Home » Archives » Buď hrdina pre seba samého, ale aj pre svoje okolie

Buď hrdina pre seba samého, ale aj pre svoje okolie

Volám sa Jakub, mám 21 rokov, bývam v Cíferi a už trištvrte roka pracujem ako zamestnanec železníc. Dostala sa mi do rúk výzva, aby som svedčil o dobrovoľníctve a o tom, ako som ho prežíval a v podstate stále prežívam. Prinášam pohľad na dobrovoľníctvo aj z pohľadu „tímaka“ v Diecéznom centre Archa v Bojničkách, kde som strávil krásnych pätnásť mesiacov.

Autor: Bea Špaková

Volám sa Jakub, mám 21 rokov, bývam v Cíferi a už trištvrte roka pracujem ako zamestnanec železníc. Dostala sa mi do rúk výzva, aby som svedčil o dobrovoľníctve a o tom, ako som ho prežíval a v podstate stále prežívam. Prinášam pohľad na dobrovoľníctvo aj z pohľadu „tímaka“ v Diecéznom centre Archa v Bojničkách, kde som strávil krásnych pätnásť mesiacov.

Dobrovoľníctvo ako také je pre mňa celoživotná služba. Od doučovania spolužiakov na základnej škole cez organizáciu a spoluorganizáciu mnohých akcií v obci, škole či na celoslovenskej úrovni až po samotnú službu dobrovoľníka, ktorú som vykonával nepretržite viac ako rok.  

Diecézne centrum mládeže Archa v Bojničkách som spoznal, keď som mal asi pätnásť rokov a bol som tam na globálnom Alfa tréningu animátorov Kurzu Alfa. Už vtedy ma zaujali dvaja mladí chalani, ktorí tam boli v službe a robili všetko, čo potrebujeme, a omnoho viac. Po tomto dni som sa do Bojničiek veľa ráz vrátil.

Spočiatku tam dobrovoľníci, respektíve „tímaci“ boli, no po krátkom čase tam otec Juraj ostal sám. Tento fakt ma neustále viac a viac vnútorne presviedčal, aby som vstúpil do služby. Skutočne, po maturite mi už bolo jasné, že nechcem ísť na vysokú školu, ale do tejto služby. Vôbec som nevedel, čo presne to zahŕňa ani ako to funguje, ale nebola to pre mňa prekážka. Dnes svoje rozhodnutie neľutujem, hoci bolo náročné a malo aj svoje prekážky.

K tejto službe ma viedlo srdce. Za tie roky mi centrum prirástlo k srdcu a záležalo mi na ňom. Bolo pre mňa dôležité, aby som dal centru toho tímaka, ktorého tak nutne už dlhší čas potrebovalo. Ja som tiež potreboval centrum. Potreboval som prostredie, aké je tam, potreboval som kňaza kedykoľvek k dispozícii, potreboval som každodennú svätú omšu, a to všetko mi centrum dávalo. Viedlo ma k tomu srdce a vďaka tomu som mohol dať ja centru veľa a centrum ešte viac mne. Jasom dal pre službu všetko, ona však dala mne ešte viac.

„Dobrovoľníctvo mi vzalo aktivity, ktoré pre mňa
boli nadbytočné a záťažové.“

Táto služba sa volá dobrovoľnícka, hoci úplne dobrovoľne – v zmysle slova zadarmo – nie je, no pre mňa sa v nej skrýva čosi oveľa hlbšie. Ak si to rozdelím na dve slová, vznikne dobro a voľne. Čiže by som to s pokojom a rád preložil ako konanie dobra voľne. Čiže inak, konanie dobra vždy a všade, neobmedzene a bez strachu. Dobrovoľníctvo teda nie je len o tom, že som v nejakom centre a pomáham alebo idem na Pochod za život a nič za to nemám. Dobrovoľníctvo je pre mňa v samej podstate len konanie dobra bez zábran. Ak tak konáš, pre mňa si dobrovoľník.

Služba dobrovoľníka však nie je len tak. Má aj druhú stranu mince. Doteraz všetko napísané znelo asi veľmi rozprávkovo – ale aj táto „práca“ má svoje úskalia. Bol som v centre prakticky viac ako pol roka ako tímak sám. Človek si na jednej strane povie: super, nemusel si sa s nikým zžívať a učiť sa žiť s cudzím človekom, ale to je len malá výhoda.

Človek sa musí naučiť robiť všetko a konať to, čo treba, nie čo sa mu chce. Tu prichádza háčik. Ak človek robí veci, čo treba, len preto, že musí, prestáva byť dobrovoľník. Prečo? Pretože to nekoná voľne. Ani ja som to vždy nedokázal. Často prišla lenivosť, obzeranie sa po druhom, hľadanie spôsobu, ako to obísť. Dobrovoľník koná veci, ktoré treba, ale aj tie, ktoré možno nikto nevidí, pretože túži konať dobro. Záleží mu na danom diele.

