Autor: Lucia Froncová
Bratia františkáni si každoročne pripomínajú odchod duše svätého Františka z Asissi, svojho zakladateľa, v predvečer jeho liturgického sviatku svätou omšou a obradom tranzitus.
Dňa 3. 10. 2022 sa vo františkánskom Kostole Všetkých svätých v Hlohovci uskutočnila slávnostná svätá omša pri príležitosti sviatku svätého Františka z Assisi. Hoci sviatok tohto svätca pripadá na 4. október, bratia františkáni si pripomínajú odchod jeho duše do večnosti už večer pred týmto dňom. Hlavným celebrantom svätej omše bol páter Jeremiáš Daniel Kvaka a slávnostným kazateľom bol hlohovský dekan Jozef Schwarz. Liturgické čítania z nového františkánskeho lekcionára, ktorý vyšiel pri tejto príležitosti spolu s františkánskym misálom, predniesli členovia františkánskeho svetského rádu – terciári, ktorí si pripravili aj obetné dary. Pán dekan Jozef Schwarz prítomných veriacich privítal – „milí Fraštačani a milí Žochári“, pretože okrem hlohovských terciárov vždy na sviatky svätého Františka prídu aj terciári z mesta Topoľčany, odkiaľ pán dekan pochádza. Poukázal na to, že tieto dni sme slávili v oboch kostoloch veľké slávnosti, keďže farský kostol je zasvätený svätému Michalovi a je to práve svätá omša, ktorá je tým najvýznamnejších a najkrajším spôsobom oslavy, lebo je to sprítomnenie Kristovej obety za nás. Vo svojej homílii pripomenul viaceré charakteristické črty svätého Františka. Keď žil svätý František v 15. storočí, Cirkev si prevádzala ťažkým obdobím, a Boh povedal svätému Františkovi, aby opravil jeho dom. Udialo sa to v Kostole sv. Damiána. V taliančine sa kostol aj Cirkev povedia tým istým slovom, preto môžeme povedať, že František mal obnoviť nielen kostol, ale aj celú Cirkev. Bolo úžasné, že táto zmena Cirkvi sa udiala zdola, od obyčajného mnícha, a nie zhora, ako sme zvyknutí, že rozhodujú o všetkom len vysoké autority. Je to aj výzva pre nás, aby sme každú zmenu začali od seba, premenou nášho života. Svätý František bol mužom viery, preto aj my sme povinní túto vieru dennodenne žiť a ďalej odovzdávať. To je krásna úloha aj všetkých starých rodičov, aby boli ohlasovateľmi viery.
Ďalšou vlastnosťou svätého Františka bola jeho pokora, úprimnosť, aby sa splnili slová evanjelia, v ktorých sa píše, že Božie kráľovstvo Boh zjavil maličkým. Máme si aj my vyprosovať detskú, úprimnú vieru, lebo dospelí ľudia už špekulujú, klamú, ale deti vždy povedia pravdu. Svätý František si pred smrťou zavolal svojich bratov, čo je príkladom spoločenstva. Preto je pán dekan rád, že fara spolu s kláštorom aj v tento deň vytvorila jedno krásne spoločenstvo. Hlbokú duchovnú atmosféru celého slávenia vytvárali spevy Taizé, ktoré si pripravili speváci Taizé zoskupenia. Svätá omša vyvrcholila obradom tranzitus, v rámci ktorého si bratia františkáni len za svetla sviečok pred relikviou svätého Františka pripomenuli prechod duše tohto svätca do večnosti. Úryvky z jeho životopisu predniesol gvardián kláštora páter Augustín Peter Hlavina, OFM, a spevy predniesol páter Bruno Peter Včela, OFM. Tranzitus bol ukončený modlitbou piatich Otčenášov a požehnaním s relikviou svätého Františka. Po svätej omši boli všetci veriaci pozvaní na rodinné agapé, ktoré si pripravili hlohovskí terciári.
Foto: Lucia Froncová
