Autor: Júlia Kubicová
Po milom privítaní pred arcibiskupským úradom vykračujeme s usmiatym pánom generálnym vikárom do jeho riaditeľne. Dlhé chodby v budove úradu môžu nováčikom pripomínať labyrint, v ktorom možno ľahko zablúdiť. Bočné steny, zdobené obrazmi a relikviami svätých, vo mne vzbudzujú údiv a prirodzenú zvedavosť. Cestu k nášmu cieľu si tak vychutnávam nielen v príjemnej spoločnosti, ale i po duchovnej a umeleckej stránke. Vskutku ide o veľmi príjemnú prechádzku.
Pred touto úlohou som mala veľký rešpekt, ale na alibistické výhovorky nebol čas. Okrem toho, že Mons. Peter Šimko je generálnym vikárom Trnavskej arcidiecézy, riaditeľom arcibiskupského úradu, sudcom arcidiecézneho tribunálu, zároveň je i kanonikom, rektorom Katedrály svätého Jána Krstiteľa, tiež členom kňazskej rady, ekonomickej rady a Zboru konzultorov Trnavskej arcidiecézy a tajomníkom komisie na posúdenie predpokladaných videní a zjavení, venuje sa aj službe oslobodenia a, samozrejme, bežnej kňazskej službe.
Prekvapuje ma, ako môže jeden človek toto všetko zvládnuť? Odpovedá mi citátom z Písma: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie, Bohu je všetko možné. Život sa často podobá chodeniu po vode ako u Petra, apoštola. Keď sa pozeráme na vysoké vlny problémov a povinností, stiahne nás to dolu. Keď sa pozeráme na Ježiša, ide to.“
Na otázku, aké sú jeho povinnosti vyplývajúce z úradu generálneho vikára, siaha v kancelárii po zakladači a ukazuje mi menovací dekrét z roku 2020, v ktorom je v šiestich bodoch zhrnuté, aké úlohy mu trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch zveruje. Patrí medzi ne: reprezentovať arcibiskupa a v prípade jeho neprítomnosti ho zastúpiť tak, ako to stanovuje kánonické právo; zapájať sa do života arcidiecézy; zaujímať sa o všetkých kňazov a diakonov arcidiecézy, čo si vyžaduje povinnú starostlivosť o duchovný život, permanentnú formáciu a dialóg s kňazmi i so seminaristami.
Ďalší bod je vytlačený tučným písmom: zastávať úrad riaditeľa arcibiskupského úradu (moderátora arcibiskupskej kúrie) (kán. 473 §3 KKP) a koordinovať všetky orgány centrálnej správy arcidiecézy.
Pri tomto sa pozastavujeme. Vo veľkej hrubej knihe Kánonu kánonického práva nalistoval stranu 180 a ukazuje mi na Kánon 473 §2, kde latinský preklad slova Moderator curiae je na druhej strane v slovenčine preložený ako riaditeľ kúrie. Popritom vysvetľuje, že on vlastne nie je riaditeľom, ale moderátorom kúrie. Začali sme krátku polemiku o tom, prečo je slovo moderátor v slovenčine preložené ako riaditeľ, keď my na Slovensku si pod týmto pojmom predstavujeme riaditeľa, ktorý riadi.
„Moderátor však doslova neriadi. Moderátor moderuje. A to je rozdiel,“ hovorí. „Jednoducho povedané, v svetskom chápaní by sme moderátora v tejto pozícii mohli považovať niečo medzi mediátorom a kontrolórom, ktorý jednotlivé oddelenia privádza k vzájomnej komunikácii, spolupráci a zároveň ich kontroluje,“ uzatvára tému. Ako riaditeľ má tiež na starosti zamestnancov a budovu úradu.
Po dlhšej odbočke sa opäť venujeme jeho úradu a povinnostiam generálneho vikára a s tým súvisiacimi jemu udelenými fakultami. Tie ho oprávňujú vyslúžiť sviatosť birmovania, splnomocniť k vyslúženiu krstu a birmovania dospelých, udeliť fakultu inému kňazovi na vyslúženie sviatosti birmovania, ale len v špeciálnych prípadoch, udeliť katolíckym kňazom fakultu, aby mohli platne vyslúžiť sviatosť pokánia. Tiež má právo v jednotlivých prípadoch udeliť sanatio in radice (splatnenie) pre manželstvá. Okrem toho pripravuje aj dokumenty k diakonskej a kňazskej vysviacke a arcibiskupovi pomáha v správe majetku.
