Kto je pre mňa Ježiš? Čím sú pre mňa Vianoce?

Autor: Kristína Káčeríková

,,Za koho, ho pokladajú” (porov. Mk 8, 27-30) sa Ježiš jedného dňa spýtal učeníkov. Nemusíme ísť do kláštora či seminára na to, aby sme si túto otázku položili my všetci, celý svet. Za koho ho pokladám ja? Za čo pokladám potom Vianoce? Odpovedí existuje veľa, v niektorých sa zhodneme. A hoci mnohí z nás poznajú vetu – Má to byť o Kristovi – priznajme sa, nie je to tak vždy. Ale ak majú byť Vianoce práve o ňom, tak je dobre ísť hlbšie a nezostať len pri darčekoch, pečení a upratovaní. Práve preto tá otázka. Aj pre mňa. Keď dám odpoveď, kto je pre mňa JEŽIŠ? No… Verný a Mocný Boh! A Vianoce? No…na to už nemám jednotnú odpoveď. Raz je to pečenie, upratovanie a darčeky, pekný zvyk. Inokedy, oslava narodenín nášho brata Ježiša, čakanie na jeho druhý príchod alebo čas, kedy Boh prežiari nejakú oblasť svojím svetlom. Môžem sa aj seba opýtať, prečo to tak kolíše, prečo viac možno myslím na to svetské… Pri otázke to však ostať nesmie. Dôležité je, čo chcem teraz. Moje rozhodnutie. Nejde to väčšinou bez tých príprav na Vianoce, ktoré sú niekedy hektické, aj v tom je čaro, ale moju túžbu ísť na hlbinu Boh istotne požehná. Ako to bolo tento rok, vie každý z nás. Boh o tom vie a prijíma nás aj tak s láskou. A čo Vianoce? Verím, že každý si v Betleheme našiel alebo nájde svoje (veď trvajú do 6. januára). Nie je to vždy priama cesta nájdenia, čo Boh chce zjaviť tieto Vianoce konkrétne každému z nás, ale jedno môžeme spraviť a to odovzdať mu svoje srdce a zveriť život, aby bol žitý čoraz viac podľa jeho vôle. Aj pády, slabosti, radosti, všetko. On rozumie a prišiel napriek tomu, že o všetkom vedel. Neodradilo ho to a ani nikdy neodradí prichádzať, lebo On je LÁSKA a všetko dobro. Tak požehnané vianočné oslavy v blízkosti Ježiška!

Ilustračný obrázok: Unsplash

Dôvera

Autor: Kristína Káčeríková

Čakanie je príliš dlhé, bojíme sa ticha.
Vytiahneme mobily, nech svedomie na nás nedýcha.
Nech radšej rozprávame a bavíme sa,
namiesto toho meniť seba a miesta.
Túžime si sadnúť, ale potom príde to. Výčitky v našom vnútri, kto, kde a prečo?
Necháme utíšiť ich týmto svetom, namiesto ticha, ktoré pravdu šepká svojím dychom.

Zabúdame na podstatné, veď často to bolí.
Radšej skryjeme sa v bubline Ja zóny…

Advent to tajomné tiché slovo, kedy ono samo sa telom stalo. Advent ten čas, keď Boh dal všetko a nie málo. Vravíš, že nevidíš ho, kto to všetko riadi. Neboj sa, raz pochopíš, že On ťa vždy ľúbil.

Táto báseň vznikla ešte minulý rok, myslím, že trocha pripomína svetsky životný štýl, ale nenájdeme sa v nej niekedy aj my? Sme zranení, ,,zchaosení“ a častokrát si vyberieme jednoduchšiu cestu alebo únikovú cestu. Niekedy nevieme, ako ďalej… Čo tým chceme povedať? Dalo by sa skončiť vetou: Vezmi a čítaj písmo (porov. sv. Augustín). Alebo modli sa viacej. O tom nemusím písať rozsiahly blog.  
Chcem nadviazať na tohtoročné SDM v Paname, ktoré včera skončili. Pri refréne piesne, ktorý je takmer všetkým známy, vo mne evokujú slová ako ÚPLNE, BYŤ K DISPOZÍCIÍ, BYŤ TU atď.

