Autor: Beáta Špaková, Jakub Kohutiar
Farnosť Dvorníky je jednou z najjužnejších farností hlohoveckého dekanátu. Skladá sa zo štyroch obcí, spravuje ju farský administrátor Róbert Ťapušík. O ich farskej rodine sme sa rozprávali s ním aj s farníkmi. Čo sme tam objavili?
História
História farnosti Dvorníky siaha približne do prvej tretiny 13. storočia. Počas výskumov bol v tomto období postavený prvý kostol, uvádzaný tiež ako „kostol na vŕšku“. Jeho pozostatky boli objavené pri budove súčasného domu smútku, avšak prvá písomne doložená správa o farnosti Dvorníky je z roku 1332.
Tento zaniknutý románsky kostol bol zasvätený svätým Petrovi a Pavlovi, neskôr len svätému Petrovi. Na základe súčasných poznatkov išlo podľa všetkého o orientovanú jednoloďovú stavbu s prístavbou (zrejme sakristiou) na severnej strane. Strop svätyne bol z drevených trámov. Prieskum zachytil aj zachovanú barokovú kryptu postavenú z tehál.
V okolí stavby sa pravdepodobne nachádza pôvodný cintorín. Lokalita pôvodného Kostola sv. Petra bola v roku 2015 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Kostol podľa písomných prameňov zbúrali v roku 1780 a nahradili ho súčasným chrámom v centre obce, ktorý postavili v roku 1788.
Terajší kostol je zasvätený Povýšeniu Svätého kríža a je vybudovaný v barokovo-klasistickom slohu. Je to klasický jednoloďový kostol s oválnym presbytériom. Veža má dve poschodia a je zakončená cibuľovitou strechou. Hlavný oltár a dva bočné oltáre sú novoklasistické z roku 1895. Autorom oltárov je Jozef Seilnacht z Hlohovca. Neskororokoková kazateľnica pochádza z konca 18. storočia. Pôvodné obrazy krížovej cesty z 18. storočia boli nahradené v roku 1974 krížovou cestou z lipového dreva od rezbára Štefana Baču.
V rámci cirkevnej organizácie farnosť Dvorníky patrila do Ostrihomského arcibiskupstva, potom do Apoštolskej administratúry trnavskej a od zriadenia slovenskej cirkevnej provincie do Arcibiskupstva trnavského.
Rozdelenie farnosti
Farský Kostol povýšenia Svätého kríža sa nachádza v obci Dvorníky, pri kostole sa nachádza kaplnka Panny Márie Lurdskej (1950). V obci sa taktiež nachádza Kaplnka sv. Urbana.
Farnosť má štyri filiálky. Kostol v Bojničkách je zasvätený sv. Alžbete (1830), pri ňom sa nachádza jaskyňa s Pannou Máriou Lurdskou. Veriaci sa môžu zastaviť na modlitbu pri Kaplnke sv. Rocha (1866) a Kaplnke sv. Cyrila a Metoda v DCM Archa (2000).
V miestnej časti Dvorníkov – Posádke sa nachádza Kaplnka so zvonicou sv. Martina na cintoríne (1964). Obec Šalgočka má Kostol svätej Terézie Veľkej z roku 1720 a pri ňom kaplnku Panny Márie Lurdskej (1969). Najmladší kostol vo farnosti sa nachádza v Zemianskych Sadoch, je zasvätený Panne Márii Ružencovej (2000).
Patrón farnosti
V bežnej praxi sa stáva patrónom farností patrón farského chrámu, teda podľa takzvaného patrocínia farského chrámu. V tejto farnosti je to však iné, pretože farský kostol je zasvätený Svätému krížu. Duchovný otec farnosti tiež hovorí, že každá obec vo farnosti je predsa len iná a má bližšie k iným svätým, no najmä k patrónovi svojho kostola. „Napríklad keby som povedal v Dvorníkoch svätá Alžbeta, tak to pre nich neznamená toľko, ako pre Bojničanov,“ vysvetľuje otec Róbert.
