Home » Archives » Bez Márie ani na krok!

Bez Márie ani na krok!

V mesiaci máj sa v Cirkvi zdôrazňuje úcta k Panne Márii.

Autor: Juraj Švec

V mesiaci máj sa v Cirkvi zdôrazňuje úcta k Panne Márii. Kde sú jej korene? Nestačí nám kráčať do neba s Ježišom? Prečo je dobré mať Pannu Máriu za svoju Matku? Aj na tieto otázky sa pokúsime odpovedať.

Úcta k Panne Márii sa neraz stretá s kritikou a nepochopením. Niektorí v nej vidia modloslužbu, iní si k nej nevedia nájsť cestu, ďalším príde príliš „zženštilá“. Sú aj takí, ktorí sa boja, že sa prílišnou úctou k Márii vzdialia od Boha. Ako a či vôbec si uctievať Máriu z Nazareta?

Písmo

Základným prameňom, po ktorom siahneme, je Sväté písmo. V evanjeliách podľa Matúša a Marka Panna Mária vystupuje ako nevýrazná, na pohľad až bezvýznamná postava. Tu je však dôležité podotknúť, že autori mali v úmysle zdôrazniť najmä pravdy o Kristovi – ohlásiť radostnú zvesť našej spásy. Predsa však v Matúšovom evanjeliu, keď čítame o mudrcoch z Východu, evanjelista podotkol: „Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu“ (Mt 2, 11). Hľadali Ježiša a našli ho s jeho matkou. Ak si teda myslíme, že pri modlitbe k Ježišovi nestojí pri ňom a pri nás nebeská Matka, mýlime sa. Načúva, podporuje naše modlitby svojím príhovorom, objíma Syna a prihovára sa za nás.

Lukášovo evanjelium

Evanjelista Lukáš ako jediný rozpisuje okolnosti počatia nášho Pána a návštevy Bohorodičky u jej príbuznej Alžbety. Dalo by sa dotknúť mnohých nádherných myšlienok, no my sa tu zameriame najmä na tie, ktoré úzko súvisia s úctou a vzťahom k nej. 

„Našla si milosť u Boha“ (Lk 1, 30)

V prvom rade je dobré zdôrazniť, že akákoľvek úcta k svätým sa v Cirkvi chápe nie ako kult ich vlastnej osobnosti, ale uznanie toho, že v ich živote Boh vykonal veľké veci a skrze nich zažiarila jeho svätosť. Teda, keď vzdávame úctu svätým, vzdávame ju Bohu v nich. O kom zo všetkých svätých to platí v takej miere ako o Božej Matke? Je príznačné, že Cirkev ako prvú dogmu (definitívne nemennú pravdu viery, slávnostne vyhlásenú ako vždy platnú) o Panne Márii vyhlásila potvrdenie, že je Matkou Boha – Bohorodičkou. Z tejto pravdy vyplýva všetka úcta k tej, ktorá samu seba označila ako „služobnicu Pána“. Aj Alžbeta s dieťaťom vyjadruje radosť, pretože k nej prišla „matka môjho Pána“. Stáva sa prvou osobou, ktorá si uctieva Božiu Matku, na čo Panna Mária odpovedá chválospevom, v ktorom zaznie: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 48). Dôvodom nebude nič iné ako to, čo sme už spomenuli: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie“ (Lk 1, 49 – 50). Z tohto krátkeho textu vyplýva, že úcta k Božej Matke je nielen dovolená, ale aj pochopiteľná a správna, pretože vďaka nej oslavujeme veľkosť a dobrotu samého Boha.

Kráľovná apoštolov

Skutkoch apoštolov vidíme Pannu Máriu zotrvávať na modlitbách s apoštolmi. Tak nám už prvotná Cirkev po Kristovom nanebovstúpení ukazuje, že je dobré a správne modliť sa spolu s Máriou. Bezpochyby vtedy vo večeradle spoločne spomínali na udalosti zo života Matky a jej Syna. Páter Dolindo Ruotolo, taliansky mystik, ktorého proces blahorečenia práve prebieha, považuje tieto chvíle za základ modlitby posvätného ruženca. Modlitba Otče náš bola všetkým známa – naučil ich ju sám Kristus. Nuž, a čo iné sú jednotlivé Zdravasy, ako oslovovanie Panny Márie a rozjímanie nad životnými chvíľami, ktoré prežila ona alebo Ježiš? 