,,Kráčať chcem podľa tvojich slov. Hľa, tu stojím, služobnica Pána. (hymna SDM 2019)” Myslím, že už často som to povedala a akoby vždy je nejaký dôvod, prečo to musím povedať znova a znova a znova. Urazím sa nad slovami druhých, niečo ma zraní, uverím klamstvám, ktoré mi nahovára žalobca, nechám sa zmiasť, som zranená z minulosti a stále musím s tým bojovať, čo ma často privedie do úzkych. Tak toto je časť reality života, s ktorou sa asi každý z nás stretol. Je toho aj viac, ale nezúfajme…

Na druhej strane stojí totiž nádej, ktorá má meno. Táto nádej má meno Boh, Otec, ABBA. Nádej, ktorá prišla, keď sme na tom boli veľmi biedne, ktorá sa túži deliť o krásu svojho stvorenia s nami, ktorá túži byť s nami, ktorá je tu naveky, pretože je verná. A dalo by sa toho vymenovať o Ňom mnoho, ale to vieš alebo ešte aj zistíš sám, ak hľadáš alebo budeš hľadať.

Stáva sa však, že niekedy len počujeme o nádeji, ale náš život vyzerá úplne inak. Stále nafigu? Alebo to má ,,možno“ zmysel. Má a prezradím vám jednu vec z mnohých iných, prečo to tak možno celé je. Pretože nedôvera, ktorá prichádza… 
My máme vlastnú predstavu o danom a bojíme sa dať Otcovi všetko. Dôvodov v tomto strachu dať všetko je veľa. Ale On chce aj tie. On túži len po úplnej dôvere a našom odovzdaní mu všetkého. A potom príde ovocie nielen nádeje, ale aj viery, ak uveríme, že kto opustí pre Krista všetko, dostane stonásobne viac (porov. Mk 10, 28-30). A tým je ovocie Ducha (Gal 5,22-23). A možno hneď aj vyriešenie situácie. Dajme mu všetko, svoje áno, v plnosti ako Mária, ktorá povedala: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. (Lk1, 38)  A potom sa diali veľké veci.

Ako som už spomínala On už dal všetko a nie málo a od nás chce to isté. On má pre Teba mnoho milostí. Tak Ťa len povzbudzujem dať, aby si dostal; a žehnám Ti do toho a prosím aj o modlitbu, aby som to ja zvládla. Nie je to jednorazové, ale proces… Aspoň v mojom prípade. Problémy sa mi nevyriešia vždy hneď. Nie je to však len o dôvere, ale neboj sa, ON Ťa isto povedie ďalej, pošle správnych ľudí, situácie a mnoho ďalšieho. On sa nenechá zahanbiť.

Buďme požehnaní a odvážni!

Ilustračný obrázok: Unsplash

Ticho, ktoré prehovára

Dnešná doba nás učí žiť veľmi rýchlo. Byť všade, no nikde nie naplno. Robiť všetko, ale nič poriadne. A tak zrazu kráčame od jednej veci k druhej a v tom všetkom strácame zameranie, strácame seba.

Continue reading

Dvaja chlapi, o ktorých dnes hovorí celý svet

Autor: Michal Koricina

Jeden sa volal Kleopas a ten druhý, vlastne ani nevieme ako. Neverili, mnohému nechápali, no predsa dostali privilégium, ktoré len tak hocikto nedostane. Alebo áno?

Príbeh dvoch priateľov, ktorí odchádzajú z Jeruzalema domov a sú tak trochu bezradní, lebo ich trip, na začiatku plný toľkej nádeje a nadšenia, skončil. Rozprávajú sa, diskutujú a zamýšľajú sa nad vecami, ktoré zažili. A ani sa nenazdajú, už kráčajú traja. Pridal sa k nim muž, no oni boli tak pohrúžení do premýšľania nad svojimi teóriami, že sa mu ani nepozreli do tváre. Až keď si večer sadli k stolu, spoznali, s kým mali tú česť. S Ježišom, ktorý práve vstal z mŕtvych.

Toto sú 3 veci, ktoré môžu byť pre teba inšpiráciou a motiváciou z tohto príbehu.

