Autor: vdp. Ľudovít Malý.
Pútnika, ktorý po prvýkrát navštívi miesta vo Svätej zemi, čaká veľa prekvapení. Zvlášť to platí o Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. V tomto článku vás ňou prevedie vdp. Ľudovít Malý.
Návštevník Baziliky Božieho hrobu zväčša počíta s tým, že uvidí Kalváriu na vysokej skale, skalný hrob v záhrade. V momente, keď sa dostane k najposvätnejším kresťanským miestam, zbadá však starý chrám obkolesený zástavbou. Údiv je namieste. Pútnik vchádza do chrámu a pravdepodobne si kladie otázku, ako sa dá uprostred množstva oltárov, kaplniek, ikon, planúcich lámp a sviec rozoznať Kalvária, záhrada, hrob? Ako je spoľahlivá pôda, na ktorej stojíme? K odpovedi na otázku, či naozaj stojíme na svätej pôde, nám pomáhajú vedecké výskumy bádateľov od staroveku po súčasnosť, stavebné dejiny chrámu Božieho hrobu, ako aj biblická archeológia. Samozrejme, že primárne vychádzame z údajov evanjelistov. Práve oni nás informujú o názve popraviska, o jeho lokalizácii za mestom, avšak v blízkosti mestskej brány (porov. Jn 19, 20; Hebr 13, 12), o záhrade, ba dokonca poznáme aj meno majiteľa hrobu. Chrám Božieho hrobu dnes stojí v kresťanskej štvrti Starého mesta uprostred domov a kláštorov, takže z jeho celkového vzhľadu je vidieť najmä južné priečelie s vchodom, vežu, kupoly.
Stavba baziliky
Vonkajší vzhľad stavby je postavený v západnom neskororománskom slohu. Pri hlavnom vchode je niekoľko kaplniek, veľké južné priečelie s hlavným portálom a vchodom. Už z diaľky je však viditeľná veľká čierna kupola (súčasná podoba z 19. storočia) siahajúca do výšky päťdesiat metrov. Týči sa presne nad miestom skalného hrobu, do ktorého uložili Ježišovo telo. Podľa údajov zo 4. storočia po Kristovi vieme, že miesto ukrižovania Ježiša bolo od hrobu vzdialené približne štyridsať metrov. Napriek týmto vzdialenostiam sa však skalný hrob, Kalvária i cisterna, v ktorej objavili ostatky svätého kríža, nachádzajú v priestoroch jedinej Baziliky Božieho hrobu. Avšak ani tak si nemožno predstavovať, že vtedajšia záhrada je záhradou aj dnes a vtedajšia podoba hrobu alebo Kalvárie sú identické s podobou v časoch Ježiša Krista. Súčasná podoba je výsledkom rozširovania chrámu, prestavieb, rekonštrukcií, ktoré si vyžiadal čas, požiare, nával pútnikov, zmeny vo vlastníckych právach a zásahy jednotlivých vladárov.
História baziliky
Už letmý pohľad zvonka jasne hovorí, že ide o križiacku stavbu. Po odchode križiakov sa vlastnícke vzťahy skomplikovali. Definitívne katolíci stratili Baziliku v druhej polovici 13. storočia po Kristovi po dobytí Egypťanmi. Neskôr boli pre katolíkov zakúpené spoluvlastnícke práva, a tak od roku 1342 sa o časti týchto miest začali starať františkáni. Neskôr opäť prišli vlastnícke nezhody a dnes je v Chráme Božieho hrobu zastúpených šesť rôznych kresťanských vyznaní: Gréci ortodoxní, katolíci, Arméni ortodoxní, kopti, Sýrčania, Etiópčania. Zákonom o status quo z roku 1852 turecká vláda zakotvila vtedajšie vlastnícke pomery, ktoré platia podnes. Gréci ortodoxní majú najväčšie práva. Interiér tvorí asi tridsať kaplniek a oltárov, chodieb rôznych štýlov, na čo pútnici zväčša nie sú pripravení. Prehliadka si vyžaduje sprievodcu alebo orientačnú mapu a niekoľko hodín časovej dotácie. Interiér má tri úrovne a jednotlivé časti patria rôznym cirkvám.
