Home » Archives » Vďaka virtuálnej realite môžete na hlohovskom zámku nazrieť do 19. storočia

Vďaka virtuálnej realite môžete na hlohovskom zámku nazrieť do 19. storočia

Hlohovec patrí k mestám skrývajúcim veľa pokladov, ktoré treba vidieť a navštíviť. A určite na to nebude stačiť jeden deň. Vyhliadka Šianec, Hvezdáreň a planetárium Milana Rastislava Štefánika či legendárny Michalský jarmok v septembri… O väčšine z nich ste už počuli, ale veľa ľudí nevie, že Hlohovec ukrýva aj zámok presiaknutý ohurujúcou históriou. Ja som donedávna patrila medzi nich, ale rýchlo som to napravila. Tak – hor sa do Hlohovca!

Autor: Soňa Krajčovičová

Hlohovec patrí k mestám skrývajúcim veľa pokladov, ktoré treba vidieť a navštíviť. A určite na to nebude stačiť jeden deň. Vyhliadka Šianec, Hvezdáreň a planetárium Milana Rastislava Štefánika či legendárny Michalský jarmok v septembri… O väčšine z nich ste už počuli, ale veľa ľudí nevie, že Hlohovec ukrýva aj zámok presiaknutý ohurujúcou históriou. Ja som donedávna patrila medzi nich, ale rýchlo som to napravila. Tak – hor sa do Hlohovca!

časová náročnosť (prehliadka + virtuálna realita): 1 hodina

výhodné pre rodiny: áno

detské ihrisko: nie

dostupnosť s kočíkom: áno

kaviareň/reštaurácia: nie

otváracie hodiny:

po – ut: 12.00 – 16.00

st – štv: 08.00 – 16.00 

so – ne: 13.00 – 18.00

vstupné: 

Dospelá osoba: 4 €

Dieťa do 5 rokov: bezplatne

Dieťa 5 – 7 rokov: 1 €

Dieťa 8 – 15 rokov: 3 €

Dôchodca, ZŤP: 3 €

Krátka história

Tento zámok nepoznáme možno preto, že donedávna vyzeral ako schátraný strašiak a pozornosť pútal skôr v negatívnom zmysle. No v roku 2014 sa Občianske združenie Zámok začalo s čistením a vypratávaním neporiadku v interiéri aj v exteriéri a zrenovovalo, okrem iného, miestnosti na prízemí zámku. Od roku 2015 prevzalo iniciatívu revitalizácie zámku Mesto Hlohovec, ktoré z neho opäť postupne robí krásne sídlo. Dejiny hradu siahajú pravdepodobne až do obdobia Veľkomoravskej ríše, keď na mieste neskoršieho hradu stálo hradisko. Prvá písomná zmienka sa objavuje v roku 1113 v tzv. Zoborskej listine. V roku 1275 ho kráľ Ladislav IV. daroval členovi z rodu Abovcov a odvtedy ho vlastnilo mnoho mocných feudálnych rodov. Po Abovcoch (a ďalšom zemepánovi Abrahámovi Rúfusovi) to boli šľachtické rody  Ujlakyovcov, Turzovcov, Forgáčovcov a Erdődyovcov. Hrad a celé panstvo v rokoch 1663 – 1683 patrilo Osmanskej ríši. Honosné sídlo z neho v rokoch 1790 – 1800 vytvoril Jozef Erdődy a po odchode jeho rodu v roku 1945 a oslobodení mesta sa z neho stala nemocnica pre sovietskych vojakov. Následne zámok využívala česko-slovenská armáda. Ako posledný v ňom bol od roku 1951 zriadený výchovný ústav pre problematickú mládež, ktorý opustil zámok v roku 1999 – 2000 a presťahoval sa bližšie k susednému empírovému divadlu. Odvtedy chátral a pustol až do roku 2014. Dnes je však opravená aspoň časť zámku a od novembra 2018 je prístupný verejnosti. 

V zámku je – okrem prerobených miestností s rôznymi obrazmi, starožitnými dobovými predmetmi a veľkolepou knižnicou – kaplnka vybudovaná v 2. polovici 14. storočia. Pri vstupe do kaplnky je zachovaný gotický portál, priamo v interiéri napríklad bočný barokový oltár svätej Anny, barokový baldachýn so svätoštefanskou korunou nad replikou hlavného oltára, po stranách so sochami svätého Ladislava a svätého Štefana. Originál neskorogotického Oltára narodenia Pána z 15. storočia sa dnes nachádza v Slovenskej národnej galérii. Nachádza sa tu však jeho verná replika. Pôvodne bol umiestnený v Dóme svätého Martina, bolo pod ním korunovaných desať uhorských panovníkov.

