Autor: Kamila Meyer
Stalo sa už milou tradíciou, že na konci augusta konáme púť farnosti Borovce. Tento mesiac máme radi, najprv oslávime Svätovavrinecké hody, o týždeň po nich zase Svätoštefanské hody v Trebaticiach a vzápätí putujeme ku kaplnke Nanebovzatia Panny Márie.
Postavená v roku 1846, nenápadne ukrytá medzi stromami na dolnom konci dediny, je pôvabným stánkom Lurdskej Panny Márie.
Aj toho roku v nedeľu 21. augusta 2022 sme začali naše putovanie od borovského kostola sv. Vavrinca. Aká to krása a sláva! Kríž a zástavy na čele procesie – niesli ich miništranti Alojz, Daniel, Marek, Dominik a malý Jožko. Hneď za nimi na ramenách štyroch statočných mužov sa vynímala socha Panny Márie Kráľovnej. Jej vznešenosť zdôraznili sprevádzajúce družičky Lenka, Natálka, Heňka, Nikolka, Ruženka, Tabejka, Timejka a v kroji sviatočne vystrojené Terezka a Marienka.
Do sprievodu k nám sa postupne pridávali ľudia z okolitých domov, s deťmi, s kočíkmi, na bicykloch – až zástup mohutnel a odpovede na Milana Pekaroviča, ktorý predspevoval pútnické piesne a premodlieval ruženec, boli stále hlasnejšie. Zanedlho sme dosiahli náš cieľ – na upravenej lúke sa vypínal stan a slávnostne vyzdobený oltár. Tu nás čakali aj ostatní veriaci, menej zdatní, starší, s deťmi, ktorí tiež chceli byť na svätej omši.
Pán farár Mgr. Marián Díreš nás srdečne privítal a vyzdvihol dôvod, pre ktorý sme tu – 22.8. je sviatok Panny Márie Kráľovnej a my máme tento sviatok vo zvláštnej obľube. Nie sme poddaní kráľovského veličenstva, ktorí trápi svoj ľud rozmarmi a útlakom, ale vyvolení dedičmi nebeského kráľovstva. A Kráľovná je nám aj láskavou matkou, ochotne počúvajúca po celý rok a v každej chvíli naše prosby.
Pieseň Aleluja poznáme v mnohých interpretáciách, má veľa verzií. Ako znie v Borovciach na vŕšku Panny Márie Kráľovnej? Čarovne, velebne, dojemne… Žiadne nákladné aranžmán, či svetelné efekty – len príroda oživená blahodarným dažďom po úmornom suchu, rozšantené deti a Boží ľud oddávajúci sa svojej obľúbenej činnosti – pochutnávanie si na dobrotách agapé. Organistka z Trebatíc Inka Urbanová s Miškou, Danielou a Majom svojím spevom sprevádzali celú sv. omšu a nakoniec dali našej púti krásny záver. „Vďaka Ti, že nie som sám, Aleluja, Aleluja“.
Dobre je nám tu, povedal náš pán farár, keď ďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na zabezpečení dnešnej slávnosti. Súhlasili sme s ním, a rovnako sme boli aj presvedčení, že naše modlitby budú vyslyšané a len čo prídeme domov, bude pršať užitočný a výdatný dážď.
Foto: Patrícia Kolníková
