Autor: Juraj Švec
Liturgia Cirkvi rada používa rôzne symboly na vyjadrenie dôležitých právd, ktoré chce odovzdať svojim účastníkom. Hlbokú symboliku v sebe nesú aj odevy, ktoré sa pri nej používajú. Vysvetlime si teda význam niektorých najznámejších častí liturgického oblečenia.
Už v predchádzajúcich článkoch sme si spomenuli, že liturgické odevy mali spočiatku skôr praktický význam. Napokon však nadobudli hlbokú symboliku, ktorá môže byť pre nás veľkým obohatením.
Alba
Základným odevom pre liturgiu je dlhé biele rúcho, nazývané alba (názov odvodený od farby – biela). Poukazuje na podstatu kresťanského života a krstné záväzky, ako aj na celú univerzálnu Cirkev na čele s rímskym biskupom. Od 6. storočia ju nosil len klérus, no i napriek tomu pripomína veriacim význam krstu – očistenie od hriechu, oblečenie si Krista, začiatok nového života v Božej milosti. Krstom sme sa zjednotili s Kristom a otvorila sa nám brána večného života. Alba teda nie je výlučne klerický odev a môžu ju nosiť aj miništranti.
Superpelícia
Ide de facto o skrátenú albu. Používala sa najmä počas modlitby v chóre a od 14. storočia aj ku všetkým liturgickým úlohám, kde nie je striktne predpísaná alba. Takisto vyjadruje čistotu duše. Dnes ju najčastejšie používajú miništranti a klerici pri vysluhovaní niektorých sviatostí a svätenín.
Cingulum
Ide o hrubú šnúru, ktorou sa opásava alba v prípade, že je príliš dlhá alebo voľná. Symbolizuje zdržanlivosť a panovanie nad telesnými vášňami. Je tiež znakom práce v Božej službe (pripravenosti). Niekedy sa mu dáva aj iný symbolický význam – zástera, ktorou sa opásal Kristus, keď umýval apoštolom nohy.
Humerál
Táto súčasť liturgického oblečenia pochádza zo šatky nosenej na ramenách a krku, ktorá vyjadrovala, že dotyčný patrí k vyššej spoločenskej vrstve, a do liturgie sa vniesol až v 9. storočí. Symbolika v ňom videla šatku, ktorou previazali Ježišovi oči, keď sa z neho vysmievali. Modlitba, ktorá sa pri jeho nakladaní odrieka, zase odkazuje na „helmu spásy“ spomínanú v Liste Efezanom (porov. Ef 6, 17) – klerik v nej prosí o ochranu pred útokmi diabla. Teda humerál spojený s modlitbou by mal kňaza počas liturgie chrániť pred zlými myšlienkami, ale aj nesprávnymi slovami – preto ovíja krk.
Dalmatika
Ide o odev v tvare „T“ so širokými rukávmi, určený výlučne pre diakonov. Názov pochádza od Dalmácie, kde bola používaná prvýkrát. Pôvodne mala bielu farbu s červenými pásmi (ako sme opísali v predchádzajúcom článku), no od 13. storočia bola jej farba prispôsobovaná farbe ornátu kňaza alebo biskupa. Vyjadruje hodnosť diakona, ktorý má česť slúžiť eucharistickému Kristovi.
Štóla
Táto časť liturgického odevu je vlastná diakonovi, kňazovi i biskupovi, pričom diakoni ju nosia ako šerpu z ľavého ramena cez prsia smerom k pravému boku, kňazi skríženú na prsiach (dnes už voľne visiacu z pliec) a biskupi ako voľne visiacu. Pôvodne bola znamením svetskej moci. Neskôr sa však pridal symbolický význam – nesenie Kristovho bremena, ktoré je príjemné a ľahké, čím vyjadruje záväzky klerika. Znamená tiež služobnú moc diakonov, kňazov a biskupov.
Ornát
Keďže sa ornát oblieka na všetky ostatné časti liturgického oblečenia, považuje sa za symbol lásky, ktorá zakrýva množstvo hriechov (porov. 1 Pt 4, 8). Tiež odkazuje na príjemné a sladké Kristovo jarmo, čo naznačuje aj modlitba, ktorá sa pri jeho obliekaní môže prednášať. Kňaz (alebo biskup) v nej prosí o silu tak niesť toto bremeno, aby si zaslúžil Božiu milosť.
Mitra
Prechádzame k biskupským symbolom, z ktorých prvou je mitra. Pokrývka hlavy zložená z dvoch trojhranných krajov a s dvoma visiacimi pásmi zozadu. V dnešnej forme sa používa od 12. storočia. Modlitba, ktorá sa odrieka pri jej nakladaní, ju označuje za helmu spásy. Stredoveká symbolika v trojhranných krajoch videla Starý a Nový zákon, ktoré má biskup verne vykladať veriacemu ľudu.
Bakula (pastorál)
Pastorál vyjadruje moc, pričom zakrivenie na jeho vrchnej časti znamená pastiersku starostlivosť biskupa, ktorý má chrániť veriacich pred zlom ako pastier svoje ovečky a viesť ich na dobré pastviny. Stredná časť symbolizuje podporu a službu ľudu, posilňovanie jeho viery. Spodná časť, ktorá je zakončená ostrým koncom (dnes už menej používané), označuje úlohu biskupa napomínať, ba i trestať, ak je to potrebné.
Prsteň
Aj biskupský prsteň mal pôvodne vyjadrovať moc biskupa. Používal sa prakticky ako pečatidlo. Symbolizuje však pravovernosť biskupa, ako aj jeho zásnuby s diecézou, ktorej má zostať verný.
Pektorál
Tento ozdobný kríž, ktorý biskup nosí na hrudi, by mal v sebe obsahovať relikvie svätých. Vyjadruje tak spojenie biskupa s oslávenou Cirkvou počas slávenia liturgie. Tiež sa stal znakom víťazstva nad utrpením a smrťou. Pripomína biskupovi, že jeho úrad bude spojený s utrpením, ale tiež s mnohými milosťami, ktoré splývajú z Kristovho kríža a chránia ho pred nástrahami nepriateľa.
Pálium
Túto časť liturgického odevu používa iba arcibiskup metropolita počas slávenia svätej omše. Ide o biely pás široký približne sedem centimetrov, ktorý nosí biskup na ramenách okolo celého krku, pričom spredu i zozadu visí na hrudi a chrbte. Ozdobený je šiestimi čiernymi krížikmi. Označuje vyššiu moc arcibiskupa metropolitu, no symbolicky vyjadruje ovečku, ktorú biskup nesie na svojich ramenách ako Dobrý pastier. Čierne zakončenia pália majú označovať kopýtka ovečky, ktorá občas pri svojej záchrane môže pastiera aj kopnúť, pretože si neuvedomuje, že jej chce dobre. Tak aj biskup má pomáhať sebe zverenému ľudu, i keď sa nie vždy stretne s pochopením či uznaním.
Ako teda môžeme vidieť, liturgia v sebe nesie množstvo hlbokých symbolov, ktoré keď si klérus i laici uvedomujú, môže im to pomôcť hlbšie prežívať svätú omšu a iné časti liturgických slávení. Nech i skrze tieto vonkajšie symboly hlbšie prežívame tajomstvá, ktoré Cirkev slávi pre spásu všetkých ľudí.
Zdroj: https://www.technicalmuseum.cz https://www.getsemany.cz
Foto: FB/ Farnosť Leopoldov