Doprava k zámku

Zámok alebo aj kaštieľ sú ľahko dostupné. Dá sa k nim dostať autom, napríklad z ulice SNP – je treba odbočiť na námestie, prejsť rovno cez Podzámsku ulicu a pokračovať stále rovno do kopca Šomodskou ulicou, kde je odbočka na parkovisko pri bývalej erdődyovskej jazdiarni. Parkovisko je od zámku vzdialené päť minút. Cesta od neho vedie cez rozsiahly park. Treba ísť cezeň stále rovno, potom mierne doľava. Chodník stúpa mierne do kopca a tvorí veľký oblúk vedúci až k vstupnej bráne zámku. 

Ako dopravný prostriedok si môžete zvoliť aj autobus či vlak. Vlaková a autobusová stanica sú od zámku s parkom vzdialené asi tridsať minút pešo. Môžete prestúpiť aj na MHD, linka číslo 1, ktorej posledná zastávka, ktorou sa dá dostať k zámku – Nábrežie Andreja Hlinku –, je vzdialená približne 10 – 15 minút. Ja však odporúčam pešiu trasu, pretože hlohovská MHD nechodí veľmi často. 

Cesta v parku je lemovaná lipovým a javorovým stromoradím a o chvíľu sa vám naskytne pohľad na terasové záhrady so schodiskami po ľavej strane cesty, rovnako, ako aj na empírové divadlo. V ňom mal v 19. storočí koncert nemecký hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven pri príležitosti návštevy cisára Františka II., ktorý v roku 1802 divadlo slávnostne otvoril. Určite ste nevedeli, že toto divadielko v empírovom štýle, ktoré je dodnes funkčné, je jediným zachovalým v strednej Európe. Pod terasami si môžete všimnúť aj obytný dom, na mieste ktorého stál kedysi veľký skleník – oranžéria s exotickým rastlinstvom, napríklad s pomarančovníkmi. Pred zámkom nad terasami sa nachádza aj altánok, v stredoveku tvoriaci jednu z veží vonkajšieho opevnenia hradu. Náučné tabule, rozmiestnené po celom zámockom parku, vám napovedia niečo o histórii celého objektu. Pôdorys zámku predstavuje nepravidelný päťuholník vsadený do hrany príkreho svahu. Svah delí park na horný a dolný. Po absolvovaní prehliadky určite nezabudnite na návštevu druhej spodnej časti parku. Tam nájdete nádherné jazierko s ostrovčekom, plávajúcimi divými kačkami, malou grottou a najmä majestátnymi platanmi, ktoré dal gróf Jozef Erdődy vysadiť pred vyše dvesto rokmi. Vďaka ich množstvu patrí tento platanový háj k unikátom v strednej Európe. Ak ste si vybrali na výlet slnečný deň, tráva láka na piknik a oddych v tieni stromov.

Devätnáste storočie ako na dlani

Vedľa vstupnej brány je zvonček, na ktorý treba zazvoniť. Prehliadka objektu sa koná vždy o celej hodine so sprievodcom, ktorý vás prevedie po sprístupnenej časti a porozpráva vám detailne pútavú históriu, veľa zaujímavostí a súvislostí s dnešnou dobou. Pre imobilných návštevníkov je dostupný výťah a prístup je tiež bezbariérový. Nevídanou a nadchýnajúcou vymoženosťou zámku je virtuálna realita, ktorá ponúka prechádzku po nezrekonštruovaných častiach zámku s možnosťou vidieť priestory tak, ako vyzerali v 19. storočí. Do rúk dostanete tablet, cez ktorý vidíte miestnosť tak, ako bola zariadená kedysi. Tablet vám tiež porozpráva dobový kontext a pre deti má pripravené úlohy, ktoré treba splniť. Môžem povedať, že tento zážitok bol naozaj neuveriteľný!

zdroj: www.zamok.hlohovec.sk, www.turistika.cz, náučné tabule na mieste

Foto: goslovakia.sk, autorka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.