Autor: Beáta Špaková
Mesiac jún sa nesie v znamení vysvätenia novokňazov, ktorí povedali Bohu svoje „áno“ a chcú slúžiť Bohu a ľuďom. Aj preto sme sa opýtali novokňazov Trnavskej arcidiecézy: Čo vnímate ako svoju osobnú službu, poslanie pre ľudí, to najdôležitejšie, čo im chcete v kňazskej službe dať?
Šimon Rábara, 27 rokov
Zo skúsenosti vnímam silnú potrebu ľudí, aby boli povzbudení vo viere. Dnes majú ľudia veľa práce a starostí. Keď sa niekoho spýtate, ako sa má, často odpovedá: „Dobre, ale je toho teraz veľa.“ A to „teraz“ trvá neustále. Preto si myslím, že je veľmi dôležitý ľudský prístup a povzbudenie. Veriaci chcú vedieť o viere viac. Túžia po katechéze, po poznaní katolíckej viery. No zároveň nestačia len prednášky z dogmatiky a morálky, ale ľudia majú záujem o prežívanie svojej viery v rodinách či v spoločenstvách. Veľmi si vážia spoločnú modlitbu, liturgiu, pobožnosti, služby, ktoré môžu konať vo farnosti.
To najdôležitejšie v mojej kňazskej službe nie je to, čo chcem veriacim odovzdať ja, ale spoločné kráčanie za Kristom. Kňazstvo nie je moje dielo. Ježiš je ten, ktorý ľudí priťahuje, ktorý ich učí, ktorý im odpúšťa a ktorému chceme spoločne slúžiť.
Peter Sklenár, 39 rokov
Kňazstvo je v prvom rade povolanie a nezaslúžený nadprirodzený dar, ktorý pochádza od všemohúceho Boha. Dar, ktorý si treba nesmierne vážiť, chrániť ako oko v hlave a nikdy na to nezabúdať. No zároveň je aj poslaním vložiť sa do služby nielen Bohu, ale aj jeho ľudu. Neznamená to však splynúť s ľuďmi a hlásať im to, čo chcú alebo by chceli počuť. Boh posiela ľuďom kňazov, aby im hlásali Božie slovo, posilňovali ich sviatosťami a privádzali ich bližšie k nemu.
Ako kňaz by som chcel ľuďom sprostredkovať Božie slovo, učenie Cirkvi a Božie milosrdenstvo, najmä skrze sviatosť zmierenia. Je mnoho vecí, ktoré kňaz v bežný deň nielen má, ale aj môže vykonať. No všetko sa má začať v modlitbe pred Pánom a od neho si treba vyprosovať potrebné milosti. O tom som sa presvedčil nielen počas formácie v kňazskom seminári, ale už aj predtým počas štúdií i po viacročnej skúsenosti v civilnom zamestnaní. Bolo to v administratívnej, no pritom veľmi dynamickej pracovnej pozícii, kde nebolo vždy ľahké obstáť vzhľadom na pracovné vyťaženie a kladené nároky.
Bez Božej pomoci a milosti človek naozaj v živote neobstojí. O tomto by som chcel svedčiť aj v kňazskej službe na miestach, kde budem poslaný. Teda prinášať ľuďom Božie slovo milým, pokojným, chápajúcim a zrozumiteľným spôsobom a stať sa ako kňaz nástrojom v Pánových rukách. Lebo Boh je ten, ktorý všetko vedie svojou rukou. A kňaz ako Boží služobník má byť tým, kto ohlasuje Božie slovo a prináša Kristov pokoj tam, kde vládne nepokoj. Preto prosím aj vás, milí čitatelia, o modlitby, aby som mohol byť ako kňaz užitočným Božím nástrojom.
