Autor: Mária Kohutiarová
Hoci správy nehovoria o Nikarague nič, situácia Cirkvi v tejto krajine je dlhodobo náročná. Ešte viac sa situácia zhoršila v tomto roku, predovšetkým v lete, keď zo strany prezidenta Ortegu a jeho ľudí došlo k násilnostiam a obmedzovaniu pôsobenia Cirkvi.
Krajina, položená v Strednej Amerike s nádhernými jazerami, riekami a sopkami, prežíva ťažké obdobie napriek tomu, že drvivú väčšinu jej obyvateľov tvoria katolíci.
Situácia v krajine je náročná: oficiálne bol v novembri 2021 zvolený na ďalších päť rokov do funkcie prezidenta Daniel Ortega, vo funkcii je bez prerušenia štvrtýkrát po sebe. Jednoduché prechody k ďalšej fáze moci si zabezpečil reformou ústavy z roku 2014, keď zrušil obmedzenie počtu funkčných období prezidenta. Tieto posledné voľby však boli okomentované zo strany USA aj iných demokratických krajín sveta ako podvod a so slobodnou a demokratickou voľbou obyvateľov nemajú nič spoločné. Osobitným dôkazom je zatknutie všetkých protikandidátov posledných volieb na prezidenta, ktorí boli odsúdení a sú väznení za velezradu, respektíve za pranie špinavých peňazí veľmi sporným spôsobom. V každom prípade šlo o viditeľné odstránenie politických protivníkov. Prezident Daniel Ortega, ako predstaviteľ Sandinovskej revolúcie, na jednej strane zlikvidoval diktatúru rodiny Somozovcov, no zároveň uvrhol štát do ďalšej, v ktorej hrá hlavnú úlohu strach. Každý prejav nesúhlasu je sledovaný, dokonca aj v krátkom prejave na Twitteri. Ľudia sú masívne zatýkaní, mnohí z krajiny s takouto atmosférou a vládou utekajú. Medzi najbližších partnerov prezidenta patria Kuba a Rusko – dokonca až tak, že tohto roku povolil umiestnenie a pohyb vojakov ruskej armády, ktorá má pomôcť kontrolovať situáciu v krajine. Oficiálne však ide o výmenu skúseností a výcviku. Zaujímavým a prekvapivým bolo vyhlásenie veľvyslanca Nikaraguy Artura McFielda pri Organizácii amerických štátov v marci 2022, keď priamo priznal, že v jeho krajine nie je demokracia, ale diktatúra. Krajina podľa neho nemá nezávislé politické strany – a tým ani slobodné voľby. Ide pritom o bývalého blízkeho spolupracovníka prezidenta Ortegu a novinára.
Oficiálne nemá Katolícka cirkev zo zákona žiadny problém, dokonca aj sám prezident, aj jeho manželka sa hlásia ku katolíkom. Ich život však tomu nezodpovedá tak v postojoch voči vlastným obyvateľom, ako aj voči oficiálnym predstaviteľom a zastupiteľstvám iných krajín. Jedným z prvých vykázaných z krajiny v marci roku 2022 sa stal aj apoštolský nuncius Mons. Stanislav Sommertag, nad čím Svätá stolica vyjadrila prekvapenie a poľutovanie. Mons. Sommertag patril k tým, ktorí hľadali možnosť dialógu a zmierenia v krajine, rovnako ako sa usiloval o vyvážený vzťah medzi štátom a Vatikánom. Taktiež sa vytrvalo zasadzoval o prepustenie politických väzňov v krajine a bol nablízku tým, ktorí sa mali ťažko. Cirkev v Nikarague si prechádza už dlho vďaka vláde Daniela Ortegu náročným obdobím, dokonca v januári 2019 zrušila tradičnú novoročnú procesiu, keďže vláda zakázala akékoľvek manifestácie bez jej zvolenia a trasa procesie bola od rána obsadená políciou. Začiatkom júla tohto roku štát zrušil právnu subjektivitu sestrám Matky Terezy, obvinil ich z prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a zbraní hromadného ničenia. Sestry tak museli opustiť Nikaraguu a svoju prácu medzi najbiednejšími, voči čomu vyjadril pohoršenie aj pomocný biskup Managuy Silvio Jose Baez. Misionárky lásky však neboli prvou mimovládnou organizáciou, ktorá bola vyhostená: pred nimi to boli stovky dobrovoľníckych združení, medzi inými aj Inštitút Jána XXIII., ktorý pomáhal vyše 400 000 ľuďom s bývaním a zdravotníckou pomocou, či TV Merced – katolícka sieť v diecéze Matagalpa.
