Autor: Mária Kohutiarová
Toto ťažko vysloviteľné dlhé latinské slovo v sebe skrýva jednu zo základných právd našej viery – a každodennú udalosť svätej omše.
Transsubstanciácia je jednoducho povedané premena podstaty chleba a vína na podstatu Kristovho tela a krvi pri liturgii – alebo skrátene predpodstatnenie. Katechizmus Katolíckej cirkvi nám hovorí, že „spôsob Kristovej prítomnosti pod eucharistickými spôsobmi je jediný svojho druhu. Povyšuje Eucharistiu nad všetky sviatosti… V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté ‚opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus‘“ (KKC 1374). Kristus sa v tejto sviatosti stáva prítomným premenením chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. Cirkevní otcovia rozhodne potvrdili vieru Cirkvi v účinnosť Kristovho slova a pôsobenia Ducha Svätého pri tomto premenení. Svätý Ambróz o premenení hovorí: „Buďme presvedčení, že toto nie je to, čo vytvorila príroda, ale to, čo konsekrovalo dobrorečenie. A sila dobrorečenia je väčšia ako sila prírody, lebo dobrorečením sa mení aj sama príroda… Ak teda mohlo Kristovo slovo z ničoho urobiť to, čo nebolo, nemôže veci, ktoré sú, premeniť na to, čím neboli? Veď dať veciam prvotnú prirodzenosť nie je menej ako zmeniť ju.“ Rovnako Tridentský koncil potvrdzuje, že konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi (porov. KKC 1376). Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá, kým jestvujú eucharistické spôsoby. Kristus je prítomný celý a úplný pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej časti, takže lámanie chleba Krista nedelí (porov. KKC1377).
Foto: pexels.com
