Home » Archives » Nemožné na počkanie alebo Ako sme spoznali farnosť Križovany

Nemožné na počkanie alebo Ako sme spoznali farnosť Križovany

O vdp. Lovičovi šli superakčné chýry – ale že s ním „frčí“ celé jeho farské osadenstvo, o tom sme sa neplánovane presvedčili, keď sme ako tím spolu vstúpili do prípravy Arcidiecézneho stretnutia rodín.

Autor: Mária Kohutiarová

O vdp. Lovičovi šli superakčné chýry – ale že s ním „frčí“ celé jeho farské osadenstvo, o tom sme sa neplánovane presvedčili, keď sme ako tím spolu vstúpili do prípravy Arcidiecézneho stretnutia rodín.

Patrón farnosti: Povýšenie Svätého kríža

Správca farnosti: vdp. Maroš Lovič (farský administrátor)

Sväté omše:  nedeľa  7.30, 10.30 h Križovany, 9.00 h Vlčkovce

História: Križovany ako obec ležia na priesečníku ciest – na križovatkách. Jej počiatok dosvedčujú početné archeologické nálezy, osídlenie je takto datované už od paleolitu. Prvý záznam o fare je z roku 1397, v roku 1490 už máme dokument o kánonickej vizitácii. V ďalšom zázname z vizitácie v roku 1847 sa spomína spis z roku 1694, podľa ktorého tunajší kostol a jeho tri oltáre znivočil oravský župan Imrich Tokoly – kostol používal ako maštaľ. V blízkosti obce viedla obchodná cesta s názvom Via Bohemica, predpokladá sa, že spájala Nitru a juhomoravskú kmeňovú oblasť. Je možné, že touto cestou šli aj svätí Cyril a Metod. 

Interiér chrámu: Trojloďový barokový kostol, takéto typy sa stavali na Morave a v Čechách, v Maďarsku či Rakúsku. Starobylosť obce aj kostola súvisia, čo je doložené zakladacou listinou z roku 1296. Základ kostola tvorí románska rotunda povýšenia Svätého kríža z 13. storočia, dnes je v nej adoračná kaplnka. Predpokladá sa – zatiaľ sa dohad nepotvrdil –, že patrila kláštoru. Zasvätenie rotundy Svätému krížu (patrocínium povýšenia Svätého kríža je z neskoršieho obdobia) bolo typické pre poveľkomoravské až románske obdobie, hrúbka muriva rotundy je všade jeden meter. O histórii barokového kostola sa toho veľa nevie – isté je, že v čase jeho stavby aj rotunda dostala niektoré zásahy, ktoré zakryli jej pôvodný románsky charakter. V roku 1937 však malý barokový kostol zbúrali a k rotunde pristavali súčasný kostol. Jeho architekti veľmi citlivo začlenili rotundu do novej stavby. Zaujímavosťou je aj kríž na bočnom pilieri – bol prinesený pútnikmi z Jeruzalema.

OFOTO

Zaujímavosti: Keď sme prišli do farnosti prvý raz, pozvaní vdp. Lovičom kvôli Arcidiecéznemu stretnutiu rodín, vedeli sme, že má prísť aj niekoľko ľudí z farnosti. Lenže to bola plná farská obývačka, a to vraj všetci nemohli prísť. Čo bolo fascinujúce (a bolo to tak aj po druhý, tretí raz, ba aj počas služby na stretnutí rodín), všetci tvorili veľmi súdržný, ochotný, radostný tím. Aj oni sami ako farníci priznali: „Nám to tu ‚frčí‘, ale nebolo to tak vždy.“ Taká drobnosť: pán farár poprosil, aby gazdinky napiekli na občerstvenie koláče pre hostí stretnutia – bola ich plná farská obývačka… Ale deň predtým prišli poslední ľudia na poradu zo svätej omše s jednoduchým odkazom: v obale, kde sa mali zapisovať „koláčové“ dary, bola vložená nie malá bankovka… Komunikácia, ochota, systém práce, nápaditosť a kreativita ochotných ľudí z farnosti nám mierne vyrážali dych – doteraz sme si mysleli, že len tím MTA je schopný nemožného. Plénum bolo neskutočné: od veľmi ochotnej pani starostky cez zvukárov, kostolníkov, organistku, montérov stanov a lavičiek, šéfov animátorov a animátorov samotných, trénera futbalu, požiarnikov, zdravotníkov, ba dokonca aj čašníkov, ktorí až do pléna počúvajúcich prednášky nosili na tácke nakrájané melóny. Ani farské oznamy nehovoria o nude: v polovici júla je na programe farský tábor Malý princ, pán farár mal opekačku s prvoprijímajúcimi, na Youtube kanáli nie sú „zavesené“ len sväté omše, ale aj nahrávky duchovných obnov. A ako jedna z mála farností diecézy verne zdieľa materiály diecézneho časopisu. Dokonca sme na webových stránkach farnosti našli vynikajúci materiál z Talianska pre formáciu manželov: Mysteriogrande či podcasty pre rodičov k príprave na prvé sväté prijímanie. Aj Križovanci pri príprave stretnutia rodín x-krát s láskou a radosťou spomenuli Deň farskej rodiny, kde si užili vzájomnú prítomnosť, agapé, aktivity… Pochopili sme, prečo je altánok na farskom dvore taký veľký a prečo je tam toľko lavičiek a stolov – rovnako nám bolo jasné, že obrovské pastoračné centrum v podkroví novej fary nie je len na parádu, ale pulzuje v ňom život. Pri svätej omši nám bolo potešením vidieť okrem bežných miništrantov slúžiť mužov ako mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania, čo je darom v každej farnosti. Zaujal nás aj premyslený spôsob rozdávania Eucharistie bez tlačenia sa a státia v rade. A na čo môžu byť križovanskí farníci ešte hrdí: tu sa viera neskrýva! Križovanmi vás sprevádzajú nie hocijakí svätí: socha Panny Márie je prvou, svätý Florián v atletickom postoji kúsok od fary druhou sochou svätca, pri autobusovej zastávke vás postráži svätý Jozef a v samostatnej kaplnke pri cintoríne verne mlčí svätý Ján Nepomucký. 

Aktivity a spoločenstvá vo farnosti: K dispozícii sú workshopy pre rodičov a prvoprijímajúce deti, príprava birmovancov, piatkové sväté omše pre mladých, adorácia pre mužov. Fungujú rodinné stretká aj biblické stretká pre deti. Ako jedna z mála farností majú okrem ekonomickej (povinnej) farskej rady aj pastoračnú farskú radu, ktorá sa pravidelne stretáva – a farnosti prospieva. V každom prípade sme sa po treťom sedení cítili so farnosti ako doma, prijatí, vzácni a potrební. Potom fakt nie je problém robiť nemožné na počkanie…

Foto: archív farnosti, autorka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.