Autor: Jakub Kohutiar
Milí miništranti! Už sme si toho povedali celkom dosť. Vieme, kto je miništrant, kto bol prvý miništrant, kto sú patróni miništrantov a kto to vlastne nebol. Jedna dôležitá vec nám však stále chýba: Aký má byť miništrant?
Skôr ako sa pustíš do čítania ďalších riadkov, milý miništrant, skús sa najprv sám zamyslieť, ako to vnímaš ty, tvoje okolie, ako to funguje u vás vo farnosti, aký má byť miništrant? Aké vlastnosti by mali byť pre neho dôležité?
Dnes by som ti rád priblížil niekoľko z nich. Nabudúce si môžeme priblížiť ďalšie. Prvá dôležitá vlastnosť je vnímavosť.
Vnímavosť
Ak je miništrant vnímavý, je to dobrý miništrant. Určite každému z nás ako prvé napadlo, že je potrebné byť vnímavý na to, čo treba, a, samozrejme, byť vždy pripravený zareagovať. Toto je veľmi dôležité, no miništrant, teda aj ty, si musí po prvé uvedomiť niečo iné. Po kňazovi je úplne najbližšie k tým najväčším tajomstvám našej viery.
Stojí priamo pri oltári, kde sa samotný Kristus premieňa a dáva sa nám, svojim veriacim. Od začiatku svätej omše vidíme a počujeme mnohé veci, o ktorých možno veriaci ani nepočuli a nevedia, že sa niečo také deje. My to vidíme priamo pred očami a ešte to môžeme aj počuť. Či sú to slová, ktoré kňaz šepká pri rôznych úkonoch, malé drobnosti, ktoré kňaz, diakon či starší miništranti robia, no niekto vzadu v kostole ich ani nevidí. To všetko je o vnímavosti. Samozrejme, aj Božie slovo a kňazov príhovor – vtedy máme byť osobitne vnímaví, aby sme to mohli prinášať medzi ľudí, ale aj do svojich životov. Buď vnímavý na Božie veci.
Dochvíľnosť
Koľkí z nás, miništrantov, radi dobiehajú na svätú omšu na poslednú chvíľu? No kto sme ešte nikdy nedobehli na poslednú chvíľu? A koľkokrát to bola naša chyba a nie chyba vlaku, autobusu alebo iných povinností? Toto je jedna z najhorších vlastností miništrantov. Spoliehame sa na to, že máme svoje miesto, a tak nemusíme prísť skôr, aby sme si ho obsadili. Dobrá stratégia, no všetci už dobre vieme, že miništrovanie nie je len o tom, aby sme mali kde sedieť. Je o čomsi viac.
Miništrant potrebuje byť v sakristii včas. Prečo? Musí sa na svätú omšu pripraviť. Určite musí byť upravený v miništrantskom oblečení, ale musí si pripraviť aj vnútro. Je potrebné sa upokojiť, vypnúť a odložiť telefón, zamyslieť sa, čo ma ťaží, porozprávať sa s Ježišom a nebáť sa možno aj zájsť na svätú spoveď. Taktiež je potrebné dohodnúť si s ostatnými kamarátmi úlohy, prípadne si prečítať čítanie/prosby, pomôcť kňazovi či kostolníkovi alebo kostolníčke, no a tesne pred svätou omšou sa spoločne s miništrantmi a kňazom pomodliť a stíšiť, aby sme dokázali svätú omšu prežiť v pokoji.
Dochvíľnosť je výsadná vlastnosť – ak sa jej naučíš pri miništrovaní, nikdy to nezahodíš. V živote ju každý len ocení. Nikto ti ju nebude vyčítať. Tak poď do toho a uč sa jej, možno aj s ostatnými kamarátmi.
Milí miništranti, tento mesiac máme tieto dve vlastnosti. Myslím si, že máme na čom pracovať a čosi sme sa aj naučili. Ak máte nápad alebo nejaké vlastnosti, aké by mal miništrant mať, pokojne nám ich posielajte na náš redakčný mail a my ich radi použijeme v ďalších článkoch.
Foto: wikipedia.org
