Autor: Juraj Švec
Liturgia Cirkvi rada používa rôzne symboly na vyjadrenie dôležitých právd, ktoré chce odovzdať svojim účastníkom. Hlbokú symboliku v sebe nesú aj odevy, ktoré sa pri nej používajú. Dnes si povieme niečo o ich používaní v prvých storočiach Cirkvi.
Je pochopiteľné, že prvotné slávenia Kristovej obety neboli vysluhované v špecifických liturgických odevoch. Slávili sa skôr tajne, v domácnostiach, bez väčších okázalostí. Predsa sa už v prvých storočiach Cirkvi snažili jej predstavitelia aj vonkajšími znakmi vyjadriť, že pri vysluhovaní svätých tajomstiev ide o výnimočné chvíle. Prvé liturgické odevy nemajú pôvod v odevoch starozákonného kňazstva, ale v odevoch bežne používaných vo vtedajšom grécko-rímskom svete. Keďže neexistuje žiadna apoštolská inštrukcia o výzore liturgického oblečenia, používal sa spočiatku bežný civilný odev. Tvorila ho tunika, rúcho siahajúce takmer až po zem a vrchný odev nazývaný „tóga“. Z tohto odevu neskôr vzišla dnešná alba.
Rozlišovanie účastníkov liturgie
Účastníci liturgie sa ešte nerozlišovali odevom, ale iba miestom, ktoré im bolo vyhradené. V Kánone Hypolitovom (dielo z 5. storočia) nachádzame požiadavku, aby šaty účastníkov liturgického zhromaždenia boli biele, obzvlášť čisté a v dokonalom poriadku (čo nepriamo nariaďovalo mať osobitný odev pre liturgiu, ktorý sa nepoužíval v profánnom prostredí). Ba už Klement Alexandrijský (2. – 3. stor.) zdôrazňuje, aby veriaci pri liturgii použili svoje najlepšie šaty. Vo 4. storočí cisár Julián Apostata obviňuje kresťanov, že sa počas bohoslužieb obliekali do zvláštnych rúch, čím poukazoval na „najlepšie šaty“, ktoré si veriaci rezervovali pre liturgiu.
Úloha odevov v liturgii
Pochopiteľne, primárnou funkciou odevu bola jeho funkčná stránka (ochrana pred nepriaznivým počasím, zakrytie tela a podobne), no postupne viac a viac vnášali predstavitelia Cirkvi aj funkciu symbolickú. Je to prirodzené, vidíme to aj v iných spoločenských odvetviach (súdnictvo, akademické prostredie, štátne orgány a tak ďalej), v ktorých sa nosia rôzne druhy „uniforiem“, ktoré automaticky poukazujú na špecifickú úlohu dotyčného. Tak ako v iných spoločenských úlohách, aj v liturgii vyjadrujú liturgické odevy fakt, že ten, kto ho nosí, vystupuje nielen vo svojom mene, ale najmä z autority zverenej Cirkvou.
Postupné rozlišovanie účastníkov liturgie
Ako sme spomenuli, spočiatku bolo liturgické oblečenie stanovované z praktických dôvodov. V 4. a 5. storočí však liturgia v Ríme preberá niektoré praktiky antického cisárskeho ceremoniálu a začína sa klásť stále väčší dôraz na vonkajšie znaky a symboly, hoci ešte stále zväčša nejestvoval rozdiel medzi oblečením vysluhovateľov liturgie a prítomných laikov. Vonkajšia krása bola vyjadrením hlbokej úcty a viery. Až v prvej polovici 5. storočia pápež Celestín I. reaguje na rozdiely v oblečení kléru a ostatných, a to konkrétne v galskej cirkvi, pričom zdôrazňuje, že rozdiel medzi biskupom a veriacimi má byť najmä v doktríne, a nie tak v oblečení. V židovsko-kresťanských komunitách bola prax sviatostného oblečenia pri liturgii daná skôr náboženskými motívmi, zatiaľ čo v pohansko-kresťanskom prostredí prevládala motivácia spoločenská a praktická. Rovnaké liturgické oblečenie používané v Rímskej ríši malo totiž tiež význam štátotvorný a zjednocujúci. Kresťanstvo už vtedy bolo jediným ríšskym náboženstvom. Cirkevný odev sa postupne začal nosiť na odeve svetskom. Bežnou praxou je to už v 9. storočí. Rúcha sa stávali čoraz bohatšími a zdobenejšími. Cirkevná hierarchia bola čoraz štruktúrovanejšia, preto aj liturgické odevy boli odlišné, aby vyjadrovali rôzne stupne tejto hierarchie.
Biela tunika (alba)
Ako prvé liturgické oblečenie sa začína špecifikovať biela tunika (alba), ktorá sa používala najmä v krstnej liturgii a mala znamenať oblečenie sa v Krista, nový život, rúcho spásy, záchrany, čistoty. Toto oblečenie však bolo spoločné pre všetkých pokrstených.
Ako vidíme, liturgické odevy už za prvých pár storočí v Cirkvi prešli rôznymi zmenami vo význame a forme. V ďalších článkoch si predostrieme, ako sa do nich v nasledujúcich storočiach (najmä v stredoveku) postupne vnášala symbolika a rozličnosť medzi stupňami hierarchie.
Zdroj: www.technicalmuseum.cz
Foto: Farnosť Leopoldov/facebook