1. Pochybovanie vzďaľuje

Koľko krát si už počul nejaké svedectvo, koľko ľudí ti už povedalo o tom, čo pre nich urobil Boh alebo koľkokrát si počul niekoho rozprávať o tom, že Boh je dobrý? Spravilo to s tebou niečo? Narástla tvoja viera? Alebo si si povedal, že „pre mňa to Boh aj tak spraviť nemôže!“? „To určite tak nebolo!“, „To sa musí vysvetliť inak,“ „Neverím, že niečo také by dnes bolo možné…“ – spoznávaš sa v niektorej z týchto fráz? Pochybovanie nás vzďaľuje od Kráľovstva. Symbolicky to môžeš vidieť aj v príbehu – emauzskí učeníci, napriek tomu, že počuli nové správy a svedectvá, odchádzajú z centra diania, z Jeruzalema, kráľovského mesta a odchádzajú zronení – utápajúc sa vo svojej beznádeji a smútku.

Dobrá správa ale je, že Boh ide stále za tebou. Nechce, aby si odišiel príliš ďaleko. Ježiš ťa vie nájsť aj v tvojich pochybnostiach – aj pri tom, keď neveríš. Ak ho o to poprosíš hneď teraz a pomenuješ mu vec, v ktorej pochybuješ, ale chceš mu plne dôverovať, nebudeš možno musieť zájsť až tak ďaleko (Emauzy boli od Jeruzalema asi 12 km, čo je pešo celkom dosť).

2. Ježiš rozpráva

Myslím, že od chvíle, keď sa k nim pridal Ježiš a kráčal s nimi, rozprával najviac len On. Oni mu kládli otázky a pýtali sa na to, čo ich zaujímalo, ale najviac času hovoril On. Ako často si povieš, že „ku mne Boh nehovorí“, „mne asi nechce nič povedať“ alebo „pri mne úplne mlčí“?

Verím tomu, že príbeh emauzských učeníkov ostal zachytený aj preto, aby sme si uvedomili, no najmä uverili tomu, že máme Boha, ktorý sa s nami chce rozprávať. Chce a vie sa rozprávať aj s tebou! Keď mohol emauzským učeníkom vysvetľovať Písma, môže aj tebe! Keď im odpovedal na otázky, môže aj tebe!

V spoločenstve teraz žijeme rok s víziou „Počúvať a uskutočňovať“. Jeho prvým pilierom je uveriť, že Pán Boh túži budovať vzťah s nami prostredníctvom dialógu. Zahoď výhovorky o tom, že nedokážeš počuť Boží hlas, pretože On je pripravený s tebou rozprávať a vysvetľovať ti, aký je Jeho plán s tvojím životom.

3. Stretnutie s Ježišom všetko mení

Pozri, aká bola reakcia emauzských učeníkov, keď im to došlo. Keď Ho spoznali. Bolo im jedno, že je večer, nepozerali ani na vlastnú únavu, ale hneď vstali od stola a bežali späť do Jeruzalema. Ich pochybnosti sa zmenili v radikálnu vieru, ktorá je pripravená spraviť aj niečo neštandardné.

Stretnutie s Ježišom ťa nenechá takým, akým si bol. V jednom momente „naštartuješ“ a už sa nebudeš chcieť zastaviť. Vedomie, že si Ho stretol a že On ťa pozná osobne, urobí z teba nového človeka. Nemôžeš sa zastaviť a nemôžeš prestať o Ňom rozprávať, lebo radosť v tebe je väčšia ako strach, ako nedôvera a ako prekážky, ktoré pred tebou stoja.

A ešte jeden bonus na záver. Viem, prečo meno toho druhého chlapa nepoznáme. Evanjelisti (alebo Duch Svätý) to spravili zámerne. Vždy, keď v evanjeliu čítaš o „istom“ mužovi, „nejakej“ žene alebo „druhom učeníkovi“, si pozvaný si do príbehu dosadiť seba. A preto príbeh z cesty do Emauz je stále živý aj dnes. Pretože tým druhým učeníkom, ktorý kráča s Kleopasom a Ježišom, si ty sám!

V prvom riadku blogu som napísal niečo o privilégiu. Priateľu, privilégium stretnúť Krista je pripravené aj pre teba! A je to viac ako len pekné prianie – je to realita, ktorá sa môže dotknúť tvojho života a navždy ho zmeniť!

