Autor: Mária Kohutiarová
V nedeľu 4. septembra 2022 bol blahorečený jeden z najkratšie pôsobiacich pápežov v histórii – no napriek tomu Svätý Otec František hovorí o jeho nezmazateľnej stope v dejinách Cirkvi.
Pápež Ján Pavol I., vlastným menom Albino Luciani, rodák z talianskych Dolomitov, sa na pápežský stolec dostal v konkláve 26. augusta 1978. Tento deň určil pápež František aj za deň jeho spomienky v Cirkvi. Biskupským heslom Jána Pavla I. bolo „humilitas“ – „pokora“. Za tridsaťtri dní svojho pontifikátu stihol napísať napríklad deväť príhovorov, tri posolstvá, tri apoštolské listy. Je známy ako literát, z jeho pera pochádza vynikajúci titul Listy včerajším. Výberom svojho pápežského mena chcel nadviazať na prácu svojich predchodcov, predovšetkým v súvislosti so zvolaním Druhého vatikánskeho koncilu. Blahorečenie pápeža Jána Pavla I. bolo podnietené uznaním zázraku z 23. novembra 2011, keď bolo v Buenos Aires na jeho príhovor náhle uzdravené dievčatko vo vážnom zdravotnom stave v situácii, keď lekári konštatovali, že zomiera. Svedkovia procesu hovoria o ňom ako o človeku modlitby, blízkosti ľuďom a chudoby. Napriek tomu bol znamením nežnosti Boha, hovorili o ňom aj ako o pápežovi úsmevu. Zaujímavosťou je aj svedectvo emeritného pápeža Benedikta XVI. o jeho živote – je to prvýkrát, čo vydáva do tohto procesu svedectvo pápež o pápežovi. Albino Luciani zomrel náhle na infarkt, našli ho mŕtveho, ako zviera pripravovanú katechézu o rozvážnosti. Homília blahorečenia bola ukončená jeho obľúbenou modlitbou: „Pane, prijmi ma takého, aký som, s mojimi chybami, s mojimi nedostatkami, ale daj mi stať sa takým, akého si ma praješ. Amen.“
Zdroj a foto: Vatikánsky rozhlas