Ak by sme však mali pátrať po akomsi neoficiálnom patrónovi farnosti, nemuseli by sme chodiť ďaleko ani historicky, ani geograficky. Vo farskom kostole sa nachádzajú relikvie blahoslaveného dona Titusa Zemana – túžba po nich sa zrodila priamo v srdciach farníkov. Keď boli tieto relikvie privezené do farnosti, strávili určitý čas v každej časti farnosti, aby sa ľudia pri nich mohli modliť, čo pokračuje doteraz – aj návštevou ľudí z iných farností. Otec Róbert tiež spomína na svedectvá ľudí s týmito relikviami: „Viem, že sa tu modlili za uzdravenie jednej veľmi vážne chorej osoby, ktorá verila, že aj na príhovor blahoslaveného Titusa sa jej stav zlepšil.“
Správca farnosti
Vdp. Róbert Ťapušík je kňazom už desať rokov. Vo farnosti pôsobí ako farský administrátor piaty rok a cíti sa tu veľmi dobre. Dokonca, ako nám sám povedal, v tejto farnosti mu siahajú korene z oboch strán. Pred príchodom do Dvorníkov pôsobil dva roky ako kaplán v Novom Meste nad Váhom a následne štyri roky ako kaplán v Seredi. Po týchto kaplánskych rokoch bol ustanovený za farského administrátora v Dvorníkoch. Vdp. Ťapušík spomína na svoje prepojenie s farnosťou aj v súvislosti s titulom farského chrámu v Dvorníkoch – keďže v jeho rodnej obci, v Alekšinciach, je rovnaký titul farského kostola. Dokonca svoju primičnú svätú omšu slúžil zo sviatku Povýšenia Svätého kríža.
Ako farnosť (ne)žije?
Farnosť postupne každým rokom rastie. Nie je to len počtom krstov a pohrebov, ako možno vidieť v tabuľke, ale prispieva k tomu práve mnoho prisťahovaných mladých rodín. Vo farnosti sú taktiež ročne tri prvé sväté prijímania, spolu to činí ročne asi tridsaťpäť detí. Každoročne si vyslúži sviatosť manželstva okolo desať párov, pričom aspoň jeden z mladomanželov pochádza z farnosti.
| Krsty | chlapci | dievčatá | spolu |
|---|---|---|---|
| Dvorníky | 27 | 18 | 45 |
| Bojničky | 2 | 9 | 11 |
| Zemianske Sady | 7 | 9 | 16 |
| Šalgočka | 0 | 0 | 0 |
| SPOLU | 36 | 36 | 72 |
| Pohreby | muži | ženy | spolu |
|---|---|---|---|
| Dvorníky | 8 | 15 | 23 |
| Posádka | 1 | 1 | 2 |
| Bojničky | 12 | 10 | 22 |
| Zemianske Sady | 7 | 3 | 10 |
| Šalgočka | 4 | 4 | 8 |
| SPOLU | 32 | 33 | 65 |
Vo farnosti sa toho počas roka deje mnoho. Spoločenstvá a aktivity majú svoju tradíciu pravidelného stretávania. Počas Covidu-19 sa však veľa vecí pozastavilo a niektoré aktivity už nenašli po pandémii svoje pokračovanie. Farnosť však ani počas pandémie neostala mŕtva. Sväté omše boli vysielané online a mali aj pomerne vysokú sledovanosť, ktorá stúpala. Kňazi sa venovali individuálnej pastoračnej starostlivosti. Keď to bolo potrebné, chodievali vysluhovať sviatosti k veriacim domov. Hoci po pandémii sa mnoho ľudí už do kostola vrátiť nemôže, farnosť ostáva stále živá a kostoly rozhodne nie sú prázdne.
Spoločenstvá a aktivity vo farnosti
Medzi farníkmi fungujú rôzne modlitbové spoločenstvá, ktoré sa stretávajú pravidelne na fare alebo v kostole. Sú to: ružencové bratstvo, bratstvo ctiteľov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Modlitby matiek.
Spoločenstvo Modlitby matiek sa stretáva každý utorok po svätej omši. Keďže v jednej skupinke môže byť maximálne osem žien, v Dvorníkoch vzniklo aj druhé spoločenstvo, ktoré sa stretáva vždy v piatok. Skupinky Modlitieb matiek fungujú v takejto zostave už tri roky. Spoločenstvo bolo zjednotené počas korony len v modlitbe. Každý utorok sa v rovnaký čas matky modlili doma osamote a spojili sa aj so spoločenstvom v Seredi, aby sa mohli spoločne modliť v jednotnú hodinu.
„Kostolníci vytvárajú veľmi silné zázemie, do ktorého môže kňaz vstúpiť.“
Mladšia stredná generácia sa niekoľko rokov pred začiatkom pandémie stretávala vo farskom zbore Dúha, po pandémii sa ho snažia znovu obnoviť. Zbor slúži svojím spevom v celej farnosti a snaží sa obohatiť hodové sväté omše či iné príležitostné slávnosti vo farnosti.
