Autor: Kristína Majerová
Milka Psárová, poradkyňa Centra konkrétnej pomoci Femina v Prešove, už štyri roky podáva pomocnú ruku tým, ktorí o pomoc žiadajú.
„Chceli sme byť bližšie k ľuďom, ktorí nás potrebujú,“ hovorí Milka Psárová, „preto sme pod záštitou Fóra života rozšírili pôsobnosť poradní aj do východoslovenského regiónu. Počas obdobia fungovania poradní (od r.2018) bolo riešených množstvo nových prípadov, pričom viacerým klientom sme pomoc poskytovali opakovane.“
V rozhovore o činnosti poradne Femina nám porozprávala:
- kto tvorí jadro klientov,
- v akých prípadoch musí spolupracovať s inštitúciami ako je polícia, sociálno-právna kuratela, súdy…,
- čo je pre ňu osobne najvyššou pracovnou výzvou.
Milka, od istého času v poradni Femina Prešov a Snina poskytujete aj špecializované sociálne poradenstvo, na činnosť ktorého ste tento rok získali akreditáciu od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Čo si však máme predstaviť pod špecializovaným poradenstvom?
Pre lepšie vysvetlenie začnem základným poradenstvom, ktoré funguje predovšetkým na báze poradenského rozhovoru. Už v prvej fáze sa snažíme klientovi pomôcť, ale ak si to situácia vyžaduje, delegujeme ho na príslušné odborné pracovisko – obrazne povedané, akoby ste navštívili všeobecného lekára, ktorý vás odošle v prípade potreby k špecialistovi.
Špecializované sociálne poradenstvo v rámci Prešovského samosprávneho kraja (ďalej len „PSK“) zatiaľ poskytuje jedna poradkyňa. Ide takpovediac o vyšší stupeň poradenstva, s hlbším rozmerom. V rámci špecializovaného poradenstva vykonávam podrobnejšiu analýzu problému a hľadám podľa možností najlepšie a najkomplexnejšie riešenie. Pracujem s klientom tak dlho, ako si to povaha problému vyžaduje, resp. dokedy to vyžaduje klient, prípadne dokedy spolupracuje. Samozrejme, ani špecialista nemôže byť špecializovaný na všetko, preto je nevyhnutná úzka spolupráca s ďalšími odborníkmi. V prípade potreby máme k dispozícii právničku a psychologičku, prípadne klientom sprostredkujem centrum právnej pomoci, exekučné poradenstvo a podobne.
Ako Ťa klienti najčastejšie kontaktujú?
Spôsob, akým nás ľudia nájdu, je vskutku rôznorodý. Najčastejšie nás kontaktujú telefonicky, prípadne e-mailom alebo prostredníctvom sociálnych sietí. Zakaždým, ak vidím neznáme číslo, očakávam, že niekto potrebuje pomoc. Takisto sú situácie, keď nám klientov sprostredkujú z ďalších projektov piliera konkrétnej pomoci. Zvyčajne sa to týka osôb s trvalým alebo prechodným pobytom v Prešovskom kraji.
Kto sú prevažne tvoji klienti?
Ide o širší záber cieľovej skupiny. Tvoria ju predovšetkým ženy, osamelé matky s deťmi a rodiny v núdzi. Isté percento klientov tvoria marginalizované skupiny, často s opakujúcou sa genézou, ktorí sú mnohokrát bez základov finančnej gramotnosti. Výnimkou nie sú ani klienti, ktorí sa nachádzajú vo vysokých priečkach spoločenského rebríčka, majú dobré ekonomické zázemie, avšak ocitli sa v zložitej situácii a mnohokrát aj touto cestou hľadajú riešenie. Ide napríklad o osoby zažívajúce domáce násilie a diskrimináciu.
Riešiš teda aj neľahkú tému domáceho násilia. Vieš nám priblížiť ako konkrétne?
Práca s obeťami domáceho násilia je psychicky náročná. Ide o rôznorodú pomoc. Nedá sa to zovšeobecňovať. Ku každému klientovi pristupujeme individuálne. Vstúpiť však do proaktívnej pomoci môže byť nielen pre mňa, ale taktiež aj pre samotnú obeť riskantné, nakoľko násilie môže v súkromí eskalovať. Existujú však rôzne spôsoby, ako s obeťou komunikovať a vyjadriť jej podporu. Niekedy sú situácie, keď je potrebné nájsť napríklad bezpečnú strechu nad hlavou, či už v rámci krízovej intervencie alebo na základe dlhodobej situácie v rodine. Žiaľ, nedisponujeme vlastnými priestormi na bývanie, preto zvyčajne hľadám pomoc prostredníctvom iných spolupracujúcich organizácii. Taktiež sú okolností, keď je potrebná spolupráca so sociálnoprávnou kuratelou alebo s orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade potreby poskytujem týmto orgánom súčinnosť.
Aké sú najčastejšie prejavy násilia v praxi?
V praxi sa najčastejšie stretávame s fyzickým a psychickým násilím. Je smutné, že sa mnohé ženy ocitajú v područí manipulátorov a agresorov. O to horšie, ak sa v rodine nachádzajú deti. Snažím sa k jednotlivým prípadom pristupovať citlivo, prejavujem obetiam podporu, ale nenútim ju do toho, čo nechce, pretože sama najlepšie vie, čo je pre ňu najviac ohrozujúce.
Poskytuje Centrum konkrétnej pomoci FEMINA aj materiálnu pomoc?
Áno, poskytuje. Sprostredkúvame ošatenie, obuv, potraviny, prípadne nevyhnutné veci pre malé bábätká, ako napríklad mlieko, plienky… Niekedy sa nám ozývajú mamičky, ktoré chcú do rodiny darovať postieľku, kočík, autosedačku, výbavičku pre novorodencov a podobne. Takisto pri vypuknutí konfliktu na Ukrajine sme sa podieľali na poskytovaní materiálnej pomoci pre utečencov.
