Autor: Júlia Kubicová
Bohorodička je nielen Božou a našou matkou, ale i vzorom ženskosti. V čom a prečo by sme sa ňou mali inšpirovať a nasledovať ju, spýtali sme sa riaditeľa Arcibiskupského úradu v Trnave.
Príbeh Panny Márie poznáme zo Svätého písma. Ako zapadá do nášho osobného príbehu?
Hlavnou postavou v dejinách spásy je Ježiš Kristus. Náš postoj k Panne Márii odhaľuje, ako chápeme Ježiša a jeho dielo spásy. Milovať znamená stáť pri Kristovi aj pod krížom. Nasledovať ho znamená robiť všetko, čo nám povie (Jn 2, 5), voliť si jeho, a nie hriech. To všetko robila Mária. Dokonale. Preto je naším vzorom, skúsenosťou a charizmou.
Keď môžeme Boha osloviť priamo, prečo by sme sa mali s prosbami a modlitbami obracať aj na Pannu Máriu?
Modlitba v úzkom slova zmysle je rozhovor s Bohom. Modlitbu k Panne Márii chápeme tak, že sa s Pannou Máriou modlíme k Bohu. Vytvárame s ňou modlitbové spoločenstvo. Keď sa spojíme viacerí, ide nám to ľahšie, ako keď sme odkázaný sami na seba. A kto z ľudí sa dokázal lepšie modliť než Panna Mária?
O čo by sme prišli, keby sme Pannu Máriu vo svojom živote „vynechali“?
O prirodzený rodinný rozmer Božej lásky. S Ježišom spolu s Máriou to nám ide ľahšie. Sme tak od prirodzenosti stavaní. Bez Márie vyrastáme ako deti z neúplnej rodiny. Je pravda, že Boh nám vie doplniť, čo nám chýba, ale kto netúži po úplnej rodine? Boh túži, by sme zakúsili to, čo je v žalme napísané: ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, tak je moja duša v tebe, Bože (Ž 131).
Fotografie: Misie Filmom
