Autor: Zuzana Vandáková
Prichádzam do Trenčína už v nedeľu, aby som ponúkla svoje srdce a sily mediálnemu tímu T22. Až do štvrtka bol pre nás dobrovoľníkov pripravený takzvaný „prípravný týždeň“. Zúčastnila som sa všetkých štyroch NSM (R13, P15, P18 a T22), vždy ako dobrovoľníčka. Každé bolo originálne, každé v niečom výnimočné a každé bolo darom. Počas dní príprav sme sa spoločne modlili, mali duchovnú prípravu, pracovali v tímoch, spoznávali Trenčín a nechýbala aj záverečná veselica. Bol to čas stíšenia, načerpania aj služby, ale aj radosti, novovzniknutých priateľstiev a spolupatričnosti.
Čo pritiahlo stovky mladých, aby venovali svoj čas, sily, srdce, seba samých do služby pre Národné stretnutie mládeže T22? Už v nedeľu večer mi znejú slová vedúcej tímu dobrovoľníkov: „To, že Pán Ježiš miluje mladých.“ Uvedomujem si, že aj moja motivácia je veľmi podobná – túžim mladým pomôcť, aby sa stretli so živým Bohom. A ak som svojou službou k tomu prispela čo len malou kvapkou, splnilo to svoj cieľ.
Ale aby som to uviedla na pravú mieru – služba nikdy neobohacuje len jej príjemcov, ale vždy aj samotného slúžiaceho. Túto skúsenosť som mala vo svojom živote už mnoho ráz. A zažila som to aj na T22 v Trenčíne počas posledného júlového týždňa.
Visačka, ktorú som nosila pripnutú na tričku, bola pre účastníkov tichým svedectvom o tom, že keď potrebujú, môžu sa na mňa obrátiť. A aj to robili. Druhí vedeli, že som k dispozícii slúžiť. Túžim po tom, aby v mojom bežnom živote boli mojou visačkou moje žiariace oči a úsmev, aby ľudia vedeli, že som k dispozícii a ochotná slúžiť.
Bohatý program, ktorého som sa vďaka druhu svojej služby mohla v plnej miere zúčastniť, neraz daroval husiu kožu, „rezal“ do živého, pozýval nezostať nepohnutý na sedačke, ale vykročiť, usvedčoval, prinášal pokoj aj svetlo a v neposlednom rade aj množstvo vzácnych stretnutí. Kristus medzi nami bol doslova hmatateľný, mohla som sa ho dotknúť nielen v Eucharistii, ale aj vo svojich bratoch a sestrách.
Najviac ma asi zasiahla sobotňajšia adorácia. Bola som už dosť unavená, ale napriek tomu som sa rozhodla na ňu ísť. Za pódiom som sa schúlila do klbka a užívala si Božiu prítomnosť. Len tak som spočívala v Bohu. Spolu s dvomi tisíckami ďalších mladých a zasvätených. Nebola to len moja osobná modlitba, ale aj modlitba Cirkvi. Alebo keď som putovala po EXPO povolaní a zažila to, že napriek všetkým predpovediam prestalo pršať, a mohla stretnúť mnoho srdcu blízkych zasvätených.
Národné stretnutie mládeže T22 bolo autentické, silné spoločenstvo viery, nádeje a lásky, ktoré si každý zúčastnený odniesol domov vo svojom srdci. A veru, bude z čoho čerpať ešte po dlhý čas.
Foto: Michal Koricina