Chcem podotknúť, že záujemcov o materiálnu pomoc je oveľa viac ako možností na uspokojenia ich potrieb. Do značnej miery sme sami odkázaní na dobrovoľníkov, darcov a sponzorov.
Myslíš si, že je materiálna pomoc naozaj pomocou? Nebolo by lepšie naučiť tých ľudí „loviť ryby“?
Pomoc to v každom prípade je, o tom nepochybujem. Je adresná, vieme, čím konkrétne pomáhame a na aký účel ide. Uvedomujeme si, že ľudia potrebujú preklenúť aspoň na istý čas ťažké obdobie. Cieľom však nie je podporovať odkázanosť na sociálne dávky, aj keď v rámci špecializovaného poradenstva poskytujem aj tieto informácie. Mnohí naši klienti nevedia ako a kde si môžu vybaviť napríklad dávku v hmotnej núdzi, príspevky a podobne. Osobne som však oveľa radšej, keď vidím, že sa ekonomická situácia klienta zlepšuje a postupne sa stavia na vlastné nohy.
Napriek množstvu zla, ktoré okolo nás je, existuje našťastie aj množstvo dobrých ľudí, ktorí sú ochotní pomáhať. Preto mi nedá v tej súvislosti nespomenúť osobnú skúsenosť pri spolupráci s jednou pani doktorkou. Potrebovala som zohnať pre pár rodín oblečenie a obuv. Oslovila som ju. Neváhala ani chvíľu, rozposlala v nemocnici mail kolegyniam a vďaka jej iniciatíve sa vyzbieralo niekoľko vriec oblečenia, ktoré putovali do rodín. Dokonca sama na vlastnom aute pomáhala aj s distribúciou. Vnímam ju, že má hlboké sociálne cítenie, pomáhala aj finančne, zaplatila zúfalej matke nájomné, často poskytuje stravné lístky, potraviny, hračky a iné. Táto úžasná osoba zanecháva za sebou stopu dobra a za to jej ďakujem.
Čo je pre teba pri tejto práci osobne najťažšie?
Niekedy je emocionálne ťažké odosobniť sa od silných prípadov. Človek si v takých chvíľach uvedomuje vlastné šťastie a zamýšľa sa nad krutosťou osudu, najmä ak uštedrí rôzne rany, mnohokrát aj v kombinácii s vážnymi zdravotnými problémami.
Ďalšia vec, ktorú vnímam negatívne, je množstvo práce, ktorá sa robí podľa môjho názoru zbytočne duplicitne. Faktom je, že organizácie nie sú stále dostatočne prepojené a stáva sa, že klienti prepadávajú cez sito pomoci. Taktiež by bolo dobré zosúladiť a zjednodušiť zdĺhavé byrokratické procesy a venovať sa viac praktickej pomoci.
A naopak, z čoho čerpáš energiu a radosť?
Snažím sa „reštartovať“ telo a dušu v prírode. Mám veľmi rada turistiku, niekedy odbúravam stres napríklad jazdou na bicykli. Najviac energie však získam pri spoločných stretnutiach s rodinou, najmä s mojimi milovanými vnúčatami a priateľmi.
Milka, ty si z tých ľudí, ktorý zdvihne telefón hocikedy, aj cez víkend….
Áno, mohla by som si povedať, je víkend, mám svoj osobný život, oddych. Ale keď vidím, že klienti volajú, nedá mi… Častokrát sú to dlhé telefonáty, ktoré človeka naozaj vyčerpajú.
Podarilo sa ti zmeniť niekomu život?
Treba podotknúť, že množstvo našich klientov tvoria osoby s radou problémov, častokrát bez rodinného zázemia. Mnohí nedostali základnú výbavu do života od svojich rodičov, a to isté “odovzdávajú“ aj svojim deťom. Preto aj snaha zmeniť ich postoj a prístup k životu pozitívnym smerom býva o to zložitejšia. Mňa však osobne veľmi teší, ak prostredníctvom mojej pomoci sa podarí jednotlivcom uplatniť na trhu práce a vytvoriť si pracovné návyky, alebo ak v rodine, kde prevláda domáce násilie, sa situácia mojím pričinením významne zlepší. Toto sú pre mňa výzvy, ako sa v práci úspešne posúvať ďalej.
Ďakujem za rozhovor!
Text vyšiel v rámci podpory projektu Sviečka za nenarodené deti Fóra života, ktorý aktuálne prebieha na celom Slovensku. Cieľom je upriamiť pozornosť na počaté deti, ktoré sa nemohli narodiť, ale tiež na všetkých, ktorých sa táto téma dotýka a často je považovaná za tabu. Prijmite pozvanie a zapáľte sviečku vo Vašich domovoch, pri pamätníku nenarodeným deťom, na cintorínoch, jednoducho všade tam, kde je to vhodné. Nezabudnime!
Sviečku môžete zapáliť aj virtuálne. Výnosom z kúpy sviečky chceme podporiť činnosť a finančnú stabilitu Fóra života, a to:
- manažérske a odborné personálne kapacity Fóra života,
- vnútorné a vonkajšie komunikačné aktivity, advokácia pro-life tém,
- vzdelávanie platformy v pro-life témach pre vedenie racionálno-kritického dialógu v spoločnosti,
- projekty konkrétnej pomoci (poradenstvo, finančná a materiálna pomoc) pre rodiny, jednotlivcov, pre matky s deťmi v krízových situáciách.
Ďakujeme!
Tento text vyšiel v spolupráci s Fórom života ku kampani Sviečka za nenarodené deti.