Pýtam sa aj na detaily praxe; povinnosti, ktoré nie sú z menovacieho dekrétu hneď evidentné. „Napríklad na to, aby mohli kňazi spovedať, musia najprv prísť ku mne na jurisdikčnú skúšku. Keď skúšku úspešne zvládnu, dostanú uvedenú fakultu, aby mohli spovedať.“ „Čo konkrétne ich skúšate?“ ozýva sa moja zvedavosť z pozície reportérky. „Musia vedieť, ako vysluhovať sviatosť zmierenia, čo môžu a čo nemôžu rozhrešiť, ako riešiť problémové situácie. Musia poznať aj prekážky. A k tomu musia ovládať príslušné kánony z Kódexu kánonického práva.“ Isteže – kňazi musia ovládať a poznať oveľa viac, o čom mnohí laici nemajú ani len tušenia.
„Tiež mám na starosti, aby boli vo farnostiach platné a dovolené sobáše, s čím sú spojené aj spomenuté sanácie, dišpenzy a rôzne povolenia.“ Pri tejto vete som zbystrila. „Takže aj dnes také časté žiadosti ako nulita manželstva patria pod vaše kompetencie,“ ujasňujem si nahlas súvislosti z toho vyplývajúce. „A to sa ešte stále rozprávame o právomoci generálneho vikára, alebo to už je záležitosť vašej ďalšej pozície sudcu?“ „To už je súdna záležitosť, ktorá si vyžaduje súdnu moc,“ znie odpoveď.
Týmto plynule prechádzame k jeho právam a povinnostiam, ktoré má ako sudca arcidiecézneho tribunálu. Mohol by mať aj trestné právo, ale vzhľadom na množstvo povinností by to nestíhal, takže sa venuje „len“ manželstvu. V praxi to pre neho napríklad znamená, že ak niekto dáva žiadosť o nulitu manželstva, musí si prípad preštudovať a na základe celého prešetrovania dať nejaký záver, spísať vótum (vyjadrenie názoru) a rozhodnúť; vyniesť verdikt o tom, či je manželstvo platné, alebo nie. „Z pozície sudcu arcidiecézneho tribunálu máte určujúce definitívne slovo?“ čakám na potvrdenie. „Mojou úlohou je preskúmať ukončenú kauzu nulity manželstva a vyniesť verdikt. Každú kauzu riešia traja sudcovia. Každý z nás vynesie svoj verdikt. Hlasovaním (3:0; 2:1) sa rozhodne o platnosti či neplatnosti manželstva a niektorý z nás napíše rozsudok. To je naša úloha,“ upresňuje.
Medzi rečou vchádzame do druhej miestnosti jeho kancelárie. Zatiaľ čo v prvej bola zaujímavým objektom vitrína s rôznymi vzácnymi nerastmi, v druhej, okrem knižníc a bežného kancelárskeho vybavenia, môj zrak upútali na kľučke zavesené odporové gumy na cvičenie a v kúte gitara. Akosi mi to nesedí s tým, čo o ňom viem – že sa profesionálne venoval závodnej cyklistike a behu a na základnej umeleckej škole absolvoval hru na akordeóne. Je zaujímavé všímať si tieto veľa vypovedajúce maličkosti. Ide o kombináciu detailov duchovného, vedeckého, umeleckého i športového života.
Náš rozhovor sa však i naďalej nesie v pracovnom móde. „Boli ste zvolený aj ako kanonik. V minulosti sa toto miesto udeľovalo len vzdelaným a zbožným kňazom. Je tomu tak aj dnes?“ prechádzam k jeho ďalšiemu úradu. „Podmienkou, aby sa kňaz mohol stať kanonikom, bolo, že to musel byť vzdelaný a zároveň duchovný človek. Kedysi bola táto pozícia spojená s rozličnými privilégiami, materiálnymi vecami. Kanonici mali veľké benefity. My sme sa tohto tu – všetkých svetských vecí – v našej arcidiecéze zriekli. Našou dnešnou úlohou je zvlášť modlitba a obeta za diecézu; najmä duchovná podpora.“
Vedela som, že je vedecký typ; rôzne spoločenstvá a komunity ho žiadajú o prednášky, duchovné obnovy, tak mi napadá, či má vôbec čas aj na nejaké školenia či sebavzdelávanie? Túto otázku mu kladiem až v záhrade arcibiskupského úradu, kde ma popri našej debate zaviedol.
Ako sa tak hrá s obrovitánskymi čiernymi vypasenými čmeliakmi, rozpráva o tom, ako to u neho v tejto oblasti funguje. „Chodím na konferencie do Čiech a špeciálne do Ríma, ktoré súvisia so službou oslobodenia. Tam dostávam informácie z prvej ruky. Teraz ich korona obmedzila.“ Neuveriteľné, s akým záujmom a pokojom si necháva na dlane sadať tie velikánske čierne bzučiace okrídlené Božie tvory. „Je to vynikajúce, veľmi obohacujúce, stále je čo objavovať, učiť sa nové. Tam človek dostane úplne iný pohľad na to, čo sa deje. Na česko-slovenskej úrovni mávame takéto stretnutia v Čechách, dva až trikrát do roka,“ dokončil myšlienku v súvislosti so svojou službou oslobodenia. …a svojho kamaráta – majstra v opeľovaní kvetov – tiež odovzdáva zo svojej dlane slobode žltého kvetu…
Z rozhovoru sa dozvedám aj úskalia, ktoré jeho pozície obnášajú. Za najväčší problém, ktorý ho okráda o čas, ktorý by mal venovať svojej práci, považuje neustále vyzváňanie telefónu. Denne sa na neho obracajú so svojimi problémami nielen zamestnanci a spolupracovníci, ale aj mnohí známi a neznámi veriaci. Tí mu počas dňa pridávajú veľa nečakaných povinností. Kvôli nim musí odkladať svoje naplánované úlohy diecézneho charakteru, ktoré čakajú na jeho doriešenie. Na otázku, čo sa dá s tým robiť, odpovedá, že jednoznačne potrebuje pomocníka, ktorý by mal na starosti mailovú a telefonickú komunikáciu a ďalšie iné drobné činnosti, aby mal čas riešiť dôležitejšie a systémové úlohy na úrovni arcidiecézy.
Ďakuje Bohu za spolupracovníkov, na ktorých môže delegovať svoje úlohy, ako sú rehoľné sestry z Kongregácie milosrdných Svätého kríža a Školské sestry de Notre Dame, ktoré mu robia podklady na súhlas s udelením dovoleniek a na dišpenzy a povolenia k vysluhovaniu sviatosti manželstva, ako aj povolenia pre rozvedených pristupovať k sviatostiam. Materiály pre rozličné procesy mu pripravujú kancelár, ako aj sekretár arcibiskupa. Môže sa takisto spoľahnúť na šikovných vicerektorov katedrály, ako aj na koordinátorov hospodárskeho úseku úradu či právničku. Úloha, ktorú má, si vyžaduje tímovú spoluprácu viacerých ľudí a vzájomnú komunikáciu.
K miestu rektora Katedrály svätého Jána Krstiteľa dodáva len v skratke, že má na starosti všetko, čo sa v katedrále deje, vrátane opráv. Ide o krásny posvätný chrám, kde sa pomerne často konajú rôzne duchovné akcie, vysviacky, slávnosti, výročia, študentské sväté omše a rôzne vernisáže; kde sa človek môže obohatiť nielen duchovne, intelektuálne, ale aj umelecky. Každému je jasné, že byť rektorom bývalého univerzitného kostola, v ktorom to „žije“ po všetkých stránkach, si vyžaduje šikovného zručného kňaza – manažéra, ktorý má v tejto oblasti výborný prehľad a bohaté skúsenosti.
„Doposiaľ sme sa rozprávali viac o vašich manažérskych úlohách; ale ľudia, ktorí vás poznajú, vedia, že ste v prvom rade mužom modlitby, ktorý svoje zasvätenie Pánovi skutočne aj žije. Kedy máte čas na modlitbu a ako to všetko stíhate?“ na túto odpoveď som bola úprimne zvedavá už od začiatku.
„Bohu máme dávať to najkvalitnejšie, čo máme. Preto najväčšiu časť venujem modlitbe ráno, nie večer, keď som už unavený. V rannej modlitbe odovzdávam Pánovi všetko a potom to už ide, “ dodáva s úsmevom a s nepochopiteľnou ľahkosťou. Ako obyčajne.
Foto: autorka
