Autor: Mária Kohutiarová
Holanďan, karmelitán, redaktor, ktorý sa nebál modernizácie a profesionalizácie katolíckej tlače. Ešte v roku 1985 tohto milovníka esperanta blahorečil Ján Pavol II. Tohto roku ho 15. mája kanonizoval Svätý Otec František. Od novinárov dostal pápež prosbu vymenovať nového svätého za spolupatróna novinárov spolu s Františkom Saleským.
V Holandsku je meno Titus Brandsma nielen medzi novinármi pojmom – je zárukou poctivej žurnalistiky a kvality textu obsahu aj formy. Bol to on, ktorý sa slovom i skutkom postavil proti šíreniu nacistickej nenávisti, ktorá ľudí rozdeľovala. Ak by dnes mohlo existovať sito, ktoré by účinne odstraňovalo z tlače a sociálnych médií falošné správy, malo by sa volať po ňom – Titus bol presvedčený, že takéto správy nemajú čo robiť v katolíckej tlači. V roku 1941, keď sa začína tlak na katolícke redakcie robiť oficiálnu propagandu nacizmu a jeho režimu, osobne navštívi štrnásť redakcií, aby ich po prvej písomnej výzve od karmelitánov podporil v odpore voči tomuto postupu. Pritom mu bolo nacistami sľúbené, že ak sa verejne vyjadrí, že katolícka tlač môže podporovať nacizmus, bude môcť pokojne ostať v kláštore.
Odpoveď nenechá na seba dlho čakať: Brandsma je zatknutý a do výsluchu na otázku, prečo je nacizmus nebezpečný a nebude ho podporovať, napíše: „Obidve [nacistické] hnutia, nemecké aj holandské, ignorujú najlepšie časti svojej kultúry a dedičstva. Neohegelovské filozofické myšlienky skresľujú povahu ľudstva a zanedbávajú dôstojnosť a krásu jednotlivca, čo vedie k eliminácii zdravých náboženských vplyvov na spoločnosť.“
Vyšetrujúci dôstojník nekompromisne označí Brandsmu za nebezpečného pre režim. Titus bol deportovaný do koncentračného tábora v Dachau. Brat Brandsma si do väzenia vzal pár citátov a obrázkov, okrem iného aj známy text svätej Terézie z Avily: „Boh stačí.“ Presne v tom duchu prežíval aj väznenie, keď vnímal, že nemôže nikam chodiť a stretávať sa s ľuďmi, no na druhej strane objavil neuveriteľnú blízkosť svojho Boha, cítil sa neskutočne šťastný a v bezpečí. Tu v tábore mu zdravotná sestra 26. júla 1942 pichla smrtiacu injekciu. Bolo to presne v tú nedeľu, keď holandskí biskupi odvážne nechali čítať v kostoloch protest proti deportáciám Židov.
Jeho tvorba vo väzení tiež privádza k zamysleniu:
Veľakrát som stretol vo svojom živote bolesť,
nemohol som sa jej vyhnúť.
Moje slzy ju neodstránili.
Keby som mohol, bol by som to už dávno urobil.
A tak som sa rozhodol,
že sa nechám bolesťou obklopiť
a nebudem klásť odpor.
Stalo sa mi potom niečo pozoruhodné.
Keď som ju prijímal bez netrpezlivosti,
ale nechal plynúť čas v bolesti,
vychovávala ma k životu, robila ma múdrejším.
Nakoniec úplne odišla.
Prešlo veľa času od tej doby,
čo som sa takto stretol s bolesťou.
Teraz ešte cítim,
ako bolesť uchopila moje telo ako zverák,
pozerám sa však na ňu inými očami.
Z diaľky, ako sa dívame na vec,
ktorá nám je dôverne známa,
a dopredu už vieme, ako prebieha.
Dokonca nedokážem pochopiť,
ako som niekedy mohol čeliť bolesti
s plačom a vzdychaním.
(Napísané vo vyhladzovacom tábore v Amersfoorte. Z knihy Titus Brandsma, vydalo Karmelitánske nakladateľstvo, redakčne upravené)
Titus Brandsma (vlastným menom Anno Sjoerd) sa narodil v roku 1881 v Holandsku. Bol z piatich súrodencov, z toho štyria si vybrali rehoľné povolanie. Malý Sjoerd mal veľmi blízko k Panne Márii, čo bolo aj dôvodom neskoršieho vstupu do karmelitánskeho kláštora. Vyštudoval františkánsky seminár v Megene, v roku 1898 vstúpil do karmelitánskej rehole. Meno Titus prijal na počesť svojho otca. V roku 1905 bol vysvätený za kňaza, nasledujúce tri roky študoval filozofiu na pápežskej univerzite. Študoval katolícku mystiku a bol ctiteľom svätej Terézie Avilskej. Vďaka jeho pedagogickej a publikačnej činnosti ho kráľovná v roku 1939 ocenila Rádom holandského leva. Titus bol rektorom a prezidentom Katolíckej univerzity v Nijmegene. Pracoval tiež ako novinár, podieľal sa na zostavení Holandskej katolíckej encyklopédie. Je patrónom Medzinárodného združenia katolíckych esperantistov. Arcibiskup z Utrechtu ho nazýval cirkevným asistentom na vydávanie všetkých katolíckych časopisov v krajine.
Myšlienka pátra Titusa Grandsma:
Každá práca musí byť poznamenaná pečaťou lásky k Ježišovi.
Foto: Vatikánsky rozhlas