Matka učeníka, ktorého Ježiš miloval

Svätý apoštol Ján mal veľmi hlbokú skúsenosť, kým všetkým je Panna Mária pre nasledovníka jej Syna. Dostal ju za matku v najťažšej chvíli – keď videl na kríži zomierať svojho milovaného Pána a Učiteľa, zmysel svojho života. V tých chvíľach, keď prichádzal o všetko, počuje z Ježišových úst testament – moja matka bude oddnes tvojou matkou! Svätý Ján bol však hĺbavý teológ a vedel veľmi dobre rozjímať nad Ježišovým vykupiteľským dielom. Práve preto úmyselne nespomína pod krížom svoje meno, ale píše o „učeníkovi, ktorého Ježiš miloval“. Je očividné, že túži, aby každý čitateľ pamätal, že aj on je Kristovým milovaným učeníkom a aj on dostáva Pannu Máriu za svoju Matku. Takto to chápala Cirkev už od prvých storočí a túto myšlienku rozvíjajú mnohí duchovní autori a svätí. Ako sa ja staviam k testamentu Ježiša Krista? V posledných chvíľach života ľudia hovoria tie najdôležitejšie veci – a Ježiš nám v nich odovzdal Pannu Máriu za Matku. Ktovie, či apoštol Ján nebol schopný zotrvať pod krížom jedine vďaka tomu, že vedľa neho stála Ježišova i jeho Matka…

„Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5)

Je tiež príznačné, že Ján ako prvý zázrak vo svojom evanjeliu opíše udalosť na svadbe v Káne, kde je evidentné, že príhovor Matky pohnutej milosrdenstvom „urýchľuje“ Kristovo zjavenie svojej slávy apoštolom a dosahuje začiatok jeho zázrakov. Koho by tento text nenabádal prosiť Pána Ježiša skrze orodovanie Panny Márie? Pritom Bohorodička evidentne nijako nezatieňuje Krista, veď hovorí: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2, 5) a sú to jediné slová Panny Márie, ktoré v Písme adresuje ľuďom.

Vidíme, že Písmo dáva silné základy pre mariánsku úctu. Ponúka nám Pannu Máriu ako našu Matku, hodnú všetkej úcty, pretože priviedla na svet Božieho Syna, a zároveň nás sprevádza na ceste za Ježišom. 

Učenie Cirkvi

Keby sme sa chceli pozrieť na učenie Cirkvi o mariánskej úcte, museli by sme venovať tejto téme veľmi veľký priestor. Hovorí o nej nespočetný zástup svätých, duchovných autorov a teológov. Pre zjednodušenie spomeňme iba niektoré myšlienky Druhého vatikánskeho koncilu, konkrétne konštitúcie o Cirkvi Lumen Gentium (LG).

Najbližšia Bohu i ľuďom

Druhý vatikánsky koncil (stretnutie biskupov celého sveta pod vedením Svätého Otca v rokoch 1962 – 1965) zhŕňa rôzne aspekty úcty k Panne Márii a vysvetľuje aj jej príčinu a odôvodnenie. Pannu Máriu máme mať v úcte, pretože „dostalo sa jej tej najvyššej úlohy a hodnosti byť matkou Božieho Syna, a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého. Týmto vynikajúcim darom milosti veľmi prevyšuje všetky ostatné nebeské i pozemské stvorenia. V Adamovom potomstve je však zároveň spojená so všetkými ľuďmi, ktorí majú byť spasení“ (LG 53). Na záver koncilu preto svätý Pavol VI. vyhlásil, že Panna Mária je Matkou Cirkvi. Zjednodušene povedané – je najbližšie Bohu a svojmu Synovi a zároveň najbližšie nám ľuďom. Vie nám pomôcť „naladiť sa“ na Boží hlas, pretože nám dokonale rozumie. Je pre nás veľkou pomocníčkou v rozpoznávaní a plnení Božej vôle – ona sama totiž „celým srdcom a nehatená žiadnym hriechom prijala spasiteľnú Božiu vôľu a… celkom sa zasvätila osobe a dielu svojho Syna“ (LG 56).

Panna Mária nám rozumie v našich trápeniach na ceste do neba ako pravá matka,  pretože aj ona „napredovala na ceste viery a verne vytrvala vo svojom spojení so Synom až po kríž… spolu so svojím Jednorodeným veľmi trpela a materským srdcom sa spojila s jeho obetou, keď s láskou súhlasila s obetovaním obety, ktorú porodila“ (LG 58). Kto môže mať pre nás súcitnejšie srdce ako ona? Preto Cirkev pevne verí, že i po nanebovzatí „svojím mnohonásobným orodovaním nám naďalej získava dar večného spasenia… Preto sa Preblahoslavená Panna vzýva v Cirkvi ako Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica a Prostrednica“ (LG 62). 

Napokon koncil zdôrazňuje, že Panna Mária nám môže byť vzorom v nespočetných čnostiach, osobitne viere, nádeji a láske. Vyzýva nás brať si z nej príklad a s jej pomocou rásť pre Božie kráľovstvo. Rozjímajme často nad jej postojmi a pôjdeme istou cestou do neba. Preto, ako vidíme, Máriino materské poslanie „vôbec neprekáža bezprostrednému spojeniu veriacich s Kristom, ba ho napomáha“ (LG 60). Je teda pochopiteľné, že aj Svätý Otec František nás povzbudzuje: „Úcta a oddanosť k Márii nie je duchovnou etiketou, je to požiadavka kresťanského života.“

Fotografie: unsplash.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *