Home » Archives » Pavol Danko: Z vypočutej homílie sa stala cesta pre mladých

Pavol Danko: Z vypočutej homílie sa stala cesta pre mladých

Do prípravy pre mladých ste vybrali sedem biblických vrchov. Prečo práve tieto? 

Autor: Mária Kohutiarová

Už po štvrtýkrát sa mladí pripravujú špeciálnou duchovnou prípravou na Národné stretnutie mládeže. Čaká ich aj tento rok a od novembra sa vďaka dávno vypočutej kázni a zápiskom Paľa Danka (43) z nich stali pútnici po siedmich biblických vrchoch. Ako sa to celé vlastne začalo?

Príprava na Národné stretnutie mládeže už mala rôzne názvy: aj Čistý rok, aj Milosrdný rok. Teraz mladých privítal názov Výšiny . Prečo práve ony?

Predchádzajúce duchovné prípravy boli tri a všetky to boli nejaké roky, lebo skutočne aj trvali školský rok. „Čistý“, „Milosrdný“ a „Odvážny“ rok – to boli veľké prípravy. No a tentoraz – priznám sa aj čisto ľudsky – som túžil urobiť niečo, čo by nebol na rok, aby sme to trošku odlíšili. A hlavne, obrovskou inšpiráciou pre mňa bola jedna homília pred pár rokmi, keď kňaz hovoril o tom, čo všetko sa udialo na vrchu a aké sú vrchy veľmi dôležité. To bola jedna z kázní, po ktorej človek ide, otvorí si svoj zošit, kde si zapisuje nápady. Nakreslil som si panorámu a len zopár vrchov: Ararat, Sinaj, Tábor, Golgota. Mám to doteraz odložené aj s dátumom, kedy tá kázeň bola vypočutá. Dlho tento nápad odpočíval v zásuvke. A vždy, keď som prelistoval zošitom a našiel som panorámu, sa k tomu nabalil nejaký nápad. Dopísal som niečo, ale nechystal som žiadnu duchovnú prípravu. Myslel som, že po P18 už moje miesto bude inde, v prvom rade v manželstve, a tak som sa rozlúčil s Radou pre mládež. 

Prečo teda neostal ležať ten nápad v zásuvke aj ďalej?

Korona zamiešala karty, lebo zrazu bolo veľa času, spätne som nápad objavil a povedal som si, že keď mi ho Boh vnukol do srdca, minimálne ho pre niekoho predpripravím.  Lenže z predprípravy sa stala intenzívna príprava a som v tom zase až po uši! Dostal som dôveru aj v Rade pre mládež, aj otcov biskupov, takže som prvotné myšlienky dotiahol. Keď sa zverejnilo, že témou bude, ako sa Mária ponáhľa za Alžbetou, a v Lukášovom evanjeliu text pokračuje, že „do istého mesta v hornatom kraji“, bolo mi jasné, že to nie je náhoda, ale uistenie, že mám pokračovať ďalej a cez tie hory kráčať. 

Do prípravy pre mladých ste vybrali sedem biblických vrchov. Prečo práve tieto? 

Výborná otázka! Samozrejme, mohlo ich byť viac, dokonca s jedným vrchom som zvádzal taký tvorivý „boj“ s mojím úžasným priateľom, biblistom Františkom Trstenským. On bol aj pri všetkých predchádzajúcich prípravách ako gestor. Keď som sa naňho obrátil, v srdci som cítil, že číslo sedem bude také pekné. Zároveň to aj vychádzalo, že ak by sme začali v Týždni Cirkvi pre mládež, tak by to od decembra do júna bolo sedem mesiacov. No a tie vrchy: napríklad ja som tam mal Ararat a František ma presvedčil na Karmel. Chceli sme mať nejaké starozákonné aj novozákonné a, pochopiteľne, uprostred sme chceli, aby boli tie kopčeky, cez ktoré kráčala Mária za Alžbetou. Preto máme Abraháma, Mojžiša a Eliáša, respektíve Moria, Sinaj a Karmel. No a potom teda Ain Karem, mestečko, kam išla Mária za Alžbetou. Novozákonné sa všetky týkajú Ježiša, čiže Hora pokušenia, Hora premenenia a ukrižovania. 

