Home » Archives » Mons. Peter Šimko / Boh ukazuje svoju moc cez Eucharistiu, ale nie tak, ako si to želáme. Sme pred tajomstvom, ktoré nás prevyšuje

Mons. Peter Šimko / Boh ukazuje svoju moc cez Eucharistiu, ale nie tak, ako si to želáme. Sme pred tajomstvom, ktoré nás prevyšuje

Eucharistickú adoráciu všeobecne chápeme ako prejav úcty voči Bohu v premenenej hostii. V dnešnej dobe, kedy je slovo úcta sprofanizované, si však každý môže pod tým predstaviť niečo iné.

Autor: Júlia Kubicová

Eucharistickú adoráciu všeobecne chápeme ako prejav úcty voči Bohu v premenenej hostii. V dnešnej dobe, keď je slovo úcta sprofanizované, si však každý môže pod tým predstaviť niečo iné. Ako by sme mali správne pochopiť tento úkon, čo sa deje počas adorácie Eucharistie a aký má zmysel pre náš život, vysvetľuje generálny vikár Mons. Peter Šimko.

S adoráciou je spojená úcta. Ako ju máme správne chápať v tomto kontexte?

Úcta je vnútorný postoj človeka k niečomu, čo ho prevyšuje. Čím má človek väčšie poznanie, tým viac vníma svoje limity a veci, ktoré nemá vo svojej moci – prírodné zákony, život, ľudská duša, nadprirodzeno. Boh je láska. Je pre nás všetkým, ale nedá sa kúpiť ani vlastniť, túžime po nej a zároveň sa proti nej vzpierame, lebo je náročná a chce všetko, celého človeka. Úcta vychádza z pokory.

Adorácia ide ešte ďalej, preniká do podstaty človečenstva. Čo je jej pointou?

Úcta ako taká je širší pojem. Adorácia je najvyššou úctou a týka sa iba vzťahu k Bohu. Adorácia je klaňanie, nie kľaknutie. Jednoducho povedané: priznávam, že som malý a Boh je veľký, kladiem ho nad všetko, čo mám. On je Stvoriteľ a ja stvorenie.

Keď v pokore priznáme túto pravdu o sebe, čo si máme uvedomiť o Bohu v Najsvätejšej Eucharistii?


Eucharistia je tajomstvo Božej lásky. Všemohúci sa stáva zraniteľným pre nás. Je to živý Kristus medzi nami v sviatostných znakoch. Neporaziteľný, aj keď nie podľa našich predstáv. Pri Nazarete ho chceli zabiť, ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. Na kríži sa zdalo, že je bezmocný, ale ukázalo sa, že takto porazil diabla. Boh ukazuje svoju moc cez Eucharistiu, ale nie tak, ako si to želáme. Sme pred tajomstvom, ktoré nás prevyšuje. 

Deje sa počas eucharistickej adorácie niečo jedinečné, nadprirodzené? 

Buduje sa náš vzťah so Stvoriteľom. Boh je so mnou a ja s ním. Poznáte niečo viac?

V každom vzťahu sa vzájomne niečomu naučíme, nejako sa formujeme. Ako je to vo vzťahu s Bohom? Ako nás môže meniť táto blízkosť Božej lásky pri adorácii Najsvätejšej Eucharistie?

Počas adorácie Boh koná viac ako my – uzdravuje, oslobodzuje, očisťuje, ponúka správne životné smerovanie, usporadúva nám životné okolnosti k správnemu a dobrému cieľu. Blízkosť Božej lásky sa prejavuje na prvom mieste pokojom, ktorý nás preniká.

Ako by sme mali vnímať a prežívať čas adorácie čo najefektívnejšie, teda aby sme „niečo“ nepremárnili? 

Boh nie je náš klient alebo stránka či povinnosť – doprajme si čas, buďme prirodzení, otvorme si pred ním svoje srdce aj trináste komnaty a nezabudnime sa stíšiť ako Mária, sestra Marty a Lazára z evanjelia.

Fotografie: Júlia Kubicová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.