Home » Archives » Farnosť Hlohovec: Miesto, kde sa veci dajú a dejú

Farnosť Hlohovec: Miesto, kde sa veci dajú a dejú

Pozornejší čitatelia určite postrehli, že na stránkach MTA sú často správy z Hlohovca. Aj my v redakcii sme boli zvedaví, ako je možné, že ani odstavený most do Hlohovca cez Váh nezabrzdil to more aktivít, ktoré sa dejú v nenápadnom mestečku za rohom Trnavy. Vybrali sme sa tam sami – a ešte stále „trávime“ nákazlivú radosť farnosti.

Autor: Mária Kohutiarová

Archív farnosti

Pozornejší čitatelia určite postrehli, že na stránkach MTA sú často správy z Hlohovca. Aj my v redakcii sme boli zvedaví, ako je možné, že ani odstavený most do Hlohovca cez Váh nezabrzdil to more aktivít, ktoré sa dejú v nenápadnom mestečku za rohom Trnavy. Vybrali sme sa tam sami – a ešte stále „trávime“ nákazlivú radosť farnosti.

Patrón farnosti:  sv. Michal, archanjel

Správca farnosti: vdp. Jozef Schwarz, dekan

Počet duší: cca 15 000

Dekanát: Hlohovec

Sväté omše: všedné dni farský kostol 6.30 ráno, 17.00 večer, nedele a sviatky v deň pracovného voľna 7.00, 9.00, 10.30 (pre deti počas školského roku), 17.00 h, filiálka Koplotovce 9.00 h, Špitálik 7.30 h, sviatky v pracovný deň 6.30, 17.00, 18.00 h, filiálka Koplotovce 18.30 h

História: Mestečko Hlohovec a jeho sídla či osady sú známe už v 12. storočí, neskôr sa v dokumentoch z roku 1297 spomína aj pôvodná najstaršia sakrálna stavba mesta – Kostol sv. Petra. Kostol Svätého Ducha, dnes nazývaný Špitálik, bol postavený Mikulášom Kontom a zveľadený za vlády pánov z Iloku – Mikuláša a jeho manželky Kláry. Tá v testamente bohato zabezpečila kostol aj špitál vedľa neho (preto to zaužívané meno kostolíka), postavený podľa želania oboch manželov pri vstupe do Hlohovca. Po roku 1450 dal Mikuláš Uljaky prestavať starý Kostol sv. Mikuláša, pričom sa zmenilo aj patrocínium kostola na svätého Michala. V roku 1465 získal povolenie na stavbu františkánskeho kláštora pri starobylej Kaplnke všetkých svätých. Po smrti Mikuláša pokračoval v rozvoji farnosti jeho syn Vavrinec – vďaka nemu sa začalo s pastoračnou činnosťou vo františkánskom kláštore. Náročné obdobie prežili františkáni v Hlohovci v roku 1576 za čias reformácie Hlohovca jedným z manželov Alžbety Thurzovej, dedičky panstva. Mníchom sa, našťastie, podarilo pred pochytaním a zrejmou smrťou uniknúť preoblečeným sa za sedliakov. V časoch evanjelického spravovania kláštora v ňom bola zriadená tlačiareň, ako aj výborné evanjelické trojjazyčné gymnázium. V roku 1637 sa Katarína Pálfy za zvláštnych okolností pustila do obnovy františkánskeho kláštora a kostola v Hlohovci, hoci panstvo ešte oficiálne Pálfyovcom nepatrilo. Po roku 1683, keď sa skončila okupácia Turkami, bolo mnoho cirkevných stavieb v meste veľmi schátralých. Turci totiž z farského kostola urobili koniareň a z blízkej Kaplnky svätej Anny mešitu a minaret. Až po upokojení situácie sa Pálfyovci pustili do opravy aj cirkevných stavieb, hoci financií nebolo nazvyš. V čase cholery v roku 1739, ktorá kosila ľudí v Hlohovci ako žito, postavili aj morový stĺp, aj Kalváriu za mestom. Po roku 1720 mali františkánsky kláštor a jeho škola výborné meno, a to nielen kvôli rádovej teologickej škole, ale aj kvôli umeleckej a literárnej formácii kňazov, rovnako ako aj kvôli komponovaniu barokovej chrámovej hudby tamojšími skladateľmi. Nástup komunizmu v Hlohovci znamenal znovu stratu františkánov z farnosti, keď boli v roku 1950 násilne odvlečení štátnou mocou z kláštora.

