Home » Archives » Keď človek zomiera, akoby sa spájalo nebo so zemou

Keď človek zomiera, akoby sa spájalo nebo so zemou

Mobilný hospic Dotyk Života, o. z., so sídlom vo Vrbovom pomáha spraviť najťažšie obdobie života pokojnejším a prijateľnejším.

Autor: Soňa Krajčovičová

Smrť je prirodzená súčasť života a čaká každého z nás bez ohľadu na vek, povolanie či správanie. No keď človek zistí, že dni jeho pozemskej púte sa blížia ku koncu, môže to byť veľmi náročné. Pocity bolesti, strachu a neistoty začínajú vypĺňať telové bunky a chuť žiť vzrastá. V týchto chvíľach je ťažké nájsť pokoj a vyrovnanosť a túžba odísť v nich, bez bolesti a v kruhu blízkych, je silnejšia ako hlad.

Mobilný hospic Dotyk Života, o. z., so sídlom vo Vrbovom pomáha spraviť najťažšie obdobie života pokojnejším a prijateľnejším. Poskytuje komplexnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľnou chorobou a zomierajúcim pacientom v ich domácom prostredí. Jeho poslaním a cieľom je hlavne úcta k človeku ako k jedinečnej a neopakovateľnej bytosti. Mobilný hospic pôsobí vo Vrbovom, v Piešťanoch, Hlohovci, Leopoldove a Trnave. Je to občianske združenie, ktoré zriadila Kongregácia sestier premonštrátok spolu s ľuďmi zapálenými pre toto dielo. Pracuje v ňom sedem zamestnancov: dve lekárky, ktoré vyšetria a naordinujú paliatívnu liečbu pacientovi, dve rehoľné zdravotné sestry a tri civilné zdravotné sestry. Záujemcovia môžu zavolať na telefónne číslo a dohodnúť sa na ďalšom postupe alebo navštíviť ambulanciu sídliacu v zdravotnom stredisku vo Vrbovom. Zdravotné sestry sú dostupné nonstop. Ošetrujú rany, dekubity, podávajú infúzie, injekcie a iné lieky na zmiernenie bolesti, dušnosti, nauzey, nepokoja a podobne. Zabezpečujú pohodlie pacienta a všetko, čo si jeho stav vyžaduje. No sestry sa starajú nielen o fyzický stav pacienta, ale aj psychický a duchovný. Sprostredkujú aj stretnutie s kňazom. Domáca hospicová starostlivosť je plne hradená všetkými zmluvnými zdravotnými poisťovňami.

Dotyk Života vznikol v auguste v roku 2018 ako túžba pomáhať ľuďom a tiež kvôli absencii podobného zriadenia na západnom Slovensku. Už predtým mala sestra Paulína – organizátorka hospicu – telefonáty a žiadosti ľudí o pomoc, radu či požičanie nejakej zdravotníckej pomôcky. Táto potreba prosiacich ľudí bola spúšťačom a motiváciou pre jeho vznik. Hospic poskytuje okrem diagnostiky, vyšetrenia a úplnej starostlivosti o pacienta aj zapožičanie zdravotníckych prístrojov a pomôcok, ako napríklad elektrickú polohovateľnú posteľ, chodúľku, WC stoličku, invalidný vozík, antidekubitný matrac, kyslíkový koncentrátor a iné. 

Práca s chorými ľuďmi je veľmi náročná pre rodinu i pre pacienta samotného. No civilná zdravotná sestra Mirka svoju prácu zbožňuje a berie ju ako zdroj energie: „Je to veľmi krásna práca. Ja som vlastne zdravotná sestra dvadsaťtri rokov a prešla som si všetkými možnými oddeleniami. Až práca v hospici mi dala okamžitý zmysel. Ľudia ma potrebujú, ja im môžem pomôcť, a to ma vnútorne nabíja. Keď prídem z práce a môj muž sa ma pýta, aký som mala deň, tak poviem, že krásny. A on sa čuduje, prečo hovorím, že som mala krásny deň. Ale ono je to taký nádherný moment, keď človek zomiera v pokoji, dôstojne, bez bolesti a aj jeho rodina je s tým už vyrovnaná. Je to akoby symbióza prechodu na druhú stranu. Potom som vždy šťastná, že dielo, čo som mala spraviť, som spravila a všetci sú spokojní. Samozrejme, stáva sa aj to, že rodina je smutná alebo cíti traumu či výčitky, ak napríklad ich blízky zomrel akurát v tej chvíli, čo si na chvíľku odbehli. Ale snažím sa ich utešiť, že všetko sa deje kvôli niečomu. Možno si to ten človek tak prial, aby odišiel sám. “ 