Moja služba bola o to špecifickejšia, že to bolo dobrovoľníctvo pre ľudí. Človek môže ísť dobrovoľne stavať pódium, trhať burinu alebo zbierať odpadky a je to tiež rovnaké dobrovoľníctvo, ktoré si nesmierne vážim. Keď človek slúži ľuďom a je v priamom kontakte s nimi, je to v mnohom náročné. Ak by som mal dať jeden najvýstižnejší príklad, je to objatie. Objatie môže človeka liečiť, pomôcť mu, spraviť radosť, vyčarovať úsmev a hlavne zlepšiť deň.

Keď však narazíte na iného človeka, objatím mu môžete ublížiť, a to veľmi. Teda to, čo jednému pomáha a je pre neho úžasné, môže druhému ublížiť. Ak vám príde do centra tridsať ľudí, ktorých 95 % ste nikdy nevideli, ťažko to odhadnúť, no musíte. Počnúc od varenia cez hranie hier a vtipkovanie až po tie spomínané objatia. Doma to človek možno považuje za samozrejmosť. Sestra má takú diétu, brat má rád to, druhý brat neznáša objatia, mladšia sestra sa urazí pri menšom žarte… Poznáme všetko. Avšak do centra prichádza týždenne niekoľko desiatok mladých, ktorých nepoznáš a nechceš im ublížiť. Dôležité je teda nezabudnúť sa nielen pýtať, či je to, čo robíme, v poriadku, ale byť aj vnímavý na reakcie a potreby druhých, ktoré nie sú vyslovené. Často ľudia trpia potichu. Tu už treba dávku empatie, odvahy a dve dávky počúvania.

„Dobrovoľníctvo ako také je pre mňa celoživotná služba.“

Ako sa dá skĺbiť dobrovoľníctvo a viera?

Môžem povedať, že moja viera v centre rástla napriek tomu, že som sa jej osobitne nestíhal venovať. Vlastne šlo moje „ja“ každým dňom viac a viac do úzadia. Tu nejde o skĺbenie. Jedno s druhým je prepojené. Moja viera rastie v službe druhým už len vtedy, keď ich spoznávam. Každý človek, s ktorým som v centre prehodil dve-tri slová, sa mi stal príkladom a vzorom v raste, hoci väčšinu si dnes už nepamätám.

Vyplnenie voľného času

A voľný čas? Voľný čas bol ísť si s chalanmi zahrať stolný futbal alebo stráviť dlhú noc v rozhovore. To bolo lepšie ako akákoľvek iná voľnočasová aktivita. Prirodzene sme mali v centre každý týždeň jeden deň čas na seba, keď sme mohli odísť preč. Tiež som si počas tohto roku urobil autoškolu, čo bol tiež časť voľného času a som za to vďačný. Koniec-koncov sme si robili aj výlety na oddych spolu v tíme, keď sme čo-to spoznali a vyvetrali si tiež hlavy.

Svoj voľný čas momentálne trávim dvomi prácami. Ak nie som ani v jednej, tak som v prvom rade so svojou snúbenicou, či už kvôli rozhovorom, ničnerobeniu alebo filmom… Ak už ani to nie je reálne, potom som obyčajný človek a muž, čiže milujem šport, aj keď aktuálne už najmä pasívne. Niekedy potrebujem odísť sám do prírody a nič nerobiť. 

V čom je odlišná služba v centre a napríklad na tábore?

Základný rozdiel je ten, že tá iná služba trvala maximálne týždeň a vedel som, že tam je koniec. Mohol som tiež ísť domov alebo z toho „vypnúť“. Tímactvo je o tom, že je to naozaj 24/7, aj keď odídeš z centra po týždni, vždy sa ťa na to niekto pýta. Tvoja myseľ často myslí na to, čo sa tam deje. Stretneš niekoho z dediny alebo mladého z víkendovky, o ktorej už ani nevieš, že bola.

Zároveň je veľkým plusom pre túto službu to, že ľudia ťa vidia inak. Ľudia ťa majú neskutočne radi a nikdy na teba nezabudnú. Pri animátorstve a jednorazových akciách nemáš takú šancu sa zblížiť so všetkými a dostať sa im navždy do pamäte. Ľudia okolo centra sú vždy obrovským darom pre ľudí v centre. Posledný, vtipnejší rozdiel je, že v tom centre si vlastne celý čas v práci – ješ, spíš, modlíš sa… To však nie je všetko. Je tam aj kaplnka, čiže povrchnejšie vzaté, si stále aj v kostole. A posledný bod – je to bývalý kláštor a pri animátorstve ani ničom inom podobnom nemusíš vstúpiť do kláštora.

Podelíš sa s nami o niektoré zážitky zo svvojej služby?

