Autor: Bea Špaková
Poznáte Kláštorný antikvariát? Nachádza sa v Trnave na Františkánskej ulici. V kamennej prevádzke je od marca, dovtedy fungoval na internetovej stránke už od roku 2018. Ponúkame vám rozhovor s prevádzkovateľom antikvariátu a zároveň zamestnancom jezuitského vydavateľstva Miroslavom Sokolovičom.
Ako vznikol tento nápad?
Pracujem v jezuitskom vydavateľstve a čitatelia sa často informujú o dostupnosti titulov, ktoré vyšli dávnejšie, a zháňajú to, čo už v predaji nie je. Buď majú na konkrétny titul nejakú spomienku, čo čítali v mladosti, potom knihu niekomu požičali a už sa mi nevrátila, alebo im niekto dobrý titul poradil, ale už je vypredaný. Vydavatelia majú v predaji tituly aj niekoľko rokov, kým sa nevypredajú. Avšak staršie, ktoré vyšli už pred desiatimi či pätnástimi rokmi, v predaji nenájdete. A tu sa snažíme čitateľom pomôcť pri hľadaní kvalitnej literatúry, aby sa dala nájsť aj v našom antikvariáte.
Odkiaľ získavate knihy?
Priniesť knihy môže každý. Ak má niekto doma nepotrebné knihy, hlavne s kresťanskou tematikou, alebo ich práve zdedil a nevie, čo s nimi, radi im v našom Kláštornom antikvariáte poskytneme nový domov (knihy radi prijmeme darom, ale ich aj vykupujeme). To znamená, že v antikvariáte je možné nájsť knihy, ktoré niekto priniesol, aby nezapadli prachom na poličkách. Pre niekoho sa stávajú knihy nepotrebnými, keď sa sťahujú, alebo ich zdedia a už pre ne nemajú miesto. Ďalšou skupinou sú tí, ktorí majú obmedzenú kapacitu knižného priestoru, a napriek tomu radi kupujú stále nové knihy. Tie prečítané posúvajú ďalej. Podstatné však je to, že knihy by sa nemali vyhadzovať, keďže sú akoby schránkami vzácnych myšlienok, ktoré môžu potešiť ďalších čitateľov.
Je potrebné knihy nejako ošetriť alebo reštaurovať? Máte nejaké kritériá, keby niekto chcel priniesť knihu?
Áno, mala by byť v takom stave, aby sa dala posúvať ďalej k čitateľovi. Nemala by byť úplne rozpadnutá väzba, roztrhaná, povystrihované strany, obrázky. Samozrejme, vždy sa prihliada aj na rok vydania a tak ďalej.
Máte tu aj kaviareň?
Zatiaľ nie, prvotný zámer bol otvoriť antikvariát. Ale v rámci ponuky pri prezeraní kníh si zákazník môže zakúpiť nápoje so sebou (káva, čaj, nealko nápoje). V budúcnosti možno áno, sú také predstavy. Káva a knihy, to k sebe patrí…
A na spestrenie ponuky, keďže sme Kláštorný antikvariát, je možné si u nás zakúpiť omšové (liturgické) vína z celej Európy, samozrejme, aj od našich vinárov. Ponuku plánujeme rozšíriť aj o kláštorné produkty.
O aké knihy je najväčší záujem?
My sa orientujeme na kresťanské knihy. Keďže náš antikvariát sídli v rámci jezuitského kláštora, aj jezuiti boli naklonení myšlienke, že by to malo mať súvis s ich spiritualitou. Sú tu väčšinou knihy s kresťanskou tematikou, v ponuke sú aj predmety – devocionálie, ktoré nám sem niekto priniesol, aby sa nevyhodili, ale aby poslúžili ešte niekomu inému. Ďalej máme v ponuke aj svetské knihy všetkých žánrov, klasické staršie veci, známejšie romány aj knihy od slovenských autorov, časopisy, kalendáre, pohľadnice a tak ďalej. Ponuku sa snažíme ďalej rozširovať.
Spomínate si na netypickú požiadavku, keď niekto hľadal zvláštnu knihu?
Zberatelia sú zameraní na rôzne tlače a obdobia. A zbierajú k tomu obdobiu aj rozličné veci. Nielen čo sa týka kníh. Niekto k nám chodí po mapy, niekto zbiera kalendáre, časopisy. Niektorí zákazníci, ktorí ani nemusia byť veriaci, ale sú zberateľmi Biblií a doslova len chcú mať vo svojej zbierke všetky vydania. Zbierajú sa aj pohľadnice, známky.
Je tu aj nejaký zaujímavý kúsok?
To sa pýta každý. (smiech) Myslím si, že ani nie. Nemáme v ponuke barokové alebo ešte staršie tlače. Najstaršie knihy majú vyše sto rokov, teda z devätnásteho storočia. Ale budem veľmi rád, keď sa pri prechádzkach starobylým centrom Trnavy návštevníci zatúlajú aj do nášho antikvariátu a zažijú dobrodružný pocit objaviteľa, keď v poličke nájdu svoj zaujímavý kúsok.Zaujímavosť: Antikvariát sa nachádza v priestoroch pôvodného trinitárskeho kláštora, v súčasnosti jezuitského, z roku 1750. Konkrétne v tejto miestnosti bola koniareň, boli tu odstavené koče a vedľa sú dve miestnosti, kde boli ustajnené kone.
Fotografie: Bea Špaková
