Autor: Mária Kohutiarová
Od októbra tohto roku vedie KBS nový predseda – košický arcibiskup Mons. Bernard Bober (72). Rodák zo Zbudského Dlhého, dlhoročný generálny vikár Košickej diecézy sa s nami podelil o svoje vízie služby.
Do služby predsedu KBS ste nastúpili v náročnej situácii sveta aj Slovenska. Čo považujete za najdôležitejšie piliere svojej práce a služby ako predsedu KBS?
Za najdôležitejšie piliere svojej práce považujem dobrý a včasný monitoring aktuálnej situácie, schopnosť zastať sa Cirkvi, vysvetľovať postoje a hodnoty na základe evanjelia, tradície a cirkevného učenia.
Pandémia, vojna na Ukrajine, ale aj spoločensko-politická situácia kladú výzvy aj pre Cirkev na Slovensku. Čím by mala byť v tejto situácii?
S pandémiou sme sa už minulé dva roky popasovali, máme už aké-také skúsenosti a vieme, ako na to, ale vojna na Ukrajine ešte stále prebieha a naberá hrozné rozmery. Preto musíme pokračovať v pomoci a solidarite voči všetkým núdznym, hlavne voči odídencom, ktorí tu na Slovensku zostávajú a sú odkázaní na našu pomoc. Nemôžeme sa izolovať či uzatvoriť, ale musíme sa otvoriť a byť viac vnímaví na potreby trpiacich aj v našom prostredí.
Prvé dni vo funkcii vás sprevádzali dve tragédie: na Zochovej a Zámockej, obratom ste vydali stanovisko. Môže Cirkev pokojnou, pravdivou a včasnou komunikáciou ovplyvniť situáciu?
V obidvoch prípadoch sme prejavili solidaritu. Bude potrebné aj naďalej reagovať v podobných situáciách s pokojom a pravdivo sa postaviť ku každej jednej udalosti, v ktorej ide o straty na životoch, sklamania a bolesti pozostalých.
Vražda v podniku Tepláreň vyústila do tlaku na prijatie zákona o registrovaných partnerstvách, ba dokonca boli tradičné rodiny označené v médiách ako tie, ktoré sú príčinou neprijatia. Ako reagovať?
Vždy je nevyhnutné pripomínať, že každé dieťa má právo na otca a mamu, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, bez toho, aby sme niekoho emotívne urážali či ponižovali. Tradične chápaná rodina nie je sama osebe z princípu pôvodcom zla či nenávisti. Veď nakoniec aj v partnerstvách rovnakého pohlavia je prítomné dobro i zlo na dennej báze. Bránou k dobrým alebo zlým rozhodnutiam je konkrétne ľudské srdce, preto veľmi záleží na formácii srdca a svedomia jednotlivcov v rodine i v spoločenstvách.
Témou je aj synodálny proces, ktorý sa už presunul do kontinentálnej fázy. Čísla zapojených farností na Slovensku však nie sú veľmi povzbudivé. Ako viac podporiť synodálny proces vo farnostiach a medzi veriacimi, aby sa skutočne Cirkev aj na miestnej úrovni stala podobnou prvotnej Cirkvi?
Prax prvotnej Cirkvi sa znovu dostáva do hľadáčika nášho záujmu. Prílišný autoritársky prístup alebo klerikalizmus spôsobili to, že Cirkev akoby strácala svoju identitu. Zodpovednosť je dobré vždy podeliť a vychovávať k nej neustále. Tiež je na mieste schopnosť prijať aj kritiku a hlavne načúvať a podľa toho hľadať adekvátne riešenia. V apoštolských časoch sa vždy prihliadalo na to, čo Duch Svätý hovorí cirkvám. Preto aj dnes v úprimnosti hľadáme spôsob, ako sa Božím pravdám priblížiť a ako ich autentickejšie aj žiť.
Máte dlhoročnú pastoračnú prax, počúvate ľudí, zažili ste Rómov v praxi farnosti. Kam má podľa vás smerovať pastorácia, kde je zabudnuté miesto evanjelizácie a katechetizácie?
Dnes je potrebná nielen evanjelizácia a katechizácia detí, ale hlavne dospelých. Naše rodiny, žiaľ, v mnohých prípadoch, už nie sú prvotným miestom ohlasovania evanjelia, rodičia zabúdajú na túto svoju dôležitú úlohu. Okrem odovzdávania života sú zodpovední aj za odovzdávanie viery a proces výchovy. Preto si myslím, že je veľmi potrebné podchytiť a formovať vo viere dospelých.
Pri svojom menovaní za biskupa ste vyjadrili túžbu mať svätých a zrozumiteľných kňazov. Sú už takými?
Naši kňazi sa snažia, sú obetaví v každodennej pastorácii a ochotní slúžiť, čo potvrdilo aj ich nasadenie v pomoci nemocniciam počas pandémie, ale aj aktivity v prospech odídencov z Ukrajiny. Som im vďačný, verím im a vidím, že sme spolu na dobrej ceste.
Foto: Dominik Korytko/wikipedia.org
