Autor: Juraj Švec
Je pre nás už bežné, že v Pôste vidíme kňaza najmä vo fialovom, na Veľkú noc v bielom či zlatom ornáte, aj výzdoba v chráme sa prispôsobuje farbám omšového rúcha. Čo však všetky tieto farby znamenajú?
Farby v rôznych kultových prejavoch spravidla neboli nikdy náhodné, ale mali osobitný význam. Podobne je tomu aj v liturgii Katolíckej cirkvi, kde vovádzanie rôznych farieb odkazovalo na ich všeobecne známy symbolický význam. Ako hovoria Všeobecné smernice Rímskeho misála: „Rozdielnosť farieb posvätného rúcha má v priebehu liturgického roku aj navonok účinnejšie objasniť povahu slávených tajomstiev viery a zmysel rozvíjajúceho sa kresťanského života“ (VSRM – Všeobecné smernice Rímskeho misála, str. 345).
Trochu z histórie…
Prvé stopy liturgických noriem ohľadom farieb pochádzajú z 9. storočia. V 12. storočí sa v Ríme ustálil pevný systém liturgických farieb. Každý kňaz v danom období liturgického roka mal byť oblečený počas slávenia liturgie v tej istej farbe. Na začiatku 13. storočia tento systém opísal pápež Inocent III. Od tohto obdobia nenastala výraznejšia zmena vo výbere liturgických farieb. Aj Pavol VI. v novom misáli po reforme II. vatikánskeho koncilu žiada: „Pri farbe posvätného rúcha nech sa zachová tradičná zvyklosť“ (VSRM 346). Každá farba má dnes v liturgii vlastný symbolický význam.
Kedy sa používajú jednotlivé farby?
O tom, kedy sa ktorá farba používa, hovorí bod 346 Všeobecných smerníc Rímskeho misála:
a) Biela farba sa používa pri ofíciu (povinné denné modlitby kňazov, pozn. autora) a omšiach Veľkonočného a Vianočného obdobia; okrem toho pri sláveniach Pána, ktoré nie sú o jeho umučení; na sviatky Preblahoslavenej Panny Márie, svätých anjelov a svätých, ktorí nie sú mučeníci; na slávnosti Všetkých svätých (1. novembra) a svätého Jána Krstiteľa (24. júna), na sviatky svätého Jána evanjelistu (27. decembra), Katedry svätého Petra (22. februára) a Obrátenia svätého Pavla (25. januára).
b) Červená farba sa používa na Kvetnú nedeľu, na Veľký piatok, na nedeľu Zoslania Ducha Svätého, na sviatky Pánovho utrpenia, na sviatky víťaznej smrti apoštolov a evanjelistov a na sviatky mučeníkov.
c) Zelená farba sa používa pri ofíciu a omšiach v období „Cez rok“ (per annum).
d) Fialová farba sa používa v Adventnom a Pôstnom období. Možno ju brať aj pri ofíciu a omšiach za zosnulých.
e) Čierna farba sa môže používať, kde je to zvykom, pri omšiach za zosnulých.
f) Ružová farba sa môže použiť, kde je to zvykom, v nedele Gaudete (Tretia adventná nedeľa) a Lætare (Štvrtá pôstna nedeľa).
g) Na slávnosti sa môžu používať sviatočné alebo vzácnejšie rúcha, aj keď nie sú vo
farbe dňa.
Zlatá farba, ktorú smernice misálu osobitne nespomínajú, sa tradične používa v zastúpení červenej, zelenej a bielej farby alebo s ich kombináciami.
Symbolický význam farieb
Už samotné používanie farieb na jednotlivé sviatky a obdobia naznačuje ich význam. Biela farba vždy symbolizovala svetlo, čistotu, nevinnosť, radosť a sviatočný odev. Preto sa biele rúcho používa na sviatky oslavujúce radostné udalosti Ježišovho a Máriinho života, ako aj oslávenie svätých v nebi. V prípade mariánskych sviatkov je zvykom doplniť biele rúcho modrou farbou, ktorá odkazuje na Božiu Matku.
Červená farba je znakom krvi, boja, mučeníctva, ale tiež ohnivých jazykov, v podobe ktorých Duch Svätý zostúpil na apoštolov. Preto sa používa na sviatky spojené s utrpením (či už nášho Pána, alebo svätých mučeníkov), ako aj na slávnosť zoslania Ducha Svätého a sviatosť birmovania.
Zelená farba je obvykle symbolom nádeje, obrodenia (ako keď sa na jar začne príroda zelenať), ale tiež mladosti a spravodlivosti. Používa sa v Cezročnom období.
Fialová farba symbolizuje okrem skrúšenosti a smútku (ktoré symbolizuje aj farba čierna, ktorú v mnohom fialová nahradila) aj uzobranosť, pokánie a pokoru. Pozýva k ľútosti nad svojimi hriechmi, ako aj k obráteniu života pri príprave na blížiace sa sviatky Veľkej noci a Vianoc, ako aj na druhý príchod Krista v sláve.
Ružová farba je farbou radosti, ktorá má miesto pri predposledných nedeliach Adventného a Pôstneho obdobia ako náznak blížiacich sa sviatkov a konca prípravy na ne.
Zlatá farba je znakom kráľovskej hodnosti Ježiša Krista, nášho Pána.
Každá z týchto liturgických farieb nás má pri slávení Eucharistie priblížiť svojou symbolikou bližšie k prežívaniu litrugie – preto by sme ich mali poznať a rozumieť im.
Fotografie: modlitba.sk/blog.postoj.sk
