Autor: Mária Kohutiarová
Znamená tak veľa, a predsa je každý jeden z nich taký náročný!
Nemáme ho veľmi radi. Radšej sme, ak už veci pokračujú plynule podľa našich predstáv – lebo nám sa zdá, že je to tak dobré. A niekedy už aj zabehané, pohodlné, nie je treba žiť v strese, v napätí z nepoznaného, zažívať neskúsenosť a adrenalín z niečoho, kde stojím prvý raz. A niekedy sa zdá, že už nemáme síl začínať znovu.
A predsa je každý začiatok darom: učí nás „nezasušiť sa“ na svojom mieste či stave. Učí nás odvahe a dôvere, spolupráci. Dáva nám príležitosť naučiť sa mnohému novému v poznatkoch, postojoch a skúsenostiach. A rovnako od nás vyžaduje pokoru, prijatie, že nie všetko závisí odo mňa, od mojich schopností, skúseností, šikovnosti a idealistických (niekedy až egoistických) plánov.
Začiatok znamená, že veci treba robiť inak. Znovu. Hľadať lepší spôsob, cestu, zrelšiu komunikáciu a rozlišovanie. A to aj vtedy, ak sa opätovne ocitáme na tom istom rázcestí a máme pocit, že len dookola robíme reparát.
Ba dokonca začiatky sú skvelé aj pre tých, ktorým sa môže zdať, že v ich veku už žiadne viac či menej radikálne zmeny nemôžu prísť. Nepočítajú s nimi, už chcú dožiť, mať „svätý pokoj“ a vychutnávať si všetko, čo v živote získali.
Tak či onak: začiatky máme stále na programe každé ráno – nik z nás presne nevie, ako sa celý deň „vyvrbí“, čo sa v ňom udeje. Vieme, že máme ísť do práce, vybrať deti zo škôlky a lieky z lekárne, ísť na nákup. Ale aj tak nám každé ráno ponúka množstvo neznámych premenných a otáznikov, na ktoré nevieme odpoveď. Bude v škôlke tá nepríjemná pani učiteľka, alebo tá druhá, s ktorou sa dá výborne porozprávať? Dostanem ten liek, keď už pred mesiacom bol s ním problém? A čo dnes (zas) navariť?
Začiatok je prosto unikátnou šancou, ktorú dostávam, aby som dozrel v lepšieho človeka.
Boh má začiatky veľmi rád. Nielen preto, že poslal Mojžiša v požehnanom veku previesť Izrael do zasľúbenej zeme. Alebo preto, lebo Alžbete a Zachariášovi (aj iným) daroval nový začiatok ich pokolenia na staré kolená, keď už nik nečakal. Nehovoriac o neočakávanom rozuzlení Ježišovej smrti a zavretého hrobu kameňom, keď všetko logicky poukazovalo na koniec.
Začínať znovu je prejavom zrelosti a odvahy lásky, ktorá premieňa a robí všetko nové.
Boh k nám znovu prichádza, znovu sa zjavuje, znovu hovorí, znovu koná, znovu sa skláňa, znovu nachádza kreatívny spôsob, ako byť blízko na pomoci, ako nás posunúť. Neprestane ho to „baviť“ – lebo miluje.
Stojíme na začiatku nového roku. Zdá sa nám ťažký – ekonomicky, spoločensky, politicky aj situáciou v Cirkvi. Znamená to, že sme dostali výzvu od Boha milovať teraz inak a lepšie. Aby som sa zmenil ja, moje okolie a s ním svet.
A to nám treba!
Foto: pinterest.com
