Home » Archives » Vo všetkom môžeme hľadať krásu Boha

Vo všetkom môžeme hľadať krásu Boha

Boh do všetkého stvorenstva vložil kúsok seba a túži po tom, aby sme ho hľadali vo všetkom. Nestvoril nádhernú prírodu preto, aby sme ju ničili, ale najmä preto, aby nám pripomínala jeho veľkosť.

Autor: Monika Moravanská

Boh do všetkého stvorenstva vložil kúsok seba a túži po tom, aby sme ho hľadali vo všetkom. Nestvoril nádhernú prírodu preto, aby sme ju ničili, ale najmä preto, aby nám pripomínala jeho veľkosť.

Čo zo stvoreného sveta vás napĺňa úžasom?

Dušan Caja:

„V školskom klube detí trávime veľa času na školskom dvore a takmer každý deň ma zavolajú, aby som sa išiel pozrieť na nejakého ‚tvora‘, ktorého našli. Raz sú to žabky, inokedy kobylky, vtáčatká a tak ďalej. V posledných dňoch sme mali dvakrát možnosť obdivovať nádherné exempláre fúzača alpského. Žasol som nielen nad krásou fuzáčov, ale aj nad deťmi, ktoré dlhé minúty, bez slova pozorovali nádherné sfarbenie týchto chrobákov. 

Príroda nám dáva príležitosť žasnúť neustále. Vysielanie“ ide nonstop, len náš prijímač nie je na to vždy nastavený. Pozeráme sa a veľa ráz nevidíme. Kto z rodičov, učiteľov, vychovávateľov nepovedal ani raz dieťaťu: sústreď sa, vnímaj, pozeraj…? A pritom sme to často my dospelí, ktorí nevnímame. Vedci opísali vyše sto farebných odchýlok v sfarbení fuzáčov. Vďaka deťom som tento týždeň videl dve z nich.

Mirka Špacírová:

„Napĺňajú ma okamihy, ľudia a udalosti, ktoré pretínajú moju cestu. V týchto chvíľach sa udeje niečo, na čo sa dívam s úžasom. Napríklad nedávno som sa stala babičkou. Mám prvé vnúčatko. Napätie, strach, viera – to všetko prechádzalo mojím vnútrom. Pocit zrodenia nového života sa nedá opísať – sú to slzy šťastia, radosť v srdci a chvála za dar nového života. Avšak presne v ten istý deň sa narodil vnuk aj mojej najlepšej kamarátke. Obe tieto mladé maminky spolu chodili do škôlky, školy aj na gymnázium a vždy boli spolu v tej istej triede. Je to niečo neuveriteľné. Okamih, ktorý sa vryje nielen do môjho srdca, ale aj do sŕdc celej našej veľkej rodiny.“

Naďa Adamkovičová:

„Čím viac sa zaujímam o fungovanie ľudského mozgu (neuroveda), tým viac som fascinovaná tým, ako to celé dokonale funguje. Naše obmedzené ľudské myslenie podľa mňa nikdy úplne neodhalí tajomstvá fungovania ľudského tela, hoci sa o to všemožne pokúšame, a vedecké poznatky sa za posledné roky neskutočne rozšírili. Mám veľkú radosť z toho, že aj veda konečne pripúšťa, že existuje niečo, čo je nad človeka, niečo, čo ho vo všetkom presahuje. A keď sa zahľadíme na prírodu, na stromy, kvety, započúvame sa do spevu vtákov či šumenia mora, nikto nemôže pochybovať o tom, aký dokonalý je náš Stvoriteľ.“

Manželia Hraškovci – Edita:

„Neviem, či ma viac napĺňa úžasom sila a kreativita zeme, do ktorej hodíš semienko a ona sa postará o ostatné, alebo je to sila každého semienka, ktoré prinesie to, pre čo bolo stvorené. Mrkva urodí mrkvu, jablko jabloň, nezábudka nezábudku… Ani jedno sa nepomýli. Semienko je skromné: potrebuje len trochu miesta, slnka a vody. A čo je ešte úžasnejšie, že vzniknutá rastlina prinesie presne také isté semienka, ktoré sú schopné neustále klonovať tú istú rastlinu – prakticky až pokiaľ bude trvať zem. Zasadíš napríklad semienko melónu, ktoré neváži prakticky nič, polievaš to a vyrastie sladučký melón s hmotnosťou aj desať kilogramov! Nie je to úžasné? Alebo semienko jablone – posadíš ho a niekoľko desaťročí zbieraš úrodu, možno aj tonu. Kde sa berie tá plodnosť? Kde zem obnovuje silu k takej štedrosti? V sile Božieho slova, ktoré prikázalo zemi, aby vydala rastliny s plodom semena a aby vydávala úrodu. A ona to poslušne robí celé veky. Chvála Pánovi! “

Vladimír: „Obdivuhodná je cesta muža k žene… Vraví Písmo. A úplne na začiatku vysvetľuje dôvod tejto cesty: Toto je kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa…! Ako prvý muž žasol nad ženou svojho života, len čo ju zbadal, tak asi každý muž žasne nad krásou ženy, lebo ona bola stvorená pre neho (a on pre ňu). Zaujímavé je, že tento úžas má asi každý muž, odkedy je mužom, a trvá až do smrti. A to je úžasné, ako to dobrý Boh vymyslel, že v ženskom tele každý muž hľadá krásu Boha, aj keď si to neuvedomuje. Nie je to nič nečisté, nič nesväté, lebo Boh to tak chcel.

Sestra Hermana:

„Ja sa vytešujem z viacerých vecí. Jednou z veľkých je moja rodina, ktorá je úžasná. Moji rodičia sú veľkými kreatívcami, súrodenci, netere, synovci a už pranetere a prasynovci. To je prvá veľká oblasť a druhá, ktorú teraz zažívame v reholi, je trošku prerod vo veciach. Teším sa z toho, že napriek tomu, že rehole sú ako keby starou inštitúciou, tak sa môžu veci vidieť aj ponovom. Radosť i robí aj háčkovanie a všade si ho beriem so sebou.

Foto: Archív respondentov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.