Home » Archives » „Tento biedny pokrm sa nám už hnusí!“

„Tento biedny pokrm sa nám už hnusí!“

Ako sa z „anjelského chleba“ mohol pre Izraelitov na púšti stať „biedny pokrm“ a protiviť sa im? Veľmi jednoducho. Jedno z najnebezpečnejších pokušení aj pre nás je, že nám zovšednie každodenný zázrak, ktorým je Eucharistia.

Autor: Juraj Švec

Ako sa z „anjelského chleba“ mohol pre Izraelitov na púšti stať „biedny pokrm“ a protiviť sa im? Veľmi jednoducho. Jedno z najnebezpečnejších pokušení aj pre nás je, že nám zovšednie každodenný zázrak, ktorým je Eucharistia.

Knihe Numeri čítame v dvadsiatej prvej kapitole, že vyvolený Boží ľud opäť reptal proti Pánovmu plánu: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti?“ (Nm 21, 5). Ako veľmi sa vidím v týchto otázkach! Stačí, aby kríž v mojom živote viac doľahol alebo sa nenaplnili moje predstavy – a hneď mi príde na myseľ: „Prečo?!“ Nie však s úmyslom zistiť zmysel, ale ako výčitka Bohu: Nedbáš, že hyniem? (porov. Mk 4, 38). Myslím si však, že Boh (hoci ho veľmi trápi, ako málo mu dôverujem) chápe túto moju slabosť a znova sa snaží dokázať mi svoju blízkosť a starostlivosť…

Teraz však zaznejú ešte drsnejšie slová: „Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!“ Toto je silná káva aj na mňa… Uvedomujú si tí Izraeliti, čo práve označili za „biedny pokrm“ a tvrdia o ňom: „hnusí sa nám!“? O manne, o ktorej Kniha Múdrosti píše: „Živil  si svoj ľud chlebom anjelským, dával si im z neba hotový chlieb bez práce, ktorý poskytoval akýkoľvek pôžitok a spĺňal akúkoľvek chuť“ (Múd 16, 20) a v Žalmoch počujeme chválospev: „Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta“ (Ž 78, 25)! Zároveň tento pokrm Izraeliti dostávali deň čo deň zázračným spôsobom. Vychádzal zo zeme ako rosa, každý ho nazbieral presne toľko, koľko potreboval, a v piatok nazbierali dvojnásobok, aby na sabat nemuseli pracovať. Izraeliti si však zvykli aj na každodenný zázrak… Pýtaš sa, ako mohli?

Manna je predobrazom Eucharistie – pravého anjelského chleba, v ktorom sa sám Boh sprítomňuje, dáva mi všetok potrebný duchovný pokrm a koná Otcovi dokonalú obetu. Dennodenne môžem žasnúť nad Božou vernosťou a láskyplnou prítomnosťou v kúsku chleba. No žasnem vôbec? Alebo je to pre mňa len „biedny pokrm,“ ktorý sa mi „zhnusil“, pretože musím kvôli nemu stráviť pridlhý čas v chráme…? Kedy som naposledy poďakoval Bohu za dar Eucharistie?

Fotografie: pexels.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.