Zbor predstavila jeho vedúca Jana Sedláčková: „Som členkou a istým spôsobom aj vedúcou nášho Kresťanského farského zboru farnosti Dvorníky. Predtým sme sa volali zbor Dúha a tvorili ho filiálky: Zemianske Sady a Šalgočka. V začiatkoch sme spievali málo, prakticky len pri svadobných obradoch a sobášoch. V posledných mesiacoch sme sa zhodli, že by sme chceli rozšíriť naše rady. Dlho som túžila po obnove zboru aj spolu s Líviou Doležalovou, ktorá je hudobná vedúca. Prvý raz sme sa pokúšali pred koronou, no nepodarilo sa. Teraz to skúšame znovu. Pravdou je, že u mladých je malý záujem. Pevne verím, že keď sa rozbehneme, pritiahneme ich. Rozšírili a obohatili sme sa o nových členov a hudobný sprievod aj v spolupráci s pánom farárom, ktorý nás v tom veľmi podporuje. Vzhľadom na zmenu stavu mnohých pôvodných členov zo slobodných na ženatých či vydatých sme museli prejsť osobnostnou zmenou a prijať ľudí z celej farnosti. Práve preto sme sa premenovali na Kresťanský farský zbor. Našou túžbou je viac sa zapojiť do spievania pri slávení svätých omší – počas Vianoc aj Veľkej noci. Teraz sa už niekoľko týždňov snažíme stretávať v sobotu a nacvičujeme na vianočný koncert, ktorý by sme radi usporiadali spolu s inými zbormi.“
Pred koronou sa organizovali rôzne stretká a letné tábory pre deti, no momentálne vo farnosti hľadajú nástupníkov animátorov, ktorí by boli ochotní pokračovať ďalej. Chýba jedna generácia a typické nástupníctvo, ktoré prirodzene prichádza v animačnej činnosti.
Vo farnosti sú aj detské omše, ktoré síce nebývajú pravidelne, no sú tematické k aktuálnemu liturgickému obdobiu. Pán farár ich pripravuje spoločne s rodinami vo farnosti. Pri príprave na sviatosť birmovania sa slúžia aj mládežnícke sväté omše, no je to skôr príležitostné.
Slúžiaci vo farnosti
Okrem dvoch kňazov v tejto farnosti je tu aj mnoho laikov, ktorí sa angažujú v rôznych službách. Pán farár si pochvaľuje ich prítomnosť a je im za ňu neustále vďačný. Pri svojom rozprávaní k tejto téme nemohol začať nikde inde ako pri kostolníkoch, ktorí sú dôležití v jeho službe. Ako sám hovorí, pre kňaza v takej rozsiahlej farnosti je kostolník najväčšou oporou. Nezabúda na organistov, ktorí sú tiež prítomní v troch zo štyroch kostolov a snažia sa byť prítomní na každej svätej omši, aby mohla byť liturgia obohatená o spev. Vo farnosti je viacero lektorov, ktorí aktívne pristupujú k svojej službe. Samozrejme, ako v každej farnosti, aj tu sú miništranti, s ktorými sa kňazi snažia nadviazať priateľský vzťah a organizujú pre nich rôzne aktivity.
„Dokiaľ budem vládať, budem robiť kostolníka.“
Vo farnosti pôsobí ekonomická rada, ktorá má dvanásť členov (za každú obec traja členovia), s ktorou pracuje aj otec Juraj Schindler, správca kostola v Bojničkách. Ekonomická rada farnosti je veľkou oporou správcovi farnosti v mnohých ako ekonomických, tak aj pastoračných otázkach.
Aký je pohľad farníkov?
Členky spoločenstva Modlitieb matiek sa o farnosti vyjadrili takto: „Oboch kňazov máme fantastických! Aj kostolníkov máme dobrých! Je však smutné, že veriacich v dedine ubúda, aj mladých, ktorí by chodili do kostola, je málo. Je veľmi vidieť, že po korone si ľudia zvykli na pohodlie. Mnohí nevládzu a iní zleniveli. Uvedomujeme si však, že je to tak všade. Po svätej omši veriaci vytvárajú pred kostolom spoločenstvo. Najčastejšie v nedeľu, cez týždeň sa už po tme väčšinou neostáva rozprávať nikto. Ak ideme rovnakým smerom, už ani nestojíme pred kostolom, ale rozprávame sa cestou domov.“
Svojím pohľadom nás obohatila aj farníčka Jana Španová: „Podľa mňa sa to po korone už vracia do normálu a začína to byť také ako predtým. Je cítiť, že veľa starších zomrelo. Na začiatku, keď bolo po pandémii, prevládal postoj stáleho prístupu k online omšiam. Mladí si to veľmi osvojili. Zo skalnej generácie (tí, ktorí chodili pravidelne do kostola) mnoho odišlo na druhý svet alebo majú iné pridružené ochorenia a prestali chodiť do kostola.“
Zhodla sa aj s inými veriacimi vo farnosti, že veriacich v kostoloch ubúda. „Podľa mňa je už celkovo trend, že ľudí v kostole ubúda. Chodievam do kostola najčastejšie len v nedeľu, a to je tiež rozdiel, či na rannú alebo na druhú svätú omšu. Ja mám skôr pohľad na tú druhú omšu a zdá sa mi, že vždy bolo menej ľudí. Viac ich je – pochopiteľne – keď sú veľké akcie, Vianoce, hody alebo sviatok.“ Ako sa zapájate do života vo farnosti?
„Chodím čítať, ale tiež to nebolo pre mňa samozrejmosťou. Keď som sa pripravovala na svätú spoveď a tam bolo napísané aj to, ako sa zapájam do života vo farnosti, ako prispievam, uvedomila som si, že asi len tým, že sa tu občas v kostole objavím, ale inak aktívne nie. Tak som sa rozhodla, že môžem čítať. Spievala som aj na Vianoce počas omše, viacerých som aj vyzývala k čítaniu. Ľudia to berú tak, že medzi týchto sa my nebudeme pliesť, lebo nie sme hodní, nie sme dobrí ako oni. Stačí ich len povzbudiť. Potrebujeme sa vo farnosti zapájať,“ zhodnotila farníčka Jana Španová.
Spoločne sme sa rozprávali aj o detských svätých omšiach a ako by sa dalo priviesť viac deti a mladých do kostola. S týmto sa bojuje už v každej farnosti a mnohí sa sťažujú, že rodičia nevodia deti do kostola. „Ja som z rodiny, kde chodím do kostola len ja. Mám dve sestry, ktoré nechodia pravidelne do kostola, aj keď niekedy chodili. Ale asi ja jediná som zažila to, že ma do kostola vodila moja babka. So starou mamou som chodievala do kostola a všade. Nejako sa mi to do tej hlavy a myslenia vrylo. Tu som chodila, tu aj chodím a tu sa mám vracať stále.“O službe vo farnosti sme hovorili aj s pánom kostolníkom Milanom Trnkom: „Mojou úlohou je postarať sa o všetko pred omšou, aby to prebiehalo hladko. Predchádzajúci kostolník ma zaučil. Vraj bude zo mňa dobrý kostolník. Povedal som, že to skúsim a uvidím. Vtedy sme boli dvaja a striedali sme sa. Keď druhý ochorel, robil som kostolníka sám, ale je lepšie, keď sú dvaja. Dá sa potom aj striedať, ak sa vyskytne nejaká okolnosť.“ Kostolníkom v Dvorníkoch je už šesť rokov. „Každý hovorí, že to je starosť, zodpovednosť, tak som povedal: Viete čo, pán farár, dokiaľ budem vládať, budem robiť kostolníka. Nebudem nikoho zháňať. Keď budem zdravý, budem aj dvadsať rokov. Napĺňa ma to a bývam kúsok od kostola. Rozumieme si aj s pánom farárom, je to miliónový chlap. Dokáže sa rozdať a má veľké srdce. Dá aj to posledné, je to dobráčisko,“ vyjadril sa pán kostolník o kňazovi. „Pán farár tu má aj maličké hospodárstvo. Mal tu ovce, osem kôz, ale posunul ich ďalej. Sú to veľké starosti. Ešte tam má kravičku, ktorá sa má v januári oteliť. Sliepky, morky, husi, kačice, ale len malé množstvo. Mal aj prasiatka, ale teraz už len jednu prasnicu. Rozdal to z lásky za dobrovoľný príspevok.“ Pochvaľuje si aj jeho spev: „Tiež je dobrý spevák, má riadny hlas, vie aj usmerniť, nemá problém ani začať pesničku a potom sa všetci pridajú. Keď je viac ľudí v kostole alebo je organista, tak je to niečo iné, ale keď je málo žien, tak sa ťažko začína, hlavne ak chýbajú tie, čo vedia dobre spievať, a potom je to také smutné. Ale pán farár vždy pomôže.“ Pán kostolník myslí aj na tých najmenších: „Keď prídu do kostola deti, tak im dávam cukríky. Hovorím: Príď aj nabudúce, zase dostaneš.“
Foto: autori, archív farnosti, dvorniky.sk