Chrámy a zaujímavosti: farnosť spravuje Kostol sv. Michala a aj Kostol Svätého Ducha, nazývaný Špitálik. Kostol sv. Michala bol postavený zrejme v druhej polovici 13. storočia, ešte s pôvodným patrocíniom svätého Mikuláša. Koncom 14. storočia bol za dotácie rodiny Uljaky prestavaný do gotického štýlu podľa vzoru francúzskych kostolov. Z toho obdobia ostali v kostole v presbytériu štíhle lomené okná, krížová klenba a zachované pôvodné zariadenie. Hodnotný je aj hlavný gotický vstupný portál s bohatým zdobením. Čas reformácie, keď sa kostol dostal do správy evanjelikov, zanechal na ňom tiež stavebné úpravy – najdôležitejšou je renesančná prestavba veže do dnešnej výšky štyridsaťpäť metrov. Dnes je väčšia časť kostola v barokovom slohu po prestavbe – svedčia o tom oltáre a bohato vyrezávané lavice, funkčné dodnes. Z čias reformácie sa zachovala len renesančná krstiteľnica, pôvodný barokový oltár v hlavnej lodi s plastikami štyroch archanjelov bol v rokoch 1910 až 1928 nahradený neogotickým oltárom. Ku kostolu patrí starobylá kaplnka, pristavaná pevne k nemu, zasvätená Panne Márii Šaštínskej.

Vedľa kostola stojí aj Kaplnka sv. Anny, má gotický pôvod, no nie je vylúčené, že vznikla ešte za románskych čias. V prvej písomnej zmienke je označená ako „pekná kaplnka na cintoríne“. Pôvodne bola zrejme súčasťou opevnenia kostola v nepokojných časoch. Súčasnú barokovú podobu má po prestavbe v roku 1748, zrejme kvôli láske a úcte grófa Erdodyho k svätej Anne a Panne Márii. Vďaka nemu vznikla v Hlohovci Kongregácia sv. Anny, prvý cirkevný laický spolok v Hlohovci, kaplnka bola jeho duchovným centrom. Kostol Svätého Ducha bol centrom priľahlého špitála pre tých najodkázanejších, ten ostal funkčný aj počas reformácie Hlohovca. Duchovná správa kostola a špitála bola stále zabezpečená, hoci problém nastal s udržiavaním a poslaním špitálika – hlavne počas komunizmu, keď objekt chátral. Hoci sa uvažovalo o obnove objektu ako súčasti Západoslovenského múzea, zrejme kvôli nedostatku financií sa projekt odložil. Obnova kostola a špitála nastala až po navrátení majetku Cirkvi po revolúcii – z priestorov sa stalo pastoračné centrum. Samotný Kostol Svätého Ducha prešiel mnohými zmenami, najviac viditeľnými je zvyšovanie podlahy navážaním zeminy aj kvôli zatekaniu vody do priestorov kostola. Pôvodne boli okná vo výške troch metrov, no dnes sú kvôli zvyšovaniu podlahy na úrovni zeme. V 18. storočí bolo presbytérium prestavané do barokovo-klasicistickej podoby, no hlavný oltár z tých čias sa nezachoval. Súčasný kostol Špitálik bol pôvodne sakristiou kostola, dnešná sakristia bola zrejme kuchyňou špitála.

Aktivity a spoločenstvá vo farnosti:

Hneď ako sme prišli do Hlohovca k fare, nás pán dekan Schwarz vzal do miestnej radosti (a určite aj jeho): do materskej škôlky Panny Márie Pomocnice. Keďže bol práve Deň detí, drobci boli poobliekaní do kostýmov a nálada v škôlke sviatočná. Z komunikácie s vedením aj zamestnancami škôlky bolo vidno veľmi pekné osobné vzťahy s pánom dekanom aj to, ako je za škôlku vďačný. Deti nám zaspievali aj hymnu škôlky „Ježiškova mamička je naša pomocníčka“, ktorá sa „narodila“ v hlave a srdci jednej z pani učiteliek, keďže tohto roku chceli sviatok svojej patrónky osláviť výnimočne. Navyše, práve táto škôlka je „zásobovačom“ nahrávok Rádia Mária pre detskú reláciu V Máriinej školičke.

Naša šnúra poznávania farnosti pokračovala návštevou Cirkevnej základnej školy sv. Jozefa, robotníka, zvanej „kamenná“. Škola žije stavbou kaplnky a držia ju výborné vzťahy v kolektíve učiteľov a zamestnancov školy, následne aj s deťmi, rodičmi a farnosťou. Ako povedala pani zástupkyňa Mgr. Jana Kollárová, z tejto školy sa neodchádza, tu sa žije. Rovnako to bolo aj pri návšteve Samárie. Toto občianske združenie nielenže výborne spolupracuje s farnosťou, ale už vyše jedenásť rokov slúži všetkým, ktorí sú odkázaní na pomoc. Vo farnosti vyše tridsať rokov vychádzal farský časopis Farská rodina, ktorý dlhé roky držala pri živote pani Stanislava Patayová. Ako formou bude pokračovať časopis ďalej, je výzvou nielen pre pána dekana. 

