Autor: sestra Bohumíra
Poznáme príjemný pocit, spojený s posedením pri ohníku uprostred prírody. Príjemné teplo, príprava dovolenkového jedla a spoločenstvo rodiny, priateľov. Je to zážitok, ku ktorému sa často vraciame, zvlášť v tomto období dovoleniek a prázdnin.
Do tejto atmosféry nám zaznievajú slová Pána Ježiša, ktoré zachytil evanjelista Lukáš:
Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!
Ale krstom mám byť pokrstený, a ako mi je úzko, kým sa to nestane!
Slová Pána Ježiša sú prekvapivé, akoby nepatrili do tohto letného oddychového času. A predsa nám ich liturgia predkladá práve teraz. Práve v tomto čase sme pozvaní vstúpiť do atmosféry, v ktorej ich Ježiš vyslovil. Viacerí exegéti nám ponúkajú pohľad na toto slovo z perspektívy udalostí, ktoré sa odohrali v živote Pána Ježiša neskôr. Tieto slová vyslovil Ježiš na ceste do Jeruzalema a vedel, aké poslanie má naplniť, čo je Otcova vôľa.
Chcela by som vyzdvihnúť zvlášť dva pojmy: krst a oheň.
Krst
Ježiš hovorí o svojom utrpení ako o krste. V rozhovore s apoštolmi vyslovil: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ (Mk 10, 38). A skutočne, Ježiš bol na kríži ponorený v utrpení ako vo vode pri krste. Z jeho obety na kríži pre nás vytryskla krv a voda na očistenie od hriechov, ktoré dostávame pri našom krste a vo sviatosti pokánia. Veľmi pekne to vystihuje aj pieseň k Božskému Srdcu: Sedmorým, hľa, tokom z teba presvätá krv prúdi, prepotrebný liek to z neba pre nás hriešnych ľudí. (JKS 229)
Oheň
V ukrižovanom Ježišovi spoznávame veľkosť Božej lásky k nám, keď neváhal podstúpiť ani túto veľkú obetu. Miloval nás naozaj až do krajnosti. Plameň jeho lásky otvára naše oči pre tento dar. A veriaci prejavujú svoju vďačnosť aj slovami piesne: Pozdravujme Božské Srdce, plné lásky plameňa! Prebodnutie, krvácanie lásku jeho znamená. (JKS 231)
Ježišovo vnútorné odhodlanie a túžba naplniť Otcovu vôľu boli ako oheň. Bol pevný a vytrvalý v jej uskutočňovaní až do konca. Pokračovateľmi a nositeľmi jeho ohňa boli apoštoli, ktorých pripravil na prijatie Ducha Svätého. Turíce boli vyvrcholením daru, keď apoštoli prijali Ducha v podobe ohnivých jazykov a boli pokrstení prví veriaci, ako to máme zachytené v Skutkoch apoštolov, aj v nich vzplanul „plameň lásky“.
Siahajú Ježišove túžby a priania až do našej doby? Má Ježiš očakávania aj od nás? Čo máme robiť dnes? Oheň Božej lásky je tu a Boh chce, aby už vzplanul! Aj v nás. Aj v tebe, vo mne… No človek vstupuje do vzťahu s ním ako slobodný tvor, ktorý nie je vždy verný a stály. A tak sa často ocitneme v stave, že náš kresťanský život je bez iskry, zvykový ako vyhasínajúci ohník v ohnisku, zanesený nánosom popola, akoby spal. No plamienok v ňom je, predsa sme ho dostali pri krste. Svätý Pavol píše Efezanom o prebudení, ktoré v nás môže spôsobiť Duch Svätý. To, čo môžeme urobiť, je: byť ako Ježiš – rozhodní, vytrvalí a verní – a ostatné zveriť Bohu v modlitbe.
Foto: autor
