Autor: Juraj Švec
Je dobré, keď poznáme svojich patrónov. Môžeme si od nich brať vzor, nasledovať ich či prosiť o pomoc a orodovanie. Modlíš sa aj ty, drahý miništrant, k patrónovi miništrantov? Poznáš ho vôbec?
Mnohí považujú za najväčšieho patróna miništrantov svätého Dominika Savia, ktorý bol odchovancom svätého Jána Bosca. Pochopiteľne, aj tento mládenec môže byť patrónom pre mládež, najmä pre chlapcov, ktorí slúžia Bohu pri oltári. Dnes však chceme hovoriť o mladom mužovi, ktorý žil omnoho dávnejšie ako Dominik Savio.
Svätý Tarzícius, patrón miništrantov
Svätý Tarzícius žil ešte v časoch prvých kresťanov. Preto o ňom nemáme úplne presné informácie, no čo-to môžeme vyčítať z legiend a príbehov o ňom. Narodil sa v prvej polovici 3. storočia, s veľkou pravdepodobnosťou v Ríme (hoci jeho meno znamená „pochádzajúci z Tarzu“). Hovorí sa, že to bol mladík, ktorý navštevoval katakomby svätého Kalixta a bol mimoriadnym spôsobom verný svojim kresťanským povinnostiam. Zo správ o ňom je zrejmé, že miloval nadovšetko Eucharistiu, a z viacerých skutočností usudzujeme, že bol pravdepodobne akolytom, teda aj miništrantom. Niektorí prišli k názoru, že mohlo ísť dokonca o diakona. Žil však v neľahkých časoch.
Prenasledovanie kresťanov
V polovici 3. storočia zúrilo prenasledovanie kresťanov cisárom Valeriánom. Tento panovník ich považoval za nepriateľov Rímskej ríše, a preto ich väznil, posielal na nútené ťažké práce, alebo dokonca odsudzoval na trest smrti. Nebolo čímsi výnimočným vidieť kresťanov, ako sú hodení dravým šelmám do Kolosea, aby sa zabavil ľud počas rôznych slávností. Kresťania sa preto museli stretávať tajne v domoch alebo dokonca katakombách, keď sa chceli zúčastniť na slávení svätej omše či počúvaní Božieho slova. Aj zvyk nosiť Eucharistiu väzňom a chorým sa stal vtedy veľmi nebezpečným. Tarzícius však, obklopený mnohými odvážnymi kresťanmi, sám prejavoval až heroickú odvahu v službe Bohu i ľuďom.
Benedikt XVI. počas svojej generálnej audiencie pre miništrantov spomína na dôležité chvíle Tarzíciovho života: „Jedného dňa, keď sa kňaz ako zvyčajne spýtal, kto by bol ochotný zaniesť Eucharistiu bratom a sestrám, ktorí na ňu čakali, zdvihol sa mladý Tarzícius a povedal: ‚Mňa pošli.‘ Tento chlapec sa však kňazovi zdal byť príliš mladý pre takúto náročnú službu! ‚Môj mladý vek,‘ povedal Tarzícius, ‚bude najlepšou skrýšou pre Eucharistiu.‘ Kňaz sa napokon nechal presvedčiť a zveril mu tento vzácny chlieb hovoriac: ‚Tarzícius, pamätaj, že do tvojej starostlivosti zverujem nebeský poklad. Vyhýbaj sa rušným cestám a nezabudni, že sväté veci nepatria psom a drahokamy nehádžeme pred svine. Budeš verne a bezpečne strážiť sväté tajomstvá?‘ ‚Radšej zomriem,“ odpovedal rozhodne Tarzícius, ‚než by som ich mal vydať.‘“
Milovať Ježiša v Eucharistii
O tom, čo sa neskôr udialo na ceste ku kresťanom, si povieme o mesiac. Teraz sa len pristavme pri veľkej láske svätého Tarzícia k Ježišovi v Eucharistii, ako aj k ľuďom, ktorí po ňom túžia. Bol ochotný riskovať hoc aj vlastný život, len aby mohol pomôcť iným stretnúť sa s Kristom a prijať ho vo Sviatosti oltárnej. Zamyslime sa, s akou láskou a horlivosťou prichádzame my k Ježišovi na svätú omšu. Či aj my túžime venovať mu svoj čas, svoje sily, ba aj svoj život. Čo je pre mňa najcennejšou vecou v živote? Pre svätého Tarzícia to bola Eucharistia…
Foto: pinterest.com