Zážitkov je neúrekom. Je najlepšie to všetko zažiť. Jedným z tých, ktoré často a rád spomínam, je, keď nás vytopilo uprostred noci po mesiaci môjho pobytu v centre. Vtedy sme ručne len pomocou toho, čo má každá domácnosť, vyčerpali z podzemných priestorov viac ako päťsto litrov vody. Boli sme na to dvaja v skorých ranných hodinách.

Ďalej z tých hlbších to bol určite každý jeden rozhovor s kýmkoľvek, kto prišiel. Veľkým zážitkom bola tiež diakonská vysviacka, na ktorú som sa tešil a nakoniec som bol až na agapé po nej, lebo dobrovoľnícka služba je aj o obetovaní takýchto príležitosti. Za to som mohol aspoň ochutnať všetko mäso v guláši a guláš skôr ako ostatní.

„Dobrovoľníctvo je pre mňa v samej podstate
len konanie dobra bez zábran.“

Mimo centra je jeden silný a aj vtipný zážitok zo 14. 9. 2021. Vtedy bol pápež František na Slovensku s mladými v Košiciach a ja som sa z večera do rána stal vedúcim tímu. Bol som zodpovedným človekom za osem dobrovoľníkov na pracovisku, ktoré bolo zhodou okolností mimo areálu štadióna. Ako dobrý vedúci som sľúbil svojmu tímu, ako bolo prisľúbené zhora, že sa na hlavný program dostaneme. Problém bol, že hoci sme prišli v dostatočnom predstihu, pred štadiónom boli rady, ktoré nebolo reálne prekonať. Od toho momentu som vďačný Bohu za to, čo sa dialo. Dobrovoľnícke vesty a jedna odvážna členka tímu nás dostali až na štadión aj cez nekonečné rady. Na toto nikdy nezabudnem. Ako bonus, na štadión sme sa dostali aj s veľkou škatuľou plnou bagiet – prakticky bez kontroly –, hoci sme ani sami nevedeli, čo tam v skutočnosti je.

Čo ti dobrovoľníctvo vzalo a dalo?

V prvom rade mi vzalo veľa spánku, v druhom rade stabilnú váhu v norme. (smiech) Ak by som mal menovať ďalej, boli by to mnohé ilúzie, nudné dni. Ak má zaznieť niečo podstatné, tak mi to vzalo prebytok programu. Dobrovoľníctvo mi vzalo aktivity, ktoré pre mňa boli nadbytočné a záťažové. Vzalo mi kus ega a pýchy. Prišiel som o mnohých priateľov, ale získal som nových. Dobrovoľníctvo potlačilo pocit nadriadenosti, ktorý som možno na začiatku mával, a prinieslo pocit obyčajného človeka. Starý človek, ktorým som bol, ma dobrovoľníctvom spolu s Kristom oblieklo do nového ja.

Čo by si odkázal mladým a ľuďom túžiacim slúžiť?

Nech sa neboja a idú za tým. Nech sa neboja opýtať sa na túto možnosť, alebo si to najprv vyskúšať. Nikto nepadol z neba dokonalý a nikto nie je dokonalý dobrovoľník. Je to služba, ktorá ti dá viac, ako jej dáš ty. Je to služba, v ktorej rastieš 24/7, a dáva ti nezabudnuteľné zážitky. Služba dobrovoľníka je pre každého, kto dokáže zapáliť svoje srdce pre jednu vec a túži po nej. Buď hrdina pre seba samého, ale aj pre svoje okolie. Choď do toho a vlastným príkladom prilákaj ďalších do tejto služby.

Ak by ste mali záujem o viac informácií o dobrovoľníctve, službe v Diecéznom centre v Bojničkách alebo o čomkoľvek, čo vás zaujalo, nebojte sa pýtať, pretože kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. Veľmi radi vám prinesieme viac informácií aj svedectiev o dobrovoľníctve, kontaktujte nás na: redakcia@mojatrnavska.sk.

  • OZ katarínka
  • Saleziáni don Bosca na Slovensku
  • eRko
  • Domka www.domka.sk
  • charita
  • diecézne centrá mládeže
  • Vides Slovakia – www.vides.sk
  • centrá voľného času
  • ZKSM
  • škola
  • pro life
  • DofE
  • NSM
  • SDM
  • Gifra
  • františkánska skúsenosť
  • Laura – www.laura-mladez.sk
  • Festival Lumen
  • Pochod za život
  • Národné púte (Šaštín, Levoča, Nitra)
  • blahorečenia a svätorečenia
  • Antiochia (ČR)
  • športové podujatia
  • Savio
  • Cesta domov
  • Dobrá novina
  • farnosť
  • tábory pre utečencov
  • diecézne stretnutia mládeže
  • diecézne centrá pre rodinu
  • Vysoká nad Uhom
  • miništrovanie, liturgické čítania
  • … a všade inde, ako doma, v práci, v škole i na ulici – čo i len úsmevom.

Foto: archív respondenta

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.