nami Ing. Dáša Dzurechová, ktorá je neskutočne kreatívna a talentovaná. Ona stojí za všetkými nápadmi, dekoráciami a detailmi akcií. My jej hovoríme, že má iné videnie sveta, čo sa nám neraz pri akciách osvedčilo. Ja mám na starosti fundraising, materiálovo-technicko-personálne zabezpečenie projektu. No a potom sú tu naši stáli dobrovoľníci, ktorí sú neskutočne úžasní, ochotní, tolerantní a trpezliví s nami. Teší ma, že sa nám po rôznych akciách prihlásia aj iní ľudia na pomoc, dokonca chcú pomáhať aj deti. Neexistuje silnejší výchovný moment pre dieťa, ako vidieť a zažiť svojich rodičov nezištne pomáhať – potom mu je pomáhanie prirodzené. Rovnako spolupracujeme s ďalšími mimovládnymi organizáciami aj so samosprávou, štátnou správou či verejnoprospešnými organizáciami.
Veľa o mimovládnych organizáciách som sa naučila ešte v období, keď som pomáhala ako štatutárka OZ Pomoc ohrozenému dieťaťu Piešťany. MUDr. Ivanovi Mendlovi vďačím za to, že sa nehanbím pýtať pomoc a podporu na dobré projekty a že dokážem byť vytrvalá. Mnohí ľudia sa ma pýtajú, či mi to nie je nepríjemné pýtať peniaze na projekty, prípadne pýtať nejaké služby sponzorsky. Ja iba s úsmevom odpoviem, že veď im dávam príležitosť zapojiť sa do niečoho dobrého a za to sa fakt človek nemusí hanbiť.
Aj keď príde nejaký šialený nápad, ktorý sa mi zdal zo začiatku nezrealizovateľný, snažím sa spraviť z mojej strany pre to maximum. Keď viem, že som dala do toho všetko, potom je to už iba v rukách Božích a je na ňom, či to vyjde. Verte, že aj pre nás je to malý zázrak, keď v závere projektu bilancujeme a zrazu zistíme, že prvotný nápad, ktorý sme mali, sa nám podarilo doviesť až do úspešného konca a že naozaj splnil svoj účel – potešiť ľudí.
Pracujem ako sociálny pracovník už vyše dvadsať rokov s ľuďmi bez domova, s rodinami, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, s dysfunkčnými rodinami či s osobami, na ktorých bolo páchané násilie. Neraz zažívam v problémových rodinách, ako sa opakujú chyby rodičov na deťoch, ako deti kopírujú nevhodné formy správania rodičov, ktoré zažívali počas detstva. Materským centrom Úsmev si to kompenzujem, tu mám možnosť zažiť fungujúce rodiny, tie, ktoré sa tešia zo svojich detí a rodičov, ktorí radi sprevádzajú svoje deti životom. To je pre mňa obohacujúce.
Asi mi dajú za pravdu všetci dobrovoľníci, keď poviem, že najväčším ocenením ich práce sú žiariace oči detí, keď zažijú napríklad „Prechádzku rozprávkovým parkom“, kde sa môžu stretnúť so svojou obľúbenou rozprávkovou bytosťou, hovoriť s ňou a dokonca jej „pomôcť“. Alebo keď sa na „Čím budem, keď vyrastiem“ chlapci môžu porozprávať s policajtom či požiarnikom, ktorí im priblížia svoju prácu, a on si môže reálne vyskúšať pravé, nefalšované pracovné vybavenie konkrétnej profesie. Alebo keď vidíme, že aj neveriaci ľudia si radi idú pozrieť „Slávnosť všetkých svätých“ a čítajú si životopisy svätých na informačných tabuliach a zrazu sa nielen deťom, ale aj dospelým tí svätí zdajú byť bližší a veľmi fajn.
A prečo som bola aj ja za Maľovaný betlehem pre deti? Spolu s ostatnými som si nevedela predstaviť, že by deti nemali možnosť ísť do kostola pozrieť si betlehem, a preto sme hľadali spôsob, ako sa to dá. Nechceme byť ani ja, ani moji spolupracovníci zameraní len na kresťanov – chceme podporovať všetky rodiny a vytvárať pre nevhodné a atraktívne prostredie.
Nech všetkým žiaria oči ako zrkadlo duše.
Fotografie: pnky.sk
