Autor: vdp. Branislav Popelka
Prečo posiela uväznený Ján Krstiteľ svojich učeníkov s takou zvláštnou otázkou? Vari na konci jeho životnej cesty aj v ňom skrsli pochybnosti? Možno by také pochybnosti boli pochopiteľné. Ale z biblického posolstva rezonuje úplne iný a veľmi jasný dôvod: potrebuje nasmerovať svojich učeníkov na Ježiša a na podstatu jeho posolstva. Chce, aby v ňom spoznali odpoveď na túžby ľudí po spravodlivosti a dobre. Jánovi učeníci (podobne ako samotní Ježišovi učeníci) totiž mali predstavu o predpovedanom Mesiášovi z väčšej časti skreslenú dobovými spolitizovanými očakávaniami. Chceli Mesiáša, ktorý odstráni rímsku nadvládu, triumfálne nastolí moc Boha na zemi tým, že obnoví Dávidovo kráľovstvo. Mesiáša, ktorý bude vládnuť. Vo svojom učiteľovi Jánovi videli takého mocného. Veď mal odvahu verejne kritizovať i kráľa Herodesa. No teraz je porazený, uväznený.
Otázka, s ktorou uväznený Ján Krstiteľ poslal svojich učeníkov za Ježišom, akoby vyjadrovala aj to, čím žijeme i my. My sme uverili, že Ježiš je prisľúbený Spasiteľ, a predsa sa na druhej strane často pýtame seba samých, či posolstvo tohto Učiteľa z Nazaretu je dostatočne mocným tvárou v tvár tomu všetkému, s čím sa stretávame v našom súčasnom svete. Viera mnohých je v posledných rokoch vystavená náporom ťažkostí plynúcich nielen z pandémie, vojny a nepokojov vo svete. Iní sú sklamaní zlyhaniami autorít civilného i cirkevného diania. Ďalší z prehratých osobných zápasov. Mnohí sú zmätení životným tempom, rôznorodosťou názorov, životných postojov, negatívnych správ. A tak sme vystavení pochybnosti o sile dobrých skutkov, o sile odpustenia a lásky. Často nevidíme zmysel snahy o dobro v osobnom i verejnom živote. A potom ľahko podľahneme túžbe urobiť svet lepším za cenu ústupkov pravde či úcte k človeku. Je lákavé chcieť pretvoriť nasilu všetkých.
Božia cesta obnovy človeka je úplne odlišná. Je to cesta vnútorného dozrievania a slobodného rozhodovania. Akákoľvek skratka je pre Krista, ktorý je pravda, neprijateľná. Preto im Ježiš odpovedá, citujúc slová proroka Izaiáša. Tými istými slovami začal aj svoju kazateľskú činnosť a ohlásil milostivý rok Pána. (Lk 4, 16 – 20). A Božie slovo dnešnej nedele nám múdro pripomína, že sa nedá kráčať cestou viery bez trpezlivosti. Bez nej prepadneme buď beznádeji, alebo túžbe ovládať druhých. V Ježišovej krajine úroda závisí od dvoch období, keď prší: na jar a na jeseň. Apoštol Jakub to v dnešnom druhom čítaní pripomína: „Buďte trpezliví… aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme, čaká trpezlivo, kým nedostane jesenného a jarného dažďa“ (Jak 5, 7). Veď Ježišovo posolstvo sú slová, ktoré sú zasiate, klíčia a v správnom čase prinášajú úrodu. Akou aktuálnou je výzva proroka Izaiáša v slovách prvého čítania: „Vzchopte sa, nebojte sa!“ (Iz 35, 4).
Foto: Soňa Krajčovičová