Stupňovanie dramatických okolností však pokračovalo koncom júla, keď neznámy páchateľ zapálil kríž v katedrále v Managui. Honduraský kardinál Mons. Maradiaga hovorí o tichom šikanovaní Cirkvi zo strany sandinistickej vlády. Začiatkom augusta tohto roku totiž bol biskup diecézy Matagalpa Rolando Alvárez spolu s piatimi kňazmi a ďalšími laikmi v obkľúčení v budove kúrie políciou bez možnosti slobodného pohybu. Vláda ich obvinila z organizovania násilných skupín s cieľom destabilizovať nikaragujský štát. Súčasťou tohto „balíka opatrení“ bol aj zákaz vysielania a zatvorenie ôsmich katolíckych rozhlasových staníc a zároveň zákaz tradičnej procesie Fatimskej Panny Márie v diecéze Managua. Neskôr bol biskup Alvárez 19. augusta násilne odvlečený z budovy biskupstva, posledné správy hovorili o domácom väzení. Jeho spolupracovníci podľa správ z augusta tohto roku však ostali v kasárňach kvôli vyšetrovaniu. Zo správ, ktoré boli v lete dostupné, nebolo možné dostať sa do katedrály ani cez deň, keďže bola á políciou. Súčasťou obmedzení vlády boli aj útoky na kostoly či verejné hanobenie kňazov zo strany sandiniovských rebelov. Dostať sa k oficiálnym informáciám v stave, keď v krajine nefungujú slobodné médiá a prejavy aj bežných ľudí na sociálnych sieťach sú ostro sledované a prísne postihované, je priam nemožné. No talianska tlač priniesla v septembri správu, že otec José Leonardo Urbina je druhým odsúdeným kňazom sandiniovskou vládou za posledné tri mesiace. Jeho trest za údajný zločin v expresnom procese za týždeň bez možnosti mať obhajcu je štyridsaťdeväť rokov väzenia. Pred ním bol odsúdený otec Rodríguez napriek tomu, že žena, na ktorej mal údajne spáchať trestný čin, obvinenie stiahla. Na súd ešte čakajú ďalší kňazi a seminaristi. Podľa vlády sú vinní za šírenie nenávisti a hnevu voči vláde vo svojich kázňach a sú označení za spolupáchateľov štátneho prevratu. Zásah vlády pocítila aj univerzita v Managui, spravovaná jezuitmi, ktorej značne okresali finančnú podporu. Cirkev v Nikarague bola poslednou baštou slobody a hlasom ľudí v krajine, ktorá sa nebála zastať pravdy a žiadať o spravodlivosť a demokraciu. Zúfalstvo ľudí je také veľké, že tristo ľudí ročne sa utopí v kanáli Rio Grande v pokuse preplávať more a emigrovať do USA. Krajinu v posledných rokoch opustilo vyše stotisíc ľudí. Sami Nikaragujčania označujú svoju krajinu za „gulag“, kde nie je možné slobodne žiť.
Modlime sa preto za našich bratov a sestry vo viere, ako aj za predstaviteľov vlády v tejto krajine, aby bolo možné zmeniť situáciu k pokojnému životu pre všetkých – tak ako to vo svojich vyjadreniach často pripomína pápež František.
Zdroj: www.awenire.it, vatikana.news.it/sk, www.pravda.sk
Foto: Archív VR