Orientácia v bazilike
Hneď pri vstupe vpravo sa nachádza prudké schodisko, ktoré nás dostaneme do výšky približne päť metrov nad úroveň baziliky do priestoru dvojkaplnky. Sme na Kalvárii. Prvá časť patrí nám, katolíkom, je vyzdobená krásnou mozaikou. Tu pribíjali Pána Ježiša na kríž. Druhá časť vľavo je Kaplnkou Kalvárie, kde stál Ježišov kríž. Štýl výzdoby je pravoslávny, keďže patrí Grékom – ortodoxným. Ak vložíte ruku do strieborného kruhu pod oltárom, môžete sa dotknúť skaly Kalvárie, čo je jeden z najsilnejších okamihov. Priamo pod Kalváriou je jaskyňa praotca Adama, v nej je vidieť prasklinu v skale, ktorá sa pripisuje zemetraseniu v čase ukrižovania Ježiša (Mt 27, 51). Priamo pred vchodom baziliky sa nachádza kameň balzamovania, ktorý pripomína pomazanie Ježišovho tela pred uložením do hrobu (Jn 19, 39 – 40). Naľavo od vchodu je arménska časť baziliky a rotunda, kruhová stavba, ktorá je najstaršou a najvzácnejšou časťou, lebo uprostred nej sa nachádza Kaplnka Božieho hrobu. Tá má dve časti: Anjelskú kaplnku (slúžila na prípravu tela), v strede ktorej sa uchováva pôvodný kameň uzatvárajúci hrob, zmestia sa sem traja-štyria ľudia. Druhou je samotný hrob s hrobovým výklenkom, na ktorom ležalo telo Ježiša Krista. Tu pútnik s pokorou pokľaká a uctieva si toto sväté miesto. Je to jeden z najsilnejších okamihov posvätného putovania vo Svätej zemi. Na zadnej časti kaplnky hrobu je akoby zvonku prilepená malá koptská kaplnka. Podľa tradície tu spočívala Ježišova hlava. Kaplnku Božieho hrobu nedávno (2016 – 2017) za veľkej pozornosti odborníkov i kresťanského sveta reštaurovali, pričom odkryli mramorovú platňu, ktorá tesne prikrýva kameň, na ktorom priamo malo ležať telo Ježiša Krista. Najväčšiu časť chrámu zaberá jednoloďový samostatný chrám patriaci ortodoxným Grékom, nad ním sa týči druhá veľká kopula. Vpravo od Kaplnky Božieho hrobu je katolícka časť baziliky, ktorú spravujú františkáni. Zahŕňa Kaplnku Márie Magdalény (tu sa malo odohrať stretnutie Zmŕtvychvstalého s ňou), Kaplnku františkánov a františkánsky kláštor. Odtiaľto denne o 16.00 vychádza modlitebná procesia františkánov a veriacich malým okruhom po bazilike. Podobne v iných časoch možno vidieť aj gréckych či arménskych mníchov, ako napríklad okiadzajú Kaplnku Božieho hrobu. Treba spomenúť nedávno rekonštruovanú Kaplnku sv. Heleny a Kaplnku štyridsiatich arménskych mučeníkov, ktorú spravujú Arméni. Z tejto časti sa prudkým schodiskom dostaneme na najnižšie prístupné miesto baziliky – Kaplnku nájdenia svätého kríža, o ktorú sa starajú františkáni. Pôvodne kameňolom, neskoršie cisterna, v ktorej svätá Helena našla ostatky Kristovho kríža.
Prostredie baziliky
Chrám je otvorený denne, poplatok za vstup sa neplatí. Stáva sa, že počas sezóny sa pri návale pútnikov v rade do Kaplnky Božieho hrobu stojí aj viac ako hodinu. Množstvo pútnikov a všadeprítomná vrava nie sú najvhodnejšími podmienkami pre mystickú atmosféru, po ktorej mnohí túžia. Práve preto je najvhodnejšie prísť v ranných hodinách. Nič to však nemení na skutočnosti, že duchovný náboj baziliky je obrovský. Ježišovo zmŕtvychvstanie je srdcom celého kresťanstva. Ak by Ježiš nevstal z mŕtvych, naša viera by bola zbytočná a prázdna (porov. 1 Kor, 15, 14). Návšteva Baziliky Božieho hrobu môže a má byť jedinečným momentom na posilnenie našej viery.
Fotografie: elaph.com, elwatannews.com