Pavol Reisel, 37 rokov
V kňazskej službe by som chcel odovzdať ľuďom Krista. Odovzdať im to, čo som získal, a to nielen nadobudnuté vedomosti, ktoré som nadobudol v škole, ale aj skúsenosti, ktorými ma Boh cez môj život previedol. V živote som prešiel množstvom skúšok, ale myslím si, že tieto skúšky boli najmä preto, aby som jedného dňa bol schopný lepšie pochopiť druhých, ku ktorým budem poslaný. Verím, že nič sa nedeje iba tak, nič nie je náhoda a všetko, čo sa v živote deje, má nejaký dôvod. Je to najmä pre to, aby nás Boh pripravoval na to, k čomu nás povolal.
Mňa Boh povolal do kňazstva tak, že si ma tajomne pripravoval už odmalička prostredníctvom rodiny, z ktorej pochádzam, aj prostredia, v ktorom som študoval. Samozrejme, malo na mňa vplyv aj množstvo negatívnych skúseností v živote. Nepochybne veľkou formáciou, ktorú som získal, bol pobyt v Komunite Cenacolo. Tu som mal možnosť prežiť osobnostnú formáciu aj rozhovory s kňazmi, ako aj so zakladateľkou Komunity Cenacolo – matkou Elvírou. Získaval som tak cenné podnety, ktoré jedného dňa budem môcť zužitkovať vo svojej pastorácii.
Už niekoľko rokov pracujem s mládežou, takže mojou túžbou je jedného dňa slúžiť v pastorácii mládeže alebo v škole. Veľmi rád učím náboženstvo. Ktovie, čo bude, budúce pôsobenie neplánujem, jednoducho to odovzdávam Bohu. Verím v Božiu prozreteľnosť. Hovorím Bohu každý deň svoje „áno“, aby ma on mohol použiť v službe.
Leonard Bartłomiej Raczyński, 30 rokov
Tak ako každý kňaz, aj ja chcem slúžiť Bohu a ľuďom. Ako raz dobre povedal americký biskup Fulton Sheen, kňaz nie je pre seba samého. Úlohou kňaza je byť prostredníkom medzi dvoma extrémami (Bohom a ľuďmi), ktoré sú často odlúčené skrze hriech a nevieru. Preto ako kňaz chcem prinášať Boha ľuďom a ľudí približovať a sprevádzať k Bohu. Túto úlohu výnimočným spôsobom cez svoje fiat – nech sa mi stane – vykonala Panna Mária. A preto dúfam v jej ochranu a materinskú pomoc v mojom osobnom posvätení a v posväcovaní duší, ktoré Božia prozreteľnosť zverí mojej kňazskej službe. Toto krátke vyjadrenie by som chcel zakončiť krásnou modlitbou môjho rodáka z Poľska – svätého Maximiliána M. Kolbeho:
Ó, Nepoškvrnená, Kráľovná neba i zeme, útočisko hriešnikov a naša najláskavejšia Matka, ty, ktorej Boh ráčil zveriť celý poriadok milosrdenstva! Ja, nehodný hriešnik, padám k tvojim nohám pokorne prosiac, aby si ma celého a úplne ráčila prijať za svoju vec a majetok a učinila so mnou a so všetkými silami mojej duše i tela, i s celým mojím životom, smrťou a večnosťou, čokoľvek sa ti páči. Ak chceš, použi ma tiež celého, bez žiadnej výhrady, k uskutočneniu toho, čo je o tebe povedané: „Ona rozmliaždi tvoju hlavu,“ ako aj „Všetky bludy na celom svete si sama zničila,“ aby som sa v tvojich nepoškvrnených a najláskavejších rukách stal užitočným nástrojom k upevneniu a čo najsilnejšiemu vzrastu tvojej chvály v toľkých zblúdených a ľahostajných dušiach, a tým k čo najväčšiemu rozšíreniu blahého kráľovstva Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pretože kde ty vstúpiš, tam vyprosuješ milosť obrátenia a posvätenia, lebo cez tvoje ruky na nás splývajú všetky milosti z Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Foto: archív respondentov
