Autor: Júlia Kubicová
Ľudským filozofovaním mnohí dospeli k mylnému názoru, že Boh ako Stvoriteľ je Otcom všetkých ľudí, a teda všetci ľudia sú Božie deti. Takáto predstava pomiatla už viacerých. Nie každé dieťa je Božie dieťa. Ako sa stať Božím dieťaťom a aké sú jeho privilégiá, práva a povinnosti, vysvetľuje riaditeľ arcibiskupského úradu.
Keď pôvodcom všetkého stvorenia je Boh, možno automaticky považovať každého človeka za Božie dieťa?
Zrod každého jednotlivca sa deje cez osobitný Boží zásah. Okamih splynutia spermie muža s vajíčkom ženy je aj chvíľou stvorenia nesmrteľnej duše. Sme všetci Božím dielom, ale na to, aby sme vstúpili do Božej rodiny, je potrebný náš súhlas – či priamy, alebo sprostredkovaný cez rodičov malého dieťaťa, ktorí dávajú záruku. Nedeje sa to automaticky.
Musí byť tento súhlas sprevádzaný alebo spečatený aj nejakým úkonom?
Stretnutie Ježiša s Nikodémom (Jn 3) nám odhaľuje, že do Božej rodiny vstupujeme cez znovuzrodenie. Znovuzrodení sa stávame cez vieru, ktorá je spečatená krstom (Mk 16, 16). Poznáme krst vodou (sviatostný), túžby a krvi (smrti).
Viera je naša pozitívna odpoveď na Božie volanie do jeho rodiny. Darom viery osobne prijímame Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa. Sám Ježiš povedal, že nik nepríde k Otcovi, iba cez neho (Jn 14, 6).
Máme my pokrstení ako Božie deti nejaké privilégiá, práva a povinnosti?
Krstom sme vstúpili do novej zmluvy s Pánom, uzavretej krvou Ježiša Krista. Táto zmluva obsahuje prisľúbenia a povinnosti. V Božej rodine dostávame ponuku stať sa dedičmi Božieho kráľovstva, bratmi a sestrami Ježiša Krista, a vstupujeme do spoločenstva bratov a sestier, teda Cirkvi.
Žijeme v Božej blízkosti a zakusujeme jeho milosrdenstvo a slobodu, ochranu, požehnanie, dostávame Dary Ducha Svätého a podobne.
Povinnosti plynúce z toho, že nás Boh adoptoval ako svojich synov a dcéry, sú tieto: nasledovať a napodobňovať Ježiša Krista – žiť podľa blahoslavenstiev (naša ústava), dodržiavať zákon lásky (Jn 13, 34) a svätiť siedmy deň spojený so svätým zhromaždením (Lv 23, 3; KKC 887).
Môžu i nepokrstení požívať práva Božích detí?
Nepokrstení nemôžu požívať práva Božích detí (porov. 1 Pt 2, 10), lebo ešte nie sú duchovne zrodení. Podobajú sa na deti v lone matky, čakajúce na pôrod (krst).
A čo pokrstení, ktorí nežijú vieru?
Tí sú na tom horšie ako nepokrstení. Svätý Peter vo svojom liste píše, že bolo by pre nich lepšie, keby vôbec nepoznali Božiu cestu (2 Pt 2, 21). Boh chce zachrániť všetkých, ale odpoveď na Božie volanie je čisto osobná, a preto to za nikoho nedokážeme urobiť.
Fotografie: Júlia Kubicová