Rehoľná zdravotná sestra Paulína tiež miluje svoju prácu a mobilný hospic je pre ňu Božím dielom: „Všetci mi hovoria, že hospic, to je stále len o smrti, ale práveže je to naopak – je o živote. My nad ľuďmi, o ktorých sa staráme, nelamentujeme, snažíme sa aj zasmiať, odľahčiť situáciu. Pre mňa je táto práca poslaním a nič krajšie som v živote nerobila. Fakt to nie je len o zomieraní, to je len prechod. Keď sa podarí, aby človek odišiel v pokoji, bez bolesti, tak to je blaho pre všetkých. Je to niečo, čo sa nedá chytiť, nedá sa to povedať, to treba len prežiť. Kvôli tomuto sa to oplatí. Dobré odprevadenie má veľký vplyv na budúcnosť, celú rodinu, spoločnosť, okolie a aj na nás. Zomieranie je neopakovateľný zážitok a čaro posvätných chvíľ. Človek sa narodí len raz a aj odchádza len raz. Keď niekto zomiera, tak sa spája nebo so zemou. Pre nás je to česť. Veď pri narodení dieťaťa ho všetci obklopujú a tešia sa, ale nikto nevie, čo z toho dieťaťa vyrastie a aké bude. No keď človek zomiera, tak už veľa toho spravil a tomuto svetu odovzdal, tak akým právom má odchádzať opustený? Za to, že už je starší alebo má rany? Hodnota človeka je stále veľká, či sa narodí, alebo zomiera.“

Ale aj sestry to majú občas ťažké a vtedy im pomáha, keď sa vyrozprávajú jedna druhej a pomôžu si navzájom. Raz do roka – v novembri – býva slúžená svätá omša za zomrelých pacientov, ktorí boli v starostlivosti mobilného hospicu. Sestričky na ňu pozývajú aj ich príbuzných. Pokiaľ im okolnosti umožňovali, svätá omša sa konala v kláštornej kaplnke sestričiek vo Vrbovom a po nej boli príbuzní pozvaní na malé agapé spolu so sestrami do jedálne, kde sa mohli vzájomne stretnúť a porozprávať. „To bolo veľmi pekné. Vtedy som mala pocit, akoby tá bolesť prebolela, rany po nej sa hojili a my sme spoločne počas svätej omše zomrelých odovzdali Bohu. Tieto stretnutia boli priateľské a aj ostatné rehoľné sestry, ktoré sa modlia za našich pacientov, sa mohli stretnúť s ich rodinami,“ spomína sestra Paulína. Posledné dva roky, v čase pandemických obmedzení, bola svätá omša slúžená v Kostole sv. Gorazda vo Vrbovom a vysielala sa online bez účasti príbuzných. Pred Vianocami bývali tiež vianočné trhy, kde sa všeličo predávalo, varil sa punč a aj sem mohli prísť rodiny zomrelých pacientov z mobilného hospicu a opäť sa stretli spolu so zdravotnými sestrami a utužili vzťahy. „Pri našej práci vznikajú rýchle, ale veľmi hlboké vzťahy. Nás si vlastne príbuzní chorého púšťajú rovno do ‚kuchyne‘. Nikto sa na nič nehrá. A vtedy sú tie vzťahy naozajstné. Veľa ráz sa aj stane, že sme aj po smrti pacienta s rodinou v kontakte, sem-tam si zavoláme alebo si zaprajeme pekné sviatky. A aj to je na našej práci veľmi krásne a vzácne!“ dodáva sestra Paulína.

Rámček: Mobilný hospic Dotyk Života môžete podporiť darovaním dvoch percent z dane alebo aj priamo poslaním ľubovoľného príspevku na účet: SK66 1111 0000 0014 7959 8028.

Ďalšie informácie a aj kontakt na Mobilný hospic nájdete na stránke: www.hospicvrbove.sk.

Fotografie: archív hospicu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.