Zaujímavé je, že ste každý jeden vrch v príprave prepojili s nejakou činnosťou alebo výzvou. Bolo to jednoduché nasmerovať? 
Také veci práve vznikajú úplne nechtiac. Poslal som otcovi Františkovi Trstenskému mail, či by nebolo dobré, keby sme tie vrchy aj nejako zaujímavo pomenovali. Pôvodne som v sebe cítil ku každej hore len jedno slovo, napríklad hora poslušnosti, jeho nápad bol, keby názov znel niečo verzus niečo. Napríklad pri Sinaji, pri Mojžišovi: Desatoro sa mnohým spája len s niečím ťažkým, že sú to len záväzky. Ale veď Desatoro je pre nás cesta ku slobode, tak prečo by ten vrch nemohol byť Vrch záväzkov a slobody? Hľadali sme teda takýto dvojtvar ku každému vrchu. U niektorých to bolo ľahučké – napríklad pri Eliášovi, ktorý bojoval s modloslužobníkmi, preto je Karmel Vrch klamstva a pravdy. Ale napríklad taký vrch Tábor, kde sa neudialo nič „zlé“, sme nazvali Vrch nadšenia a premeny, lebo to nadšenie u nás niekedy môže byť slepá ulička – skončíme pri nadšení, ktoré vyprchá a nič viac… Tento názov jediný vyzerá, ako keby sme mali dve pozitíva a nie niečo v protiklade, ale v konečnom dôsledku sa ukáže, že nadšenie môže byť povrchné. 

Uvažoval si nad značkami aj v súvislosti so slovenskými farbami značiek. Do Výšin sa dostali. Aký majú zmysel?

Najprv kratučká paralela s tými minulými rokmi: v každej duchovnej príprave sme mali materiál rozškatuľkovaný: bol tam nejaký text na rozjímanie, aktivity, pasáž zo Svätého písma, nová pesnička. Každý mesiac vznikla aj divadelná hra, čiže scenár, ktorý si mohli doma nacvičiť. Vždy sme k tomu mali piktogramy: otvorená kniha, maska, nota, topánka, ruka… Keď som rozmýšľal, ako ďalej s tými horami a ako inovovať turistické značky a ich farby, rozhodli sme sa takto: Červená, ktorá je veľmi často aj magistrálou, vo Výšinách znamená Magistérium. Sú tam príhovory Svätého Otca, keď bol na Slovensku, a potom nosný text od kňazov horolezcov. Modrá pripomína oblohu, preto skrýva umelecké príspevky. Zelená zas je farba dynamiky života, tam sú aktivity, ktoré môžu robiť katechéti, učitelia s mladými na stretku alebo na hodine náboženstva, alebo v príprave na sviatosť birmovania. No a žltá je uvádzaná v niektorých turistických sprievodcoch ako prepájacia cesta alebo ako skratka. Väčšinou nie sú dlhé. Usúdil som, že to budú modlitby, tá najrýchlejšia cesta. Preto máme adoráciu či krížovú cestu. Teraz napríklad chystáme k vrchu Karmel úchvatnú modlitbu so zrkadlami o klamstvách, ktorým mladí ľudia veria.

Teda každý z mladých alebo animátorov sa môže rozhodnúť, akú cestu použije?  

Presne tak. Pre niekoho je reč umenia náročná, ale mladých treba viesť ku kráse. Ponúkame diela starých majstrov, ale aj súčasné ikony alebo krásnu poéziu. Je mi jasné, že toto môže byť pre niekoho ťažké, lebo nevie, ako to čítať. Niekto sa možno rád vydá náročnou cestou, niekto možno práve kráčajúc touto cestou objaví, že je úžasné, čo všetko sa dá do umenia skryť. Niekomu je bližšia cesta konkrétnej aktivity, kde sú presné pokyny pre animátora. Toto budeš potrebovať, toľko času si vyhraď, urobíte toto… Máme popísané aj také „blbuvzdorné“ metodiky. Modlitba je použiteľná kedykoľvek. Mnohé nápady sú dokonca zrealizovateľné aj na online stretnutiach, lebo nevieme, dokedy nás pandémia bude trápiť. Snažili sme sa myslieť aj na to, že nie vždy sa bude môcť skupinka stretnúť osobne. 

Dajú sa katechézy v čase pandémie použiť v rodine pri dospelých a dospievajúcich deťoch?  

Áno, mojou túžbou je, aby to nebola jednorazová príprava na jedno konkrétne stretnutie mládeže. To sa vlastne podarilo aj v minulosti, keď vyšli všetky katechézy potom knižne a tešíme sa, že je o ne záujem aj teraz po rokoch. Katechézy sa snažíme robiť nadčasovo a myslím si, že biblické vrchy sú taká téma, po ktorej sa dá siahnuť kedykoľvek. Keď je človek šikovný a trošku tvorivý, stačí, že sa inšpiruje, že mu tam niečo „frkne do nosa“. Ako tie tri oriešky pre Popolušku.

Fotografie: FB Pavla Danka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.