Vo farnosti je priestranné pastoračné centrum, prepojené s farou a Špitálikom, ktoré poskytuje dosť miesta sa aktivity farnosti. Sú nimi nielen stretká pre mladých, ale aj snúbenecké prípravy, na ktorých ako animátori participujú aj pedagógovia škôlky. Pán dekan si pochvaľuje aj spoluprácu s bratmi františkánmi, rovnako ako aj vzťahy s Evanjelickou cirkvou. Hovorí, že Hlohovec je ozaj religiózne mesto… Hoci na začiatku vnímal rozdelenie na „františkánsku“ a „farskú“ komunitu, teraz to tak nie je… Farnosť funguje ako jeden kompaktný celok. „Sme jedna farnosť, ja chodievam k františkánom, františkáni ku mne. Väčšina ľudí chodí sem aj tam. Chceme stmeľovať, nie rozdeľovať, pomáhať si navzájom. Ľudia vždy vidia na kňazovi, či vie spolupracovať. Keď nemajú v kňazovi vzor, sami od seba nikdy nezačnú – boja sa alebo nevedia, ako to bude. Teraz sme mali na Urbankách svätú omšu. Prišli tam ľudia z kláštora, deti, ockovia… akcie sú spoločné.“ 

Archív farnosti

Denne je v Hlohovci dvanásť svätých omší – aj s platnosťou na nedeľu či sviatok, nik nemôže povedať, že nemal príležitosť stihnúť svätú omšu. Sú v ponuke aj skoro ráno, aj neskôr večer, ak má niekto návštevu, tak ešte stíha. Vo farnosti funguje modlitbová skupina Pátra Pia (jediná na Slovensku), sú tu aktívni dominikánski a františkánski terciári. Zázemie je aj pre Modlitby otcov a Modlitby matiek. Taizé spoločenstvo pokrýva hudobne štvrtkové sväté omše u františkánov a raz do mesiaca sväté omše ku cti svätého Šarbela v Špitáliku. Farnosť má jeho prvostupňové relikvie, na svätú omšu prichádzajú k úcte tohto svätca a s prosbami ľudia aj z väčšej diaľky. Známe sú aj spoločenstvá Lachai roi, slúžiace aj modlitbou za uzdravenie, alebo spoločenstvo Betel. Rozšírené je aj spoločenstvo Združenia mariánskej mládeže, tí sú veľmi aktívni aj vo farnosti a tohto roku ich Zlet bude tu v Hlohovci. V pastoračnom centre majú k dispozícii miestnosť, nazývanú Anjelská sála, kde mávajú stretká. Miništranti, ktorých je okolo dvadsať, sú predovšetkým z tohto spoločenstva. Aktívne je aj oázové spoločenstvo – aj po odchode vdp. Vanča. Veľkou pomocou je aj skupina Dobrých kamarátov, sú aktívni v príprave divadelných hier, mali naštudovanú hru o Kataríne Sienskej, teraz pripravujú Piera Giorgia Frassatiho. Dolu v pastoračnom centre je tiež zriadená telocvičňa či posilňovňa a knihovňa pre birmovancov, aby sa mohli stretávať. Vo farnosti je stále živo – v deň, keď sme boli nahrávať reportáž, mal vo farskom kostole koncert chválový bubeník Terl Bryant. (A skôr, ako začal hrať, mali tréning na fare aj s pánom dekanom, vášnivým hudobníkom.) 

Vo farnosti nie je zanedbaný ani zbor – je tu veľký chrámový zbor pod vedením pána organistu vo farskom kostole, zbor vedie už tridsaťpäť rokov. Potom je tu zbor jUnity, ktorý hráva aj na detských svätých omšiach. Zbor je aj u františkánov, aj v cirkevnej škole. 

Čo vnímajú vo farnosti ako výzvu? Určite opravu organu, kostola… Treba ozvučenie, elektriku, vymaľovať, bude to trvať dlho, je to historická budova, plus úpravy okolo fary. No dôležité je aj oživiť aktivity a podujatia, ktoré počas pandémie zastali. Roboty dosť, ešte dobre, že Hlohovec má takého akčného pána dekana, ktorý vie dať veci aj ľudí do pohybu.

Foto: Archív farnosti, Morees Gaggi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *