Autor: Mária Kohutiarová
Turisti a tí, čo majú malé deti, to dobre poznajú: kráčať s niekým znamená prispôsobiť sa.
Kráčať sám je síce jednoduchšie a pohodlnejšie, lebo sa nemusíte nikomu podriadiť a idete si po svojom. Hrozí však riziko osamelosti a egoizmu, ktoré však pri kráčaní v Cirkvi nechceme. Preto nás pápež František povzbudzuje k tomu, aby sme kráčali spolu. Znamená to zabudnúť na svoje predstavy, ako má čo vyzerať (ja aj iní, aj okolnosti), kedy sa to má udiať a aký má byť výsledok. Prijímanie znamená prijať vzácnosť okamihu a človeka. Ak je toto pre mňa viac, vtedy sa otvára srdce toho, s kým kráčam. Znamená to prijať aj jeho nedokonalosti, chyby, divné spôsoby, nie celkom kóšer názory – iba v postoji, že ak je vzácny Bohu, aj ja sa môžem od každého človeka niečo naučiť. Jednoduchý spôsob sa naskytuje pri bežnom odchode zo svätej omše: kedy som šiel len tak s niekým, koho vídam odchádzať samého? Kedy som mu robil spoločnosť, zaujímal sa, kráčal s ním nohami aj srdcom?
Foto: pexels.com