Autor: Juraj Švec
Cirkev veľmi rada používa symboly, vďaka ktorým jednoduchšie vyjadruje hlbšie skutočnosti. Preto je aj liturgia plná symbolov. Dnes si povieme o niektorých, ktoré môžeme pozorovať počas veľkonočnej vigílie.
Veľkonočná vigília je slávnosť všetkých slávností. Oslavujeme v nej najdôležitejšiu udalosť – Kristovo zmŕtvychvstanie – v duchu slov svätého Pavla: „Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch.“ (1 Kor 15, 17) Ono je najistejším dôkazom Kristovho božstva a potvrdzuje, že jeho smrť na kríži bola vykupiteľskou obetou. A to nám majú povedať aj symboly používané počas jednotlivých častí omše.
Svetlo a tma
Je príznačné, že „celá slávnosť veľkonočnej vigílie sa koná v noci. Nemá sa začať pred súmrakom a má sa skončiť pred svitaním nedeľného dňa“. Odkazuje to na nočný prechod Pána, ktorý Izraelitov vyslobodil z otroctva. Vtedy Boh šiel pred nimi v podobe ohnivého stĺpa. Išlo o predobraz pravej Kristovej noci, v ktorej Kristus víťazne vstal z mŕtvych, čím rozlámal okovy smrti. Táto slávnosť pripomína Pánovu moc nad životom a smrťou.
„Ak je možné, treba na vhodnom mieste mimo kostola pripraviť z dreva vatru na požehnanie nového ohňa; plameň by mal byť taký, aby naozaj rozptýlil tmu a osvetlil noc.“ V kostole je všetko pozhasínané. Kňaz pred požehnaním ohňa povzbudzuje veriacich slovami: „… oslávime veľkonočné tajomstvo v nádeji, že budeme mať podiel na Kristovom víťazstve nad smrťou a na jeho živote v Bohu.“ Keď si od paškálu následne odpaľujú svetlo veriaci, prejavujú tak očakávanie nevesty na svojho Ženícha (s horiacimi lampami v rukách). Vyjadrujú tiež, že naším jediným svetlom má byť Kristus a jeho evanjelium. Preto sa počas procesie trikrát zvoláva: „Kristus, svetlo sveta!“ Toto svetlo čoskoro prijmú aj katechumeni, ktorí budú počas tejto liturgie pokrstení.
Paškál
Paškál symbolizuje Krista. „Pretože ide o pravdivosť znaku, veľkonočnú sviecu treba pripraviť z vosku, každý rok novú, jedinú, dosť veľkú, nikdy nie umelú, lebo iba tak bude môcť naznačiť, že Kristus je svetlo sveta.“ Čísla na paškále okolo kríža uprostred sviece vyjadrujú označenie daného roka, pretože Kristus je Pánom nad časom, „ten istý včera i dnes“. Písmená Alfa a Omega odkazujú na texty z Knihy Zjavenia (porov. Zjv 1, 8; 21, 6; 22, 13) a pripomínajú, že Ježiš je počiatkom i koncom všetkého. Pán celého sveta i večnosti. Kňaz vtláča do paškálu päť tymianových hrudiek na znak piatich Kristových rán, pričom prosí: „Pre svoje sväté a oslávené rany nech nás ochraňuje a zachováva Kristus, náš Pán.“ Nasleduje procesia so zapáleným paškálom. „Svetlo Krista, ktorý slávne vstal z mŕtvych, nech zaženie tmu z našich sŕdc a myslí.“
Exsultet
Vďačnosť za Kristovo vykupiteľské dielo a zmŕtvychvstanie Cirkev následne vyjadruje vo veľkonočnom chválospeve – Exsultete. Vyzýva v ňom plesať všetky nebeské chóry, svätých, matku Cirkev i celú zem, pretože „svetlo večného Kráľa vymanilo ťa z moci temnôt“. Následne prechádza do ospevovania posvätnej noci. Pripomína základné udalosti dejín spásy Starého i Nového zákona a predstavuje Krista ako pravého Baránka, ktorý zachraňuje naše duše z otroctva hriechu.
V druhej časti oslavuje vzkrieseného Krista, ktorý tým, že vstal z hrobu, zlomil putá smrti a oslobodil pokrstených z moci hriechu. Cirkev zvolá mocné slová: „Ó, šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ!“ čo nám pripomína, že Boh aj z najväčšieho zla dokáže pre nás vyvodiť ešte väčšie dobro. Vzkriesenie je tu opísané ako dovŕšenie vykúpenia, ktorým sa v tejto noci zaháňajú hriechy a vracia nevinnosť a radosť. V poslednej časti sa text venuje ospevovaniu veľkonočnej sviece, ktorá predstavuje Krista a má pripomínať, že Ježiš žije večne.
Liturgia slova
Liturgia slova obsahuje dohromady deväť čítaní (sedem zo Starého a dve z Nového zákona), pričom povinné sú aspoň tri čítania zo Starého zákona a nesmie sa vynechať čítanie o vyslobodení Izraelitov z Egypta cez Červené more. Je najjasnejším predobrazom Kristovho vykupiteľského diela a krstu. Starozákonné čítania obsahujú zhrnutie celých dejín spásy. Približujú nám, ako Boh všetko smeroval k tomu, aby nás skrze Krista zachránil od večnej smrti.
Táto liturgia slova akousi poslednou katechézou pre katechumenov, ktorí majú byť v túto svätú noc pokrstení. Po čítaniach zo Starého zákona sa zapaľujú na oltári sviece a po štyridsiatich dňoch Pôstneho obdobia sa zaspieva chválospev Sláva Bohu na výsostiach. Po ňom nasledujú novozákonné čítania – epištola z Listu Rimanom a evanjelium, pred ktorým zaznie slávnostné Aleluja na oslavu Kristovho zmŕtvychvstania.
Liturgia krstu
V ďalšej časti – liturgii krstu – vzývame tých, ktorí obývajú nebeský Jeruzalem, s prosbou o orodovanie. Spájame sa tak s oslávenou Cirkvou, aby sme si pripomínali, kde je náš domov. Prosíme o milosť kráčať k svätosti, ako aj o posvätenie vody, z ktorej sa duchovne znovuzrodia katechumeni v krste.
Počas posväcovania krstnej vody kňaz do nej ponára paškál. Ide o hlboký symbol toho, že ako Kristus zomrel a vstal z mŕtvych, aj skrze túto vodu zomrú starému životu budúci kresťania, aby sa zrodili pre nový život. Spolu s nimi sa zriekame hriechu a zlého ducha a vyznávame vieru v trojjediného Boha. Je to príležitosť pripomenúť si, že máme žiť ako nové stvorenie a v našom živote sa má odrážať Kristova svätosť. Na to slúži aj pokropenie svätenou vodou všetkých prítomných.
Liturgia Eucharistie a procesia
Po tom všetkom sa spoločne zúčastňujeme na Kristovom umučení a zmŕtvychvstaní počas liturgie Eucharistie. Niet intímnejšieho spojenia s Kristom ako práve vo svätom prijímaní. Tam sa aj završuje naša iniciácia a vytvára sa osobitné spoločenstvo mystického Kristovho tela. Stávame sa jedným telom a jednou dušou skrze Krista a v Kristovi. Po ukončení liturgie je v našich krajoch zvykom konať procesiu s eucharistickým Kristom na znak toho, že je s nami po všetky dni, až do skončenia sveta, „a my všetci sme toho svedkami“ (Sk 2, 32).
Fotografie: unsplash.com/flog.pravda.sk
