Autor: Mária Kohutiarová
Synodálne motto hovorí o počúvaní, poznávaní, kráčaní spolu. Na žitie týchto výziev však potrebujeme byť disponovaní. Ako to urobiť?
Jednoducho: vylezme každý jeden zo svojej ulity komfortu, svojho štýlu života, a darujme čas a pozornosť navyše iným. Hoci sa nám zdá náš život teraz tak akurát ideálny, stále nás Boh povoláva k adrenalínu lásky! Otvorme preto oči… a dívajme sa, kto potrebuje slovko, pomoc, podporu. A potom zapojme srdce, ruky, jazyk. Ak začneme žiť život za hradbami nášho „ja“, ak sa naučíme byť k dispozícii Kristovi v každom jednom človeku, ktorého stretávame (a nemusí to byť nik z našich kamarátov či známych, ba ani z farnosti), vtedy sa veci začnú meniť… Vtedy sa začneme stávať Cirkvou, akou bola tá prvotná: charizmatická, príťažlivá, uveriteľná, dávajúca. Možno nám pomôže veta svätého Františka z Assisi: „Pane, čo chceš, aby som urobil?“