Ilustračný obrázok: Unsplash

To Do: Byť svedkom

Autor: Martina Gaggi Hudcovičová

Udalosti posledných dní nám hovoria o jednej ústrednej myšlienke: ako kresťania máme byť svedkami v tomto svete. Viem, že sme o tom veľa počuli a často počúvame, ale premýšľam nad tým, nakoľko to naozaj aj žijeme. Pretože naše svedectvo nemá byť niečím príležitostným. Má byť svedectvom života.

Je zaujímavé, ako často si dokážeme veci zjednodušiť a upraviť tak, aby nám sedeli presne na mieru, bez potreby obmedziť sa, vyjsť zo seba, riskovať. Možno preto, že máme strach z reakcie okolia, možno preto, že si neveríme, možno sme si len zvykli veci príliš neriešiť a uspokojiť sa s tým, ako to je. Veď mohlo by byť aj horšie…

A presne v tom je problém. Ak dovolím vlažnosti a priemernosti určovať moje ďalšie kroky, skôr či neskôr už  nič nebude pre mňa predstavovať problém. Vždy sa nájde argument, ktorý mi postačí na ospravedlnenie si svojej nečinnosti. Ale svetlo nemôže svietiť čiastočne, rovnako ako si nevyberá rozsah svojho vplyvu. Jednoducho svieti, pretože to je jeho úlohou. Svieti najlepšie ako vie, s najväčším dosahom, aký má. Áno, intenzita je rôzna v závislosti od toho ako ďaleko sme od zdroja, ale to nemení nič na tom, že aj najtemnejší kút miestnosti sa vplyvom malého svetielka dokáže zmeniť na nepoznanie.  

Byť svedkom znamená nezľaknúť sa tmy, ale ísť jej v ústrety. Byť svedkom znamená poznať Toho, ktorý nás povolal a vedieť kým v Ňom sme. Byť svedkom znamená bojovať až kým nepríde víťazstvo. Byť svedkom znamená neprestať kráčať vpred vediac, že môžeme získať ešte viac. Byť svedkom znamená neobmedzovať Boha v tom, kde a ako nás môže použiť, ale dať sa úplne k dispozícii.

Lebo ak si svetlom vo svetle, tvoja úloha sa míňa účinku. Nepotrebujeme vždy dokonale presvetlenú miestnosť, ale meniť tie, ktoré sú ponorené do tmy. Ako kresťania sme povolaní vstupovať do vecí, ktoré boli tak dlho prenechané svetu. Nie preto, že by to tak malo byť, nie preto, že by bol svet lepší v ich spravovaní, ale pre našu vlažnosť.

Naučili sme sa efektívne brániť svoje územie, zlepšujeme svoje obranné stratégie, ale čo ak sme povolaní získavať nové územia? Vstupovať do oblastí, ktoré boli doteraz v nesprávnych rukách. Ukázať svetu, že vieme o hodnotách nielen hovoriť, ale ich aj prakticky žiť. Niekto vo svojej rodine, niekto vo svojej práci, niekto vo svojej škole, niekto v politike. Niekto tak, že bude hovoriť o Bohu, iný múdrosťou, ktorou sa bude vyznačovať vo svojej práci, ďalší ľudskosťou, ktorú bude všetkým naokolo prejavovať alebo radosťou, ktorú bude so sebou prinášať. Každý podľa svojho povolania. No nie čiastočne, nie niekedy, ale vždy a celým srdcom. Aby sa tam, kde vkročí naša noha, mohlo nečisté stať čistým (Sk 11). Aby Božie kráľovstvo mohlo rásť nielen v nás, nielen v cirkvi, ale vo svete. 

Prosím, nebuďme svedkami len vo svetle, tam nás až tak netreba. Buďme svedkami vo svete, ktorý nás tak veľmi potrebuje. Vo svete, ktorý nemôže vidieť jasne, pretože bol tak dlho ponorený do tmy. Žime tak, aby všetko to, čo robíme poukazovalo na Otca a keď treba, tak o Ňom aj hovorme!

