Autor: Bea Špaková
Novokňaz Pavol Reisel slávil v nedeľu 12.6.2022 primičnú svätú omšu v Bojničkách, po ktorej nasledovala hostina v kultúrnom dome v Dvorníkoch. Chceli by sme vám priblížiť čo sa v tento deň dialo a taktiež ako to vnímali zúčastnení, či sám novokňaz Pavol Reisel a jeho rodinní príslušníci.
Čo všetko sa deje ešte pred samotným slávením primičnej svätej omše, nám bližšie opísal a vysvetlil o. Róbert Ťapušík, ktorý je správcom farnosti Dvorníky, za ktorú Pavol Reisel študoval a bol vysvätený ako novokňaz. “Na začiatku primičnej svätej omše býva tradične požehnanie primičného či kňazského ornátu, ktorý si novokňaz oblieka, tak ako kňaz pri slávení svätej omše. Keďže je to vytvorený odev, ktorý je zatiaľ profánny (svetský), tak sa takýmto požehnaním stáva akoby rúchom pre Krista, ktorý slávi svätú omšu.
Býva veľmi peknou tradíciou, že si novokňaz k primičnej svätej omši pripravuje kalich a paténu, liturgické nádoby, v ktorých sa slávi svätá omša. V nich sa premieňa chlieb a víno na Kristovo telo a krv. Tieto predmety sa tiež modlitbou odovzdávajú do Božej milosti a takýmto spôsobom sa tento umelecký predmet stáva zároveň predmetom, ktorý sa dotýka roviny Božstva, transcendencie.
Nasleduje veľmi pekný akt rodičovského požehnania. Rodičia na novú cestu kňazstva odprevádzajú svoje dieťa požehnaním. Rodičovské požehnanie ako také má svoju tradíciu a veľkú silu v rodinách. Rodičia požehnávajú svoje deti na každú cestu, na každú príležitosť a pri tejto príležitosti, je to oveľa intenzívnejšie a vzácnejšie.”
“Mal som obrovský rešpekt,
keď som po prvýkrát slúžil svätú omšu.”
Požehnanie ornátu, kalicha a patény sa konalo pred diecéznym centrom Archa. Po rodičovskom požehnaní nasledoval presun v sprievode spred diecézneho centra až k oltáru. Novokňaza sprevádzala jedna z ďalších tradícií, ktorej históriu však nepoznáme. Mladé dievčatá v Bojničských krojoch niesli na konci zástupu okolo novokňaza veniec až pred oltár. Svätá omša sa konala pod prístreškom pri kultúrnom dome v Bojničkách.
Na homílii kázal o. Ondrej Chrvala, ktorý bol jedným z prvých kňazov na Slovensku, ktorého novokňaz Pavol Reisel stretol po návrate z Mexika, keď bol rozhodnutý pre kňažstvo. O. Ondrej mu venoval mnoho krásnych slov a je ťažko vyberať tie najsilnejšie. Páčilo sa mi však ako prirovnal kňaza nie k svieti, ktorá raz dohorí, ale k cisterne, z ktorej majú pretekať prúdy živej vody, ale ktorá taktiež potrebuje načerpať. Kňaz nemá byť len darom, ale tiež potrebuje dostávať a načerpať, aby sa mohol dávať ďalej a byť tu pre tých, ktorí ho potrebujú.
Nemožno vynechať dôležitú časť Pavlovho života, kedy sám zažil milosrdenstvo Pána a prijatie, ktoré teraz môže dávať zažívať iným. Podobne ako keď Matka Elvíra prikryla milosrdenstvom nepodstatnú špinu. Spomeniem aj myšlienku, ktorá by mala byť v živote každého z nás realitou, aby sme sa naučili vnímať druhých presne tak, ako ich vníma Boh, ako ich vidí a prijíma náš Pán.
Pri príležitosti primičnej svätej omše sa domáci obliekli do Bojničských krokov, aby takto mohli reprezentovať obec a priniesť obetné dary v tradičnom odeve. Obetné dary niesli rodičia, starí rodičia aj deti. Svätú omšu sprevádzal krásnymi piesňami zbor Neznámi na trati zo Šenkvíc.
Svätá omša bola zakončená poďakovaním novokňaza všetkým, ktorí ho sprevádzali, podporovali a prijali. Poďakoval sa najmä kňazom, ktorí ho sprevádzali na ceste povolania a taktiež rodičom (a ešte jednému páru), ktorým daroval zarámované pápežské požehnanie.
Požehnanie na záver omše malo tri časti, novokňaz najprv vyzval kňazov, ktorým povedal pár slov vďaky a udelil novokňazské požehnanie. Nasledovalo požehnanie rodičov a blízkej rodiny a na záver všetkých prítomných.
Novokňazovi sa poďakovali farníci z Bojničiek v zastúpení. Ďakujúca spomenula aj to, že po o. Huttovi je Pavol Reisel prvým kňazom, ktorý bol vysvätený za kňaza vo farnosti. Napriek tomu, že z nej nepochádza, sú zaňho veľmi vďační. Je prvým ovocím o. Huttu.
Po skončení svätej omše prebiehalo počas gratulácií novokňazovi aj menšie pohostenie priamo v Bojničkách, kde sa prítomní mohli občerstviť koláčmi. Príjemnú atmosféru dotvárala aj Močenská kapela, menej i viac známymi piesňami. Všetci pozvaní sa po gratuláciách presunuli do Kultúrneho domu v Dvorníkoch, kde program pokračoval hostinou a príjemnými rozhovormi pri chutnom jedle.
Rodinný príslušník novokňaza, Ing. Anton Stanko povedal: “Moja rodina zažila neopakovateľný duchovný víkend. V piatok sme sa s manželkou zúčastnili diakonskej vysviacky v Nitre, kde prijal diakonské svätenie môj synovec Lukáš Frank z rúk pomocného otca biskupa Petra Beňu. V sobotu 11.6. sme boli prítomní na kňazskej vysviacke môjho druhého bratanca Paľka Reisela v Trnave, ktorého vysvätil Mons. Ján Orosch a rovnako aj na jeho primičnej svätej omši v Bojničkách. Takýto duchovný víkend nie je samozrejmosťou. Uvedomujúc si neskutočný dar v takom krátkom čase je pre mňa zamyslením do ďalších všedných dní. Doplnil som si pri týchto udalostiach – slovách, úkonoch, momentoch, stretnutiach – “baterky”. Vďaka Pánu Bohu za takúto príležitosť, za chvíle posilnenia vo viere! Prosím pre diakona a novokňaza veľa síl, vytrvalosti v ich náročnom duchovnom poslaní.”
Pár slovami prispela aj pani Božena z Bojničiek: “Som v nemom úžase, aké zázraky koná Boh v ľuďoch. Vyberá si ľudí, ktorých my vieme odsúdiť a neprijať, ale Boh si z nich urobí nástroj. Urobí z nich poklad, ktorý tento svet potrebuje. Teraz to vidím v novokňazovi Pavlovi. Bol veľkým hriešnikom a stále je hriešnik, ale vďaka tomu čo prežil nám vie ukázať cestu, vie omnoho lepšie pochopiť, viac pomôcť a povzbudiť. Prešiel si ťažkým obdobím a my si tiež niekedy prechádzame ťažkým životným obdobím a viac uveríme človeku, ktorý si tým prešiel a zažil si to. Trápil sa ako sa trápime my a uveríme mu. Uveríme, že Boh cez neho koná a dáva nám múdrosť, čerpá z toho, čo zažil. Boh to láskou vylieči, uzdraví a naplní jeho život iným požehnaním.”
“Pre mňa ako pre Otca je to jeden veľký dar. Spoznanie ako si Boh dokáže každého jedného z nás znovu zavolať, objať, pobozkať a začať cestu, ponúknuť mu novú cestu. My rodičia a ja ako rodič, vnímam cestu nášho syna ako jeden Boží zázrak. Náš syn vo chvíľach, keď mal 13-14 rokov, hľadal odpoveď, ale doma sme nenachádzali spoločnú reč. Nevedeli sme si nájsť čas. Ja som veľa podnikal, Veľa som sa naháňal a bol som v práci. Syn často zostával doma sám a chýbal mu otec. Takýto bol vstup nášho syna Palina do tajomstva jedného výkriku, volania, hľadania odpovede, že aj ja som tu na tomto svete a prosba o lásku a o niečo, čo som ja ako otec vtedy nevedel rozoznať. Následne odchádzal ako jeden mladý chlapec hľadajúci zmysel života do komunity Cenacolo. Tam prešiel svojím obrátením. Pre nás rodičov to bola cesta sprevádzania syna, kedy sme aj my nachádzali a spoznávali pri svojom synovi Božiu lásku. Keď sme my ako manželia a rodičia začali kráčať cestou s Pánom Bohom a našim synom. Ďakujem za to, že náš syn nás svojím spôsobom cez svoj príbeh priblížil k Bohu. Je to pre nás veľké požehnanie. Dnes prežívam veľkú radosť z toho, že syn, ktorý robil veci, ktoré sa nedajú pochopiť, dvíhal telo Kristovo a Boh sa nebojí, že do týchto rúk vložil lásku a tá láska uzdravila nášho syna aj nás rodičov a ja ďakujem.” s vďačnosťou sa nám zdôveril otec novokňaza.
“Mal som obrovský rešpekt, keď som po prvýkrát slúžil svätú omšu. Bol som však veľmi šťastný, lebo som cítil podporu spolubratov kňazov, ale aj bohoslovcov, ktorí boli tak blízko. Vnímal som blízkosť rodiny a farníkov, ktorí sa snažili pomáhať. Vďaka všetkým, ktorí ma prijali a prijali moje rozhodnutie pre kňazské povolanie, stále som pociťoval túžbu znova a znova modliť sa za to, že chcem byť kňazom pre Pána. Utvrdzovali ma to v tom, čo som si vybral. Som veľmi vďačný za spoločenstvo novej rodiny, kňazov Cirkvi, do ktorého vstupujem.” úprimné slová novokňaza Pavla Reisela.
Myslime na našich novokňazov v modlitbách!
Foto: Bea Špaková
