Autor: Monika Martinkovičová
Meno profesora Jozefa Heribana nie je neznáme – no málokto vie, že ide o rodáka zo Šelpíc, vďaka ktorému je nám Božie slovo zrozumiteľnejšie a bližšie.
Detstvo so snami
Jozef sa narodil 7. mája 1925 v Šelpiciach rodičom Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), vyrastal spolu s dvoma súrodencami. Od detstva v ňom rástla túžba po misionárskom živote – o tejto službe sníval mladý Jozef Heriban spoločne so svojím priateľom a rodákom Viliamom Hlbockým. Už v detstve si predstavovali, aké to bude, keď budú misionármi. Keď mal mladý Jozef pätnásť rokov, jeho matka zomrela.
Vo veľmi skromných podmienkach domova a formovaný saleziánskou spiritualitou (v roku 1943 absolvoval saleziánsky noviciát v Hronskom Beňadiku) sa začína život mladého novica uberať podľa Božieho plánu.
Nepriazeň komunistického režimu si v živote Jozefa Heribana Boh premenil na požehnanie. Keďže ho zasiahla takzvaná Barbarská noc, bol nútený 1. septembra 1950za pomoci už dnes blahoslaveného Titusa Zemana prekročiť československú hranicu. Po neľahkej ceste do Turína pokračoval v štúdiách, ktoré zakončil v roku 1955 licenciátom z teológie (ThLic.). Sviatosť kňazstva prijal 1. júla 1955 v turínskej Bazilike Panny Márie Pomocnice kresťanov. Prvú primičnú svätú omšu vo svoje rodnej obci mal možnosť sláviť až 10. augusta 1969 za účasti vtedajšieho správcu farnosti vdp. Rudolfa Grmana. Bola to veľká udalosť, čo dokumentujú aj mnohé fotografie zachované v rodinných albumoch mnohých Šelpičanov. Túžbu malého chlapca stať sa kňazom a misionárom nezastavilo ani množstvo prekážok na jeho životnej ceste. Skúšky, akou bola smrť matky ešte v Jozefovom nedospelom veku, rovnako ako nepriaznivý politický režim výrazne sťažovali formáciu jeho budúceho kňazského povolania. Neskôr, keď sa stáva profesorom biblických vied, venuje všetko svoje úsilie dielam, ktoré výrazne pomáhajú pri štúdiu Svätého písma odbornej i laickej verejnosti.
Vzdelávanie, vytúžená misionárska pastorácia, vedecká činnosť
Po ukončení štúdií sa jeho chlapčenská túžba byť misionárom stáva skutočnosťou, a to
v rokoch 1957 – 1967, keď začal pôsobiť ako profesor Svätého písma v saleziánskom Teologickom študentáte v Chofu (Tokio). Zároveň bol špirituálom bohoslovcov. V rokoch 1965 – 1973 pôsobil ako kaplán a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice „Seibi Gakuen College“ v Akabane v Tokiu. V roku 1973 sa začala nová etapa činnosti profesora Heribana v Japonsku. V meste Osaka zastával viaceré dôležité úlohy. Bol direktorom saleziánskej komunity pri strednom a vyššom Gymnáziu Seiko Gakuin a zároveň správcom tamojšej farnosti (Tennoji Katorikku kyokai). Páter Jozef sa vracia do Talianska po takmer dvadsiatich rokoch v roku 1976 s cieľom študovať apoštolské listy. Roku 1979 začal prednášať exegézu Pavlových a apoštolských listov, ako aj novozákonnú gréčtinu.
Počas komunistického režimu, keď bola Cirkev prenasledovaná a chýbali knihy, texty a iné pomôcky pre dôkladné štúdium teológie, bolo profesorovi Heribanovi predstaveným umožnené publikovať potrebnú literatúru v slovenčine pre kňazov a študentov teológie. V roku 1986 vyšla Bibliografická príručka pre štúdium Svätého písma. Pri príležitosti 25. výročia založenia Slovenského ústavu Cyrila a Metoda vyšli v roku 1988 Úvody k jednotlivým spisom do Nového zákona, zodpovedajúce najnovším poznatkom biblických štúdií. Po siedmich rokoch intenzívnej práce profesora Heribana vyšiel v roku 1992 Príručný lexikón biblických vied – dielo, ktorým získal svetové uznanie pre slovenskú biblickú vedu. Spomínané dielo má nesmierny presah pre vzdelávanie ďalších generácii teológov.