Ilustračný obrázok: Unsplash

Nové priateľstvo

Autor: Lenka Nižníková

Nie je to tak dávno, čo sa mnoho kresťanov pripravovalo na významnú udalosť. Táto príprava trvala deväť dní a spočívala v očakávaní príchodu Ducha Svätého, ktorého nám Ježiš prisľúbil: ,,Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.“ Jn 14, 15-18. Tak, ako môžeme mať vzťah s Ježišom, s nebeským Otcom, s Ježišovou matkou Máriou, aj Duch Svätý je osoba, ktorá chce mať s nami vzťah. Je to osoba, o ktorej svätý Pavol povedal: A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia. Ef 4,30.Prečo je tento vzťah s Tešiteľom pre nás, kresťanov, tak dôležitý? V nasledujúcich riadkoch ponúkam zopár postrehov, ktoré ma oslovili v súvislosti so sviatkom zoslania Ducha Svätého, a môžu byť aktuálne v každom čase, aspoň pre mňa.

Na prisľúbeného Ducha od Otca apoštoli čakali.

Možno ste už viacerí počuli vetu „Na dobré sa dlho čaká“, ja si ju vravím dosť často. Ten čas očakávania na prisľúbenia, ktoré nám boli dané, má svoj zmysel. (Za toto prisľúbenie si môžeme dosadiť akékoľvek prisľúbenie, ktoré sme dostali.) Žiadna zmena v našom živote nenastane zo dňa na deň. Zmena je proces, ktorý si vyžaduje svoj čas. A v tomto očakávaní nastáva čas, kedy si prechádzame znechutením, vyčerpaním, myšlienkami vzdať boj, ktorý bojujeme. Avšak, učíme sa aj to, ako vstávať po páde. Ako bojovať a využívať duchovné zbrane, ktoré sme dostali. Učíme sa poznávať dary – charizmy, ktoré nám boli dané, aby sme nimi slúžili iným. Učíme sa milovať seba aj tých najbližších. V tomto očakávaní na prisľúbenia naša viera rastie.

Čas očakávania bol spojený s modlitbovou prípravou.

Apoštoli nezostávali nečinne sedieť, ale spolu zotrvávali na modlitbách. Neprestali komunikovať v Pánom. Každá modlitba nás vedie stále bližšie ku Kristovi. Modlitba potrebuje byť súčasťou a samozrejmosťou môjho života s Kristom, potrebuje byť samozrejmosťou v mojom spoločenstve. Iba cez modlitbu môžeme budovať pevné základy našej viery, ktorá sa nezľakne a nezrúti sa v časoch súženia.

Duch Svätý prišiel so zmenou.

Apoštoli naplnení Duchom Svätým zahoreli túžbou po ohlasovaní radostnej zvesti – Kristus vstal z mŕtvych. Ich srdcia sa otvorili pre iných a boli naplnení láskou, ktorá ich hnala k iným národom ohlásiť im Krista. Boh vložil svoju túžbu po každom človeku do srdca apoštolov skrze tohto Ducha. Tento prisľúbený Tešiteľ chce byť súčasťou môjho aj tvojho života. Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: „Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva“? Jak 4,5.Duch Svätý prišiel, aby nám dal nový život, aby sme zanechali spôsoby starého života. Života, ktorý sme žili predtým, ako sme ho zakúsili.

Priateľstvo s Duchom Svätým by malo byť súčasťou života každého kresťana. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. Rim 5,5. Oživuj toto priateľstvo s Duchom Svätým, ktorý chce byť tvojím spoločníkom, ktorý ti chce pripomínať všetky Ježišove slová a viesť ťa cestou, ktorú ti pripravil Pán. Ktorý ti chce dávať silu konať skutky podľa Ducha, nie tela. Možno sa pýtaš, ako spoznám, že som priateľom Ducha Svätého? Odpoveďou je: podľa ovocia tvojho života, ktoré bude viditeľné bez toho, aby si ty musel niečo hovoriť. Na spôsob, ako nadviazať priateľstvo s Duchom Svätým, máš odpoveď ty sám. Skúmaj svoje srdce a neprestávaj očakávať príchod Tešiteľa do tvojho života aj po Turícach.

Ilustračný obrázok: Freepik

Cesto na koláč

Nie, toto nie je typický predvianočný recept na koláč. Chcem sa s tebou podeliť o to, čo mi Pán Boh v posledných dňoch hovorí a ako to ovplyvnilo môj pohľad na veci okolo.

Continue reading