Autor: Júlia Kubicová
Dnes je moderné zúčastňovať sa rôznych wellness aktivít, relaxačných cvičení spojených s jogou, liečením, ezoterikou, alternatívnou medicínou či šamanizmom. Teda nemožno tvrdiť, že by ľudia neuznávali svoju duševnú a duchovnú dimenziu, práve naopak. Žiaľ, zabúdajú na to najdôležitejšie: rozlišovať pôvod a vplyv týchto aktivít; často sa pre ne rozhodnú len na základe lákavej reklamy. Spýtali sme sa pána generálneho vikára, v čom sú duchovné cvičenia, ktoré ponúka Katolícka cirkev, v tomto kontexte jedinečné, vzácne a výnimočné.
Je čím ďalej ťažšie vyznať sa a vybrať si z aktivít ponúkajúcich celkové ozdravenie, ktoré dnes už bežne patria k zdravému životnému štýlu. V čom je najhlavnejší, najzákladnejší rozdiel v týchto prepojených fyzicko-duševno-duchovných aktivitách v porovnaní s duchovnými cvičeniami, ktoré ponúka Katolícka cirkev?
Základný rozdiel je v metóde. Naše duchovné cvičenia vychádzajú vždy z Božieho slova. Ich centrom je Ježiš Kristus. Vedú k osobnému stretnutiu s ním. Úlohou duchovných cvičení je posilniť náš duchovný život – rozdúchať lásku, utlmiť žiadostivosť, spoznať seba v Bohu. Prejsť od chaosu k poriadku, z tmy do svetla. Mimokresťanské duchovné kurzy sa sústreďujú najmä na svoje ja, odpútanie od sveta, nadobudnutie pokoja… Jedným slovom – očistenie. Kresťanstvo ide ďalej – ponúka nielen očistenie, ale aj naplnenie.
Ako možno lepšie pochopiť zmysel duchovných cvičení, tie dôležité detaily, ktoré sú s tým spojené?
Zmyslom duchovných cvičení je nájsť Boha a usporiadať svoj život podľa Božej pravdy. Kto žije podľa Božej pravdy, nachádza harmóniu vo vzťahu k Bohu, k sebe a blížnemu. Človek sa tu učí rozlišovať dobro od zla, správne sa rozhodnúť a pozerať na seba i udalosti, ktoré skúsil či skusuje Božím pohľadom.
Na to je potrebné zastaviť sa, opustiť rušivé elementy a vstúpiť do osobnej intimity s Pánom. Tu nachádzame odpovede na otázky: kto som, kde som, kam idem, aký má zmysel môj život. Príkladom je nám náš Pán, ktorý štyridsať dní pred verejným účinkovaním odišiel do samoty púšte, a jeho časté odchody do samoty s jeho Otcom.
Možno duchovné cvičenia prirovnať k oddychu, alebo skôr k duchovnému tréningu?
Po každom tréningu je potrebný oddych. Vstúpiť do seba, to je drina, lebo ľahšie je riešiť druhých ako seba. Našťastie, Písmo sväté nám ponúka návod, ako na to, a Božia pomoc je nám vždy blízko.
Rovnako vstúpiť do komunikácie s Pánom znamená opustiť všetko, čo nám tomu bráni. Nie je to ľahké, lebo diabol sa snaží ukradnúť nám čas pre Krista, ktorého jediného sa bojí, lebo ho porazil. Sami to dobre vieme, že keď nám príde myšlienka na modlitbu, koľko máme výhovoriek?
Foto: autorka