Požehnaných osemdesiatštyri rokov života profesora Heribana, kňaza, misionára, teológa, biblistu, vedca, nedokáže tento článok obsiahnuť, ale môže mnohé poodhaliť a upriamiť pozornosť na muža hlbokej viery, ktorému stačila úprimná túžba, keď ako chlapec sníval o misiách v zahraničí. Nemohol vtedy ani len tušiť, že Boh jeho túžbu zoberie vážne a použije všetky talenty a schopnosti, ktoré do neho vložil.
Ocenenia
Profesor Heriban počas svojho života získal mnoho ocenení a uznaní za svoje dielo. Na Slovensku mu svoje ocenenie udelili dvaja prezidenti: Rudolf Schuster udelil slovenskému teológovi a biblistovi, profesorovi na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme a dlhoročnému profesorovi na univerzitách v Japonsku – Jozefovi Heribanovi, SDB, „za jeho odbornú činnosť a za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí“ striebornú pamätnú medailu prezidenta SR. Prezident Ivan Gašparovič udelil profesorovi Jozefovi Heribanovi ako cirkevnému vedcovi vyznamenanie Pribinovho kríža III. triedy. Trnavská univerzita v Trnave udelila profesorovi Heribanovi na návrh Teologickej fakulty TU v Bratislave 12. decembra 2005 čestný doktorát „za celoživotné dielo v odbore biblických vied a osobitne za prínos k uvedeniu do prehĺbeného štúdia Svätého písma na Slovensku a za dôstojné reprezentovanie Slovenska v zahraničí i doma“.
Návraty do rodných Šelpíc
S láskou si spomíname na pravidelné návštevy profesora Jozefa Heribana domov po dlhých rokoch strávených na misijných cestách a istým spôsobom aj vo vyhnanstve. Plný vďačnosti a lásky prichádzal pravidelne v porevolučnom období, aby spoločne s rodákmi slávil sväté omše, vždy sa prihovoril slovami: „Drahí Šelpičania,“ a takto svojich rodákov nosil vo svojom srdci počas celej doby v exile. Jeho radosť, že sa mohol stretnúť s mnohými svojimi rovesníkmi a zároveň sa zúčastniť na rôznych slávnostiach v rodnej obci, bola nesmierna, o čom svedčia aj rôzne dokumenty. Taktiež rád prišiel na osobné stretnutia a besedy, kde bola možnosť položiť mu otázky, zaspomínať, poprípade vyjadriť uznanie. Pri svojich návštevách rodnej obce, keď sa so svojimi rodákmi rád stretával, spomínal mnohé príbehy a momenty z misijnej pastorácie. Milé bolo aj to, keď v Japonsku prišiel na nejaké stretnutie, a tam mu okamžite ponúkali stoličku, pretože na fyzické pomery Japoncov bol príliš vysoký.
Koniec alebo začiatok?
Jozef Heriban odišiel do domu nebeského Otca 16. apríla 2009. Tesne pred smrťou sa rozhodol, že jeho telesné pozostatky majú byť uložené v rodných Šelpiciach – tak sa vlastne vrátil s telom domov a dušou do náručia večného svetla. Saleziánsky kňaz Jozef Heriban dostal od Boha nielen dar kňazstva, ale tým aj možnosť formovať mladých ľudí. Profesor Jozef Heriban bol nesmierne inšpirujúcou osobnosťou, pretože miloval Boha a ľudí a tejto svojej láske obetoval všetko napriek tomu, že mal mnoho dôvodov to vzdať. Keď sa pozrieme na jeho život a dielo, ktoré nám zanechal, dá sa nad tým iba žasnúť. Nesmierne ho priťahovalo štúdium Svätého písma, objavil v ňom obrovské poklady, čo ho stálo veľa námahy. Dnes by sme sa mali pred touto jeho láskou k Písmu zastaviť a možno si položiť otázku: „Snažím sa poznávať svojho Boha v jeho Slove?“
Foto: radiomaria.